Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Komedie
  • Akční
  • Animovaný
  • Krátkometrážní

Recenze (4 535)

plakát

Den, kdy přijíždí (2011) 

Týmto Hongovým filmom neuveriteľne pristane čiernobiela. Hlavne keď je zima. Umocní to atmosféru osamelosti s ktorou si často krát pohráva, ako s ústredným motívom svojich príbehov. To, čím je tento film príjemný a osviežujúci ( aj v rámci režisérovej tvorby) je neprítomnosť hlúpeho charakteru. Hlavný hrdina príde skrátka na návštevu za kamošom a stretáva na každom kroku ľudí, ktorých by stretávať nechcel. Niekedy je voči nim ústretový, inokedy nie. Plus sa snaží odosobniť od ľúbostných vzťahov ktorým často krát podľahne a ktoré ho prenasledujú na každom kroku. Citlivé, príjemné a v mnohom aj úsmevné - hoci nikdy nie vtipné. Koniec trochu vyšumí do prázdna, čo zamrzí. Inak sa mi to páčilo veľmi. A každá zo zúčastnených herečiek mala okolo seba až éterickú auru. Vďaka Hongovi, že ju vie zachytiť.

plakát

List (2011) 

Príde mi to ako také príjemné cvičenie s celkom očakávateľnou pointou. Krátky snímok nevybočuje z režisérovej tvorby. V zásade k zbaleniu pekného dievčaťa potrebujete len pomasírovať jej matku, zahrať si s ňou bedminton, dať jej pár komplimentov a ugrilovať jej nejaké mäso. Ak ste ešte režisér úspešného filmu, tak tým nič nepokazíte. Niekto sníva aj o plytkejších veciach.

plakát

The Valet (2022) 

Naposledy ma takto potešila Eurovision of Davida Dobkina. Richard Wong má už na konte pre mňa dosť zaujímavý filmík Come as you are, ktorý je podobne ako Valet americkou adaptáciou Európského filmu. Vo Wongovej réžií v sebe nesie všetky pozitívne atribúty amerického žánrového filmu, bez toho, aby mal jeho chyby. The Valet je film, ktorý si je vedomí svojich klišé a vedome ich využíva k tomu, aby pobavil. Netlačí na pílu a zároveň je dospelý a príjemný. Bez veľkých scén a emočného vydierania. Dokonca dokáže byť civilne citlivý, ľudský a aj veľmi zábavný. Niekoľko krát som sa naozaj nahlas zasmial. Funguje tam načasovanie vtipov, vývin postáv a aj emočná rovina. Eugenio Derbez ma už druhý krát tohto roku prekvapil a Samara Weaving je fantastická. Funguje medzi nimi aj chémia aj emočne vypäté scény. Takýto druh filmov sa nerobí až tak často, hoci ročne vznikne stovka filmov, ktoré sa o niečo takéto pokúšajú. Malý klenot so srdcom, ktorému ku cti slúži práve to, že režisér očividne chce robiť filmy čo ho bavia a nepotrebuje sa teperiť do zadku štúdiám čo hľadajú len účelovú zábavu. Som zvedavý na jeho ďalší film. Obrovská, ale naozaj obrovská spokojnosť.

plakát

Maturitní ročník (2022) 

Blbina na jedno pozretie. Potešilo ma, že si to robilo srandu zo súčasnej woke mládeže. Páčila sa mi tam hudba, infantilnosť a niekoľko výborných vtipov, ale v konečnom dôsledku sme už tento príbeh videli. Určitú variáciu si strihla Drew Barrymore a myslím si, že aj tá Alicia mala podobný zárez. Takže znesiteľná šablóna pre rok 2022. Rebel Wilson v pohode. Poteší ale aj Rice, Chao, Hartley a Avantika. Nutné zlo je posledných 20 minút, ktoré moralizujú ako o život. Snažiac sa úsmevne poukázať na to, že je dobré byť sám sebou. Takže ak si to pôjdete pozrieť. Buďte sami sebou. Pomôže to.

plakát

Cheopcheopsanjung (2009) 

Súčasť filmovej zbierky Visitors. A po najcivilnejšom záreze Lav Diaza( ktorý bol pre mňa zoznamovací) sa táto poviedka radí k najzaujímavejším z celého projektu. Asi preto, lebo nesie výrazný režisérov rukopis a ponúka presne to, čo som od nej očakával. Milostní trojuholník, umelecké prostredie a nevyspelí ľudia hrajúci sa na dospelých. Svedčí tomu kratšia dĺžka.

plakát

Ha Ha Ha (2010) 

Zatiaľ mi títo hrdinovia prišli zo všetkých Hongových protagonistov najneznesiteľnejší. Uplakaní, nevyrovnaní chlapi (akože nad vecou) ktorých by bolo treba riadne prefackať. A to isté platí o dievčinách, čo sa s nimi zahadzujú. Od matky cez servírku/špiónku až po sprievodkyňu v historickom múzeu. Obrovské plus je tá dezilúzia o Kórejskom spôsobe uvažovania. Tá hraničí s neznesiteľnosťou a stavia celú tú exotickosť a pôvabnosť krajiny do veľmi všednej roviny. To oceňujem. Rovnako ako aj Hongov špecifický rukopis, kedy dvojica kamarátov rozpráva príbeh s rovnakého mesta, kde sa stretli s rovnakými postavami, vzájomne si svoje osudy dopĺňali bez toho, aby sa vôbec stretli. Komorné, civilné a tentoraz na moje potešenie aj upršané. Ale tie tri hviezdy sú tentoraz asi najslabšie, aké som v rámci Hongovi a jeho kinematografie dal.

plakát

Moon Knight (2022) (seriál) 

Celý čas som si hovoril, prečo by mi na tom malo záležať? Seriály od Marvelu majú stále ten istý problém. Vlečú sa. Hrozba( akokoľvek prezentovaná ako niečo príšerné) je naťahovaná a popretkávaná všemožnými kecami, že od určitého momentu stráca na svojej hrôzostrašnosti a zostáva z nej len niečo prvotriedne patetické a hlavne sto krát videné. Čo na tom, že Isaac aj Hawke sú perfektný? Pozerať sa na nich ma bavilo, ale chýbala tomu sofistikovanosť, napätie a vyváženosť. Celé to putovanie, čelenie hrozbám a finále pôsobilo lacno, televízne a bez náležitej invenčnej hodnoty. Mám pocit, že ten autorský rukopis sa v celom tom digibordeli jednoducho stráca. Najviac ma asi potešila hudba. Tá dávala nejaký feeling aj scénam, kde vôbec nebol. Inak ďalšia rutinná jazda, ktorá nemá čím ohúriť, prekvapiť, upútať. Čo je na seriál, ktorý skoro päť hodín hovorí o pomerne neznámej egyptskej mytológií, hanba.

plakát

Aobake no Table (2021) 

Jeden z tých príbehov, ktoré majú tendenciu reflektovať a poukazovať na podobnosti, aké zažívajú mladí ľudia asi všade. Macumoto sa v tomto diele snaží priblížiť západnému divákovi, ale do určitej miery reflektuje ( aspoň si to myslím) pocity a starosti súčasnej mladej generácie v Japonsku. Túžbu vymaniť sa. Niečo dokázať. V tomto smere je film príjemný. Či už z pohľadu starších osôb alebo z pohľadu mladých hrdinov, ktorý sú v tomto príbehu dôležitejší. Macumoto sa tak ku mne radí k novým hlasom súčasného japonského filmu. Viac príjemné, ako dramatické a viac úprimné, ako poučujúce. To ale nemení nič na tom, že tomu chýba určitá čarovnosť a osobitá vsuvka, ktorá robila predchádzajúci Macumotov film tak zapamätateľným. Bojím sa, že takýto typ filmu zapadne a stane sa len ďalším zárezom v podobnom žánri, ktorý zafunguje len vtedy, ak sa k nemu dostanete teraz. Mne sa to ale páčilo a myslím si, že má Macumoto, ako režisér dosť veľký potenciál. Uvidíme s čím príde nabudúce.

plakát

Summer film ni notte (2021) 

Ono najťažšie na celom filme je nájsť si k nemu cestu cez hlavnú myšlienku, ktorá to stavia do sci-fi a viac do osudovej roviny. Tá rovina je v niečom funkčná, pretože pridáva to príbehu veľmi čistú emóciu, ale aj tak sa stáva najslabšou zložkou filmu. Zvyšok filmu ( parta kamarátov snažiacich sa natočiť samurajský film) je už potom skrz na skrz parádny. Tá fascinácia žánrom. Túžba vytvárať niečo podobné tomu, čo milujeme aj napriek prekážkam a ešte k tomu v Japonskom školskom prostredí, kde sa takéto veci stávajú úplne zrealizovateľné, slúži ako menšie pohladenie pre dušu. Finále obidve línie prepája a vytára najlepší možný koniec. V aký som úprimne nedúfal. Pritom je to citlivé, hravé, vtipné a odkazujúce na množstvo Jidaigekov, ktoré mám sám rád.

plakát

Morbius (2022) 

Rozhodne to nie je také zlé, ako druhý Venom. Ale v rámci žánru, aký má tento film zastupovať je to skrátka generická nuda. Čo na tom, že Leto a Smith sú herecky v pohode. Že Espinoza si príde na pár chutných scén aj nápadov ( farebná vizualizácia zvuku ma napríklad veľmi potešila). Ten film ale skrátka nemá čím prekvapiť. Nemá jednu pamätnú scénu. Má veľmi veľa chýb a čo sa týka časovej kontinuity tak značne pokulháva. Čo na tom, že tu máme dvoch inteligentných vyšetrovateľov, ktorý na začiatku odhalia takmer všetko, len aby potom boli neschopný čokoľvek vypátrať. A takýchto charakterových zmien vo vnútri filmu je tu veľa. Z dobrého na zlého. Z ustráchaného na odhodlaného. A len tak, zo sekundy na sekundu, lebo nesmieme strácať čas. Ako snaha predstaviť novú zločineckú organizáciu by si to zaslúžilo trošku premyslenejší a hlbší scenár. Trochu prekvapivých zvratov a možno aj dlhšie finále. Takéto generické VFX obludnosti začínajú byť únavné. A tá romantická línia bola najlepším a najfunkčnejším vtipom celého filmu.

Ovládací panel
100. nej uživatel Slovensko
47 bodů

Reklama

Reklama