Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Komedie
  • Akční
  • Animovaný
  • Krátkometrážní

Recenze (4 978)

plakát

Nikdo tě nezachrání (2023) 

Dokážem pochopiť ak niekoho koniec naštval. Mne sa práveže výsledná pointa páčila veľmi. Film sa dá brať ako pocta béčkovým sci-fi filmom. Kaitlyn Dever je skvelým ťahúňom a jej Damsel in distress som žral aj s navijakom. Na to, že tam nie je žiadny dialóg je film obrazovo sugestívny ( prvý stret s mimozemšťanmi je dokonca veľmi nepríjemný). Postupne film graduje, odkrýva charakter hlavnej postavy, ale zároveň si je vedomí svojich limitov. Občas veľmi jemne prejde do iného žánru (či už akcie alebo drámy) a potom sa znova vráti k útoku mimozemšťanov. Ja som sa bavil. Oceňujem hru kamery, niekoľko chuťových scén ( pavúkový mimozemšťan) a tiež fakt, že to má takú usmievavú, komediálnu pointu. Duffield ma pobavil rovnako, ako kedysi Lovecraftovským Underwater s Kristen Stewart. Za mňa super.

plakát

Late Night with the Devil (2023) 

Prvá hodina je skvelá. Perfektne vypointovaná, napísaná aj zahraná. Chápal som motiváciám a oceňoval formu s akou Cairnesovci pristupovali k látke. Má to skvelý vizuál a Dastmalchian je výborný ťahúň na takúto artovú jednohubku. Problém s filmom mám ten, že tú perfektnú gradáciu nenaplní. Koniec je nudnou, prostoduchou blbinou s akože zaujímavým vyústením, ale pravdou je, že ma to sklamalo. Neviem nič o pozadí udalostí mimo náznaky, ktoré sa žiadali byť viac rozvité, skutočný priestor na strach tam nie je takmer žiadny a aj tá pointa pôsobí ako vycucaná z prstu. Veľká škoda. Nápad za tým je výborný a mohol to byť jeden z tých novodobých medzníkov. Takto je to skôr neškodný priemer, ktorý by som do kolonky horor, naozaj nezaraďoval.

plakát

Neposkvrněná (2024) 

Koniec je fajn, aj keď scéna v katakombách ( ktorá by mohla byť skvelým vyvrcholením a zdrojom napätia) je len vizuálne okej. Inak je to báchorka, ktorá je v mnohom pritiahnutá za vlasy. Nefunkčná či už v tom aby vzbudila napätie alebo aby vytvorila prienik do mentality hlavnej hrdinky. Nej síce melóny skáču zo strany na stranu, ale jej upišťaný hlas a prvoplánové riešenia problémov s útekom výrazne podkopávajú nohy príbehu. Poteší, že sa tu objaví taliančina, ale zamrzí nevyužité prostredie. Mníška 2 bola vo svojej blbosti zábavnejšia. Väčšinu času som sa nudil.

plakát

Vymítač ďábla: Znamení víry (2023) 

Keby sa to nepriživovalo na jednom z najlepších a najdesivejších hororov, tak by som dal 3*. Takto je to síce updatovana báchorka, ale funguje len do samotného vymietania. To samo o sebe je... bez gradácie, napätia a s chabým vyústením. Netvrdím, že to nemá pár zaujímavých nápadov, ale absolútne to postráda konflikt viery. Hlbší presah v ktorom sa môže kresťanská mytológia a svetonázor stretnúť s krutou realitou. Finálny monológ je dokonca smiešny. Neviem veľmi prečo David Gordon Green točí filmy, ktoré postrádajú atmosféru a stávajú sa len akousi prehliadkou funkčných klišé. Nie je to úplná katastrofa, ale zároveň je to úplne zbytočný film. Ďalšia premárnená príležitosť.

plakát

Rebel Moon: Druhá část – Jizvonoška (2024) 

Sedem samurajov je jeden z najlepších filmov, aké kedy vznikli. Vzdať mu takúto poctu je preto obyčajná hanba. Veľmi dúfam, že R-ková Snyderová vízia je niekde inde, pretože úprimne? Toto bolo obrovské utrpenie sledovať. To, že sa vzťahy neposunú nikam, len ak tak do úrovne prostoduchých konverzácií zabolí. Ale to, že akcia je nudná, nepriehľadná a bez pamätnejšej scény je zarážajúce. Ako keby to ani nebolo dielo režiséra, ktorým nám svojho času servíroval skvelé komiksové filmy s hĺbkou a presahom. Toto je výsmech všetkému čo robí film filmom. Dnes som pozeral 4 hodiny na totálnu prázdnotu. A neviem nejako prísť na dôvod prečo? To, že toto vzniklo je pre mňa nepochopiteľné a zarážajúce.  A Skrein je ako záporak prapodivnou voľbou. Väčšinou je totiž až homosexuálne smiešny.

plakát

Rebel Moon: První část – Zrozená z ohně (2023) 

Mne ani nevadí priamočiarosť a predvídateľnosť. Hoci by som v tomto prípade ocenil, kebyže sa to neberie tak vážne. Čo mi ale bytostne vadí, je očividná snaha ukázať nejakú hĺbku ( v spore, v minulosti postáv, vo svete ktorí obývajú) pričom dostanete len plytkú mláku. Jediné, čo ma možno trošku upokojuje, je fakt, že toto je PG-13 verzia. A údajne má ešte tento rok prísť skutočná R - ková Snyderová verzia. Sám v rozhovoroch povedal, že toto bolo na zákazku Netflixu a jeho skutočná vízia je iná. Preto nechcem až tak veľmi odsudzovať. Ale chýba tu všetko. Od skutočných motivácií, uveriteľných charakterov a dokonca pôsobivých súbojov. Je to len taká príjemná vizuálna jednohubka, na ktorú sa rýchlo zabudne a ktorá nemá čím nadchnúť, možno len trošku naštve cringy dialógmi. Páčil sa mi ale Ray Fisher, ktorého postava rezonovala asi najviac. Každopádne decká do 10 rokov to budú mať asi radi. Inak je to na úrovni súčasných marveloviek.

plakát

Nan fang che zhan de ju hui (2019) 

Neo Noir milujem. A Yi´nan Diao zvolil osvedčenú metódu vizuálne podmanivých a nápaditých scén. Ten film má atmosféru, ktorá vťahuje. Provinčné podsvetie je vykreslené detailne a je plné nuáns. Veriť sa veľmi nedá nikomu a hlavný antagonista je pritom značne sympatický. Myslím v kontexte, že mu držíte palce. Hra na mačku a myš pomaly odkrýva zákulisie vzťahov a motivácií a tie spolu krásne korešpondujú. Hlavne tá odovzdanosť osudu a zároveň snaha sa z neho vymaniť je podaná bez najmenších zaváhaní. Trošku zamrzí chlad medzi postavami. Ale je to vykompenzované postupnou gradáciou príbehu a vizuálnou pútavosťou. Diao vyspel. Ak sa jeho tvorba bude uberať touto cestou, budem spokojný.

plakát

Suzume (2022) 

Zatiaľ posledný film Makoto Šinkaia vytvára novú mytológiu a podobne, ako jeho predchádzajúce snímky je táto mytológia paralelná so skutočným svetom. Zasahuje do neho, ale poznať ju môžu len vyvolení. Tento fantasy princíp na jeho filmoch zbožňujem a v zásade je mi sympatický v akomkoľvek médiu. Množstvo vizuálne podmanivých scén, jemnocitný humor a skvelo napísané postavy vytvárajú mozaiku pocitov, ktorá sa hlavne ku koncu odvďačí funkčnými emóciami. Celé je to vlastne brané ako road movie s fantastickým prvkom. Plný počet ( a to aj napriek fantastickému finále) ale nemôžem dať, pretože niektoré aspekty ( teta- Suzume/ vzťah Daijina a Suzume) sú načrtnuté a uveriteľné, ale nie pre mňa dostatočne rozvité. Viem si predstaviť, že mať to o pol hodinu viac bola by to chuťovka. Takto mi tam niečo dôležité chýbalo. Čo ale oceňujem je, že téma zemetrasení a tsunami tu dostáva veľký priestor a súvisí s vytvorenou mytológiou. Obohacuje to dielo o nový rozmer a o novú drámu. Takže určite stojí za videnie.

plakát

John Wick: Kapitola 4 (2023) 

Stále sa mi páči tá mytológia za tým. Páči sa mi aj ako Stahelski naplno využíva prostredia. Či už je to Osaka alebo pôsobivý Paríž. Akčné scény stále dokážu zaujať a množstvo postavičiek má funkčné charaktery a vzájomné interakcie medzi nimi sú uveriteľné. Pri kartovom stole dokonca držíte palce všetkým zabijakom. Laustsenova kamera je nápaditá a priehľadná. Stále viete čo sa deje. Atmosférické a v určitom zmysle aj melancholické. A Skarsgard je skvelý záporák. Trošku zamrzí, že emočné spektrum u Johna Wicka zmizlo po prvej časti, ale oceňujem, že mu to v tomto prípade dopĺňali iné postavy. Finále uspokojivé. Dlhá minutáž vôbec nevadí, pretože to neustále niečím prekvapuje. Jedna z najlepších akčných sérií tohto obdobia. Štvrtej kapitole chýbalo k dokonalosti naozaj málo.

plakát

Jimmy Carr: Natural Born Killer (2024) (pořad) 

Keď začne hra s publikom je to zábavné. Ale dovtedy ( aj napriek edgy vtipom) to pôsobí skôr unavene. Mám pocit, že najlepšie roky má Jimmy za sebou a že je lepší moderátor. Pobaví, ale nenadchne.  Čo je vzhľadom na jeho status škoda.