Memoria

Vojnový režim a spomienky na neho. Očami starej ženy. Niekoľko krát znásilnenej. Jej dieťa je obeťou režimu a týchto spomienok tiež. Hoci jej prítomnosť je úplne iná, reminisencie z minulosti pretrvávajú. Ženy sú v tomto prípade poddruh. Nehodné šťastia. Len medzi sebou. V myšlienkach a dokonca aj v tých spomienkach. Pamätáš ako sme pili konský moč, aby sme nezomreli od smädu? Andini chce ukázať, že veci stále pretrvávajú. V krajinách tretieho sveta je aj dnes žena ničím. Hoci rodí deti. Hoci pracuje. Hoci sama sníva o šťastí. Je to krátky film. Naznačuje, ale nerieši hlavný problém. Je to o vzťahu matky s dcérou. Ich vzťah. Ich snaha pochopiť sa navzájom. Memoria má náznaky silných scén a silných výpovedí. Formálne čistý a jednoduchý film. Smutný a bezútešný. Ale s prímesou nádeje. Kamila Andini je režisérka, ktorú sa oplatí sledovať. Čistota a úprimnosť výpovede je dakedy to najsmutnejšie. (27.10.2022)