Obsahy(1)
Náš svet pozná štyri medzinárodné zločiny: vojnové, genocídu, týranie a zločiny proti ľudskosti. Španielsky vyšetrujúci sudca Baltasar Garzón a škótska právnička Polly Higginsová sú presvedčení, že zoznam vážnych trestných činov by sa mal obohatiť o piaty tzv. ekocídu. Podarí sa Higginsovej a Garzónovi nakoniec získať dostatok podpory, aby bola ekocída uznaná a veľkoplošné ničenie našich ekosystémov sa stalo prioritnou agendou na medzinárodnom politickom poli raz a navždy? (Ekotopfilm)
(více)Recenze (1)
„Za ekologické katastrofy by mali ľudia sedieť!“ hovorí Polly Higgins a ja s ňou súhlasím. Otvorene hovorím, že nie som naivný zástanca ultraliberálnej utopistickej vízie, že ľudí zrazu niečo osvieti a dobrovoľne zmenia myslenie. Ekocídu zobrať rovnakým metrom ako genocídu, skriminalizovať vykorisťovanie Zeme, zminimalizovať možnosti voľby pre človeka v určitých oblastiach. Kašlať na slobodnú voľbu jednotlivca, ak tá voľba prispieva k ničeniu planéty, vymieraniu druhov, alebo hoci „len“ utrpeniu iných. Neobmedzené podnikanie a maximalizácia možností v otázke života a smrti je šialenosť! Bohužiaľ, dokument sa rozbiehal dosť nezáživne, spád dostane až po polovici, keď Higgins začne žať prvé úspechy vo veci a spomenie aj bolivíjskeho prezidenta Eva Moralesa a jeho snahy uzákoniť Všeobecnú deklaráciu práv Matky Zeme. Hovorí o tom aj v dokumente United Natures... ()