The Princess and the River
Princezná a rieka
Obsahy(1)
Lagašský kráľ Gudea, ktorý usiloval o jednotu sumerských kráľovstiev, umiera a zanecháva tri dcéry. Ktorá z nich nastúpi na trón: sebavedomá a necitlivá Ulmina, pragmatická a cynická Urmina alebo najmladšia, citlivá Sunani? Pred nástupom na trón musí budúca kráľovná absolvovať skúšku: prekonať sútok Eufratu a Tigridu, v ktorom žije Červený drak, prejsť cez nehostinnú krajinu a priniesť jablká zo stromu stráženého Strieborným hadom a vtákom Zu. (Andronikos)
(více)
Nejednoznačná, sčasti frustrujúca či desivá, ale určite aj vďaka tomu silná animovaná rozprávka. Keď som ju sledovával v detstve, mrazili ma predovšetkým príšery v deji (had, vták, ale hlavne drak). Dnes rovnako ako kedysi mi je značne nevoľno z charakterov starších princezien (pohŕdanie zomierajúcim otcom, konkurenčný odpor voči sestrám, prezieravosť voči "pravidlám" a radcom...). A v súčasnosti ma napokon znepokojuje aj spodný, propagandistický tón diela: pohľad na vyslanca nippurského kráľa, opakovane servilne padajúceho na kolená pred vládcom Elamu (kráľovstva na území dnešného Iránu), pre ktorého skutočne "pracuje", je naozaj znechucujúci, či už to v zmysle deja budem vnímať ako nejaký skrátka morálne nepekný a atmosfericky znechucujúci akt, alebo si uvedomím - čo som ako dieťa samozrejme nedokázal -, že vtedajší iracký režim vo vojne s Iránom tu deťom servíroval až príliš priamočiare posolstvo o zahraničných nepriateľoch a domácich zradcoch. Pozitíva filmu by som si dovolil zhrnúť ako historické. Je to doklad doby: jednak ako symptóm vtedajšej geopolitickej situácie (okrem zmienenej vojny a súvisiacej vnútroirackej situácie stojí za pozornosť to, že režisér Al-Yassiri sa, ak si správne spomínam, zaučoval v NDR; kontakty na Ostblock ostatne možno stoja za tým, že sa toto dielko premietalo v [česko]slovenskej televízii), jednak ako produkt výrazne spojený s mojimi detskými fantáziami (teda históriou osobnou): pri princezniných bojoch s hadom, vtákom a hlavne drakom som bol vo vytržení! Technická stránka filmu má značné slabiny, hlavne zvuk je občas nielen akosi "mimo" animácie, ale dokonca ohlušuje a irituje (ozvučenie Strieborného hada - áno, naozaj hada! - po zásahu dýkou je fakt prehnané). V deji je minimálne jeden prvok, ktorý som nikdy nepochopil: podľa veľkňažkinej inštrukcie smie princeznej pomôcť iba kráľ, avšak postava, ktorá jej nakoniec pomáha, je podľa vlastného predstavenia sa sedliakom. Ak má byť skutočne nejakým kráľom (incognito?), v deji či aspoň slovenskom preklade sa to akosi stratilo. Ponúka sa ako vysvetlenie skutočnosť, že sa tento vedľajší hrdina stane manželkou kráľovnej, ale to, že by sa za neho Sunani plánovala vydať, nikde vo filme naznačené nie je. Takže je asi nutné pripustiť, že film obsahuje subverzívny prvok voči bohmi stanoveným pravidlám. (Malo to azda taktiež slúžiť propagande, napr. v zmysle adorácie a teda získavania radového obyvateľstva štátu?) Moje hodnotenie je nepochybne poznačené nostalgickými sentimentmi, ale snímke, ktorú by som ešte pred štvrťstoročím hodnotil piatimi hviezdičkami bez najmenšieho zaváhania, nedokážem ani v súčasnosti nijako výrazne uberať. Dva dodatky: Rozprávka je historická! Pravdaže iba tým, že odkazuje na historického kráľa Lagašu Gudeu. Základná zápletka je už ahistorická, po Gudeovi totiž nastúpil na trón jeho syn. Inak sú využívané motívy a figúry, ktoré majú oporu v mezopotámskej histórii či mytológii, ale iba ako mená: mýtický vták Anzu nebol strašný (a drak a had sú, nakoľko to dokážem posúdiť, účelovo vytvorení pre potreby diela); Akurgal, tu nesympatický lagašský generál ašpirujúci na trón, má meno jedného z Gudeových predchodcov; Atrachasís, mezopotámsky "Noe", prepožičal v rozprávke meno múdremu členovi lagašskej rady. Ahistorickou je postava (nemenovaného) kráľa Nippuru: toto mesto svojho vládcu nemalo. A odkaz na samotný film (v originále, tj. arabčine): https://www.youtube.com/watch?v=9eHKHB72uRw () (méně) (více)