Pokryvac

Dojemne a citlivo napísaný romantický film so skvelým obsadením. Zaujme aj detská hviezda Shirley Temple vo vedľajšej úlohe zvedavej a trošku naivnej tínedžerky, ale je to predovšetkým sympatický pár Rogers - Cotten, ktorý dodáva filmu svoje čaro. Ginger Rogers sa tu predstaví v úlohe ženy, ktorá neúmyselne zabila muža vysokého postavenia a odpykáva si teda šesťročný trest vo väzení a Cotten výborne stvárňuje psychicky traumatizovaného vojaka na jednej zo svojich vychádzok. Obaja sú svojim spôsobom outsidermi, ktorých osud im zamedzuje žiť normálnym spoločnenským životom. Obaja sa stretávajú vo vlaku pred vianočnými sviatkami, kedy sú obaja na krátky čas oslobodení zo svojho väzenia. Pár sa do seba zamiluje, pričom tajomstvá ťažiace ich duše pred nimi ostávajú skryté, avšak každý z nich vie, kam sa musí po oslavách Nového roka vrátiť. Netradičný námet romantického filmu obohacuje zdanlivo idealistickú romancu o tragickejšie pozadie a dodáva tak príbehu dramatický efekt, ktorý eskaluje v dojemnom, a našťastie nie až príliš presladenom, závere. Príťažlivá Ginger, charizmatický Cotten a schopne vystavaný scenár ma nakoniec "donútili" udeliť plný počet hviezdičiek. Novodobé romanťáky sa majú od svojich starších bratov rozhodne čo učiť.

Vždy som si myslel, že Španielsko a horror patria k sebe a tento film mi moje tvrdenie podčiarkol hrubou čiarou. Nikdy by som sa o filme La Campana del infierno nedozvedel, keby sa mi do rúk nedostala knižka editora Stevena Jaya Schneidera (áno, ten čo má za sebou tituly ako 1001 filmov, 101 hororov, sci-fi... a pod) predstavujúca reprezentatívny výber stovky európskych hororov, ktoré stoja za videnie. Film sa nemôže pochváliť vysokým hodnotením na imdb ani na čsfd (vďaka môjmu plnému počtu sa vyšvihol do červených políčok) a zrejme zo sebou dnes nenesie ani veľký počet fanúšikov,avšak ja som nadobudol pocit, že som objavil čosi ako stratený poklad. Príbeh sleduje inteligentného mladíka, ktorý sa po spôsobenej krivde rozhodne pomstiť obzvlášť nezvyčajným spôsobom. Tri roky strávené za múrmi psychiatrickej liečebne mu príliš nepomohli, či skôr naopak - ak bol niekedy presvedčený, že nie je blázon, teraz nadobudol istotu, že bláznom je a je s tým skvelo vyrozumený. Po prepustení sa prisťahuje k svojej tete, ktorej vinou stratil vzácne roky mladosti a celú svoju energiu sústreďuje na grandióznu pomstu, do ktorej zapletie aj jej tri atraktívne dcéry. Psychohoror začína. Vzhľadom na fakt, že vo filme ťažko nájsť vyslovene sympatickú postavu a mladík sa teda stáva skôr produktom skazenej spoločnosti a obeťou, než čistokrvným psychopatom, väčšinu času som držal stranu ústrednému anti-hrdinovi. Je chytrý, má zmysel pre humor a jeho hrátky s okolím majú spočiatku rozmer kanadských žartíkov. Znepokojivou však ostáva scéna z bitúnku (a myslím, že v tejto chvíli film citlivejšie povahy vypnú a pôjdu sa venovať radšej príjemnejším záležitostiam), kedy si mladík poctivo odpracuje úmornú zmenu a následne prácu opúšťa. Na otázku, čo je dôvodom jeho odchodu, odpovedá "Naučil som sa všetko, čo som potreboval." pričom divák tuší, že tieto svoje poznatky bude musieť zúžitkovať... Napriek všetkému však tento psychothriller/horror nie je zbytočne násilnou záležitosťou a sám by som ho skôr zaradil do kolonky "ľahko perverzné" alebo dokonca (snáď nikoho nepobúrim) "elegantne perverzné". Film ma svoj štýl, dobre vystavaný scenár s potrebnou gradáciou, šikovnú a vyspelú réžiu (Claudio Guerin, ktorý zomrel počas natáčania, mohol byť rozhodne kvalitnou posilou pre nový španielsky film) a predovšetkým silný a nepredvídateľný koniec (nápoveda alebo skrytý spoiler: koľko ľudí treba k tomu, aby sa rozoznel zvon?). A to som sa bál, že mi nejaké "rýchlokvasené" rozuzlenie pokazí dojem z tejto skvelej a nezvyčajnej snímky! Pre mňa veľký zážitok.

Že má Amenábar všetky predpoklady k tomu, aby dokázal natočiť pútavý a nepredvídateľný mysteriózny thriller, dokazuje už v tomto minimalistickom kraťasi, v ktorom na pôde jednej nemenovanej strednej školy vykresáva zo štyroch hercov v uzavretom priestore absolútne maximum. Psychologický thriller vtesnaný do tridsiatich minút so zaujímavými charaktermi (despotická režisérka, podivín s kamerou, atraktívna herečka, z ktorej nie a nie vydolovať autentický strach) predchádza výbornému celovečernému debutu Diplomová práca, v ktorom sa zasa Amenábar vyberá do temných kútov madridskej univerzity. Zdá sa, že dlhé školské chodby s fádne pôsobiacou omietkou sú pre Amenábara tým správnym dejiskom, v ktorom sa odohrávajú udalosti bežným študujúcim neprístupné. 5* možno priveľa, ale ja tomu chlapovi fandím.

Fulci to dokázal. Presvedčil ma, že nie je len tvorcom lacných brakových hororov, ale ako schopný režisér má potenciál nakrútiť aj štýlový a temný thriller v najlepších tradíciách filmu giallo. Muka neviniatok patria právoplatne k vrcholom subžánra, či už vďaka atraktívnemu prostrediu, dobre vystavanému gradovaniu alebo prítomnosťou zaujímavých postáv, pričom Fulci pomaličky nachádza záľubu v násilných efektoch (bitka reťazami, pád zo skaly). Isté nejasnosti mám však ohľadom postavy Barbary Bouchetovej, ktorá vo filme predstavuje nanajvýš rozporuplnú postavu. Má táto postava silné pedofilné sklony? Scéna, v ktorej nahá zvádza malého chlapca o tom viac než svedčí, ale nie je to len falošný motív, ktorý ma diváka doviesť k istej domnienke? Mám pocit, že áno - i keď je Barbara Bouchetová v spomenutej scéne perverzne neodolateľná... Každopádne podobné zavádzanie už k filmom podobného druhu patrí a tak je hľadanie prísnej logicky v tomto prípade absolútne nepredmetné...

Hayley Mills od svojej dvojúlohy vo filme Pasca na rodičov podrástla natoľko, že sa môže ľahko stať terčom pre sexuálneho psychopata Georgieho. Fakt, že sa na ňu dobre pozerá ma prinútil pridať jednu hviezdičku navyše, čím u mňa tento film teoreticky predčí (ak by sme brali do úvahy len tie neobjektívne hviezdičky...) remeselne zrušnejšie PSYCHO. Bernard Hermann sa opäť predstavuje ako výborný skladateľ, tentoraz (narozdiel od temnej zvučky zo známeho Hitchcockovho filmu) so známym pískajúcim songom, ktorý znie miestami ľúbezne, miestami nepriateľsky, presne tak ako si to film vyžaduje. Pekne vygradované finále taktiež potopilo moju myšlienku, že je film príliš dlhý. Bolo dobré nechať film pomaly plynúť a díváka nechať v tápaní, čo sa z nášho antihrdinu nakoniec vykľuje. Spočiatku bude s týmto "rebelom bez príčiny" symaptizovať nejeden frustrovaný tínedžer, časom sa v ňom prebudí chladnokrvný vrah, ktorý má v hlave o kolečko viac a v silnom finále sa zrútia obe predstavy o jednej nevyspytateľnej postavičke britského psychothrilleru.

Štvrtok Dina Risiho by som rozhodne nezhŕňal do šuflíka s názvom "komédia". Bolo by to jednak príliš jednoduché a taktiež, komické prvky v tomto filme filme vyplývajú najmä z rozšafnej povahy hlavného protagonistu, ktorý predstavuje stárnuceho povaľača a voľnomyšlienkára. Podobnú postavu stvárňuje Vittorio Gassman v o rok mladšej letnej tragikomédii Sviatočná výchádzka, avšak zatiaľ, čo Gassmanova postava nie je viazaná žiadnou zodpovednosťou a môže prejavovať svoje bohémstvo naplno, postava Waltera Chiariho sa drží pri zemi a svoju horkokrvnosť prejavuje infantilitou, ktorou si získava svojho "odcudzeného" syna. Chiari síce nie je Gassman, ale tejto "gassmanovskej" úlohy sa zhostil výborne. Film dojemný, pričom nesentimentálny, rukopis Dina Risiho je zrejmý. Jedeň deň skorej teplej jesene v talianských reáliách. Pre každého, kto má rád príjemné a nenásilné filmy s dávkou života a bez premrštených happyendov.

Výborný nostalgický kraťas. Príjemná animácia aj príbeh. Žiadna citová vydieračka, jednoducho vtipno dojemné epizódky zo života rodiny modernistického architekta s podmanivou hudbou.

Mika Kaurismäki so svojím bratom Akim, upriamili medzinárodnú pozornosť aj na fínsku kinematografiu. Ich štýl je chladný, strohý, avšak absolútne nezameniteľný. Zatiaľ čo Mika svojmu štýlu verný neostal, u Akiho sa akosi zakotvil a zdá sa, že ho už nezmení. Film Zombie ja Kummitusjuna je krásnou ukážkou, že pre zaujímavý film nie je potrebný vysoký rozpočet ani nadmerné pitvorenie hercov. Príbeh outsidera s netradičnou prezývkou Zombie sa odsýpa s ľahkým humorným nádychom, ktorý miestami odľahčuje smutný príbeh neprispôsobivého človeka. Zombie skrátka nie je pre tento svet stvorený... Narozdiel od Akiho dlhým a často aj nudným záberom, Mika poňal svoj film svižnejšie, takže som mal pocit, že je neustále v pohybe. Potešil aj hudobný doprovod v podobe piesne Solitude od Black Sabbath.

Veľmi originálny a svojrázny horror o nechutnom parazitovi, kvôli ktorému sa z ľudí stávajú sexuchtivé bytosti snažiace sa zažehnať svoj hlad po tele. Cronenberg to vie! Výborné herecké obsadenie. Potešila Barbara Steele, známa zo starčích horrorových klasík, a jej plagátová scéna vo vani (koľkože horrorov sa odvtedy odohralo v tejto kúpelňovej výbave?!) a taktiež Lynn Lowry, ktorá ma dostala svojim podmanivým vyzretím. Mnoho pamätihodných scén, vrátane skvelého záveru v preplnenom bazéne s Lynn v priesvitnom tričku, dáva tušiť, že máme dočinenia s jedným z najvýraznejších predstaviteľov novodobého horroru - ten však ešte musí na potrebné pochopenie počkať.

Skvelá atmosferická záležitosť s famóznym psycho záverom (za to aj tá 5*). Inak sa film odvíja pomaly, dokonca pomaly aj na samotný žáner giallo. Celý čas totiž ťaží práve z akejsi ťaživej atmosféry neistoty a chladu. Tento chlad možno rozpoznať nielen v tajomných zákutiach starobylo vyzerjúcej internátnej školy, ale aj medzi postavami (skutočne si nepamätám, žeby sa tu niekto usmial). Zabudnite na gore, akciu, kaluže krvi... Sadnite si a vychutnávajte atmosféru. PS - film je dostupný zdarma na stiahnutie ako public domain na archive.org pod anglickým názvom House that Screamed.