Calábek autonomní

Montáž záberov z dokumentov o rastlinách, ich raste a kvetoch vytvára zábavno-náučný portrét brnenského botanika, vedca i filmára Jána Calábka. Medzititulky sú stručné, raz priliehavé zostrihaným záberom, inokedy menej. No ale to nevadí, pretože, ako sa píše v obsahu, ide o poctu reznutú miernym surrealizmom. Isté výhrady mám k časti " Skúšal, čo rastliny znesú". Pán profesor botaniky mučí rastliny smädom. Potom necháva korene iných rastlín vrastať medzi sadu husto nabitých dlhých kovových klinčekov. Len aby mohol po rozdrvení koreňa kovom konštatovať, že rastliny nemajú žiadnu autonómnu vôľu, orientáciu ani rozum. Len automaticky rastú a rozkoreňujú sa smerom nadol. Predstavujem si analogickú situáciu pri pokuse s človekom. Batoľaťu by sa v ňom vysypalo na postieľku 38 žiletiek. Sledovalo by sa, čo sa stane. Komentár by mohol znieť napríklad takto: "Ľudské mláďa nemá žiadny rozum. Nevie si žiletky pozbierať, ani sa im vyhnúť. Jediné, čo dokáže, je dorezať sa a následne od bolesti vrieskať. Nepozná žiadne úhybné ani obranné manévre.". (03.02.2015)