knotie

Autobiografický film plný klišé. Highlightom je jednoznačne montáž do rytmu technoremixu Ave Maria, ktorý obsahuje pár sloh poctivého francúzskeho rapu.

S. Frears je pre mňa dosť spoľahlivý režisér, avšak jeho filmy - aj keď vizuálne krásne - sú trochu citrovo vzdialené. Dobový dialóg prenáša mnoho na plecia hercov, čo niektorí zvladajú excelentne (Glenn Close, Malkovich) a niektorí sú ako z inej planéty (Uma Thurman, Keannu Reeves).

Začalo sa to ako novela od Agaty Christie, bohužial to skončilo bez akýchkoľvek prekvapení. Slabý odvar iných hororových počinov, ktorý jednoducho nahádzal do jednej situácie čo najviac klišéovitých postáv - kňaz, čo sklame svoju vieru, hádajúci sa manželský párik, černoch, ktorý nenávidí políciu atď. Ako jediná morbídnu hru prežije (podľa konzertavívnych pravidiel hororu) "panenská" postava - ktorá nikoho zavraždiť nechce, netúži po finančnej odmene, vraždí len v sebaobrane. Skutočne nepredvídateľné. Film síce nenudí a dejovo sa pohybuje pomerne rýchlo, neprináša nič revolučné a je len ďalším zo zbierky hororov, ktoré sa tvária ako psychologické dumania na tému "človek v núdzi", ale v skutočnosti sa nevedia nabažiť exploitatívnym krviprelievaním.

Hilarious! :D

Tragedy + time = comedy !

Film, ktory insipirova Coppolovu "The Conversation" rozobera temu subjektivneho pohladu na svet. Ako hlavneho protagonistu si vybera fotografa - ved kto viac prezentuje koncept subjektivity ako ten, ktoreho praca je vyberat utrzky z realneho sveta. Narozdiel od "Konverzacie", Antonioni neponuka ziadne jasne odpovede, snimok je krasne farebny a okrem centralnej neonoirovskej zapletky nam ponuka vyrez popkultury vtedajsieho swingujuceho Londyna. Prave tieto kratke vylety nam naznacuju ake tazky je pre hlavneho protagonistu sustredit sa na svoju murder mystery, neustale su pre neho hadzane rozptylenia - zeny, drogy ... Toto vsetko prezentuje zahmlenu a neostru atmosferu 60tych rokov.

Pre mna je to fascinujuca zapletka, ktora studuje muzske ega v akcii - dvaja byvaly najlepsi priatelia sa po dlhom case opat stretavaju a zistuju ze sa ich zivoty naoko uberaju radikalne rozdielnymi smermi - jeden si planuje rodinu, druhy zije v bohemistickom svete plnom umelcov, a seba vidi ako neviazanu kreativnu dusu. Pocas jednej noci sa pod vlyvom rozhodnu vytvorit "artproject" - porno, v ktorom prelomovo ukazu dvoch heterosexualnych muzov pri sexualnom styku. Z pociatocneho dokazovania machizmu, v ktorom si chcu dokazat, ze ani jeden nie je slaboch a nevykraca zo slubu, sa ukazu hlbsie motivacie. Ben si chce dokazat, ze aj ked nanho doma caka verna manzelka, nie je len typicky poslusny manzel, nezapada do formicky idealneho sucheho chlapa a vie spravit aj nieco uplne necakane a odvazne. Andrew sa obava, ze aj napriek svojemu bohemskemu zivotu a imidzu liberala s otvorenou myslou, vovnutri sa stale skryva kus priemerneho chlapa, ktoreho muznost sa citi v ohrozeni.

Woody Allen je reziserom, ktory v podstate robi stale jeden film odznova. Ma zasobu "svojich" postav, ktore rad posadi do svojho znameho New-Yorku a rad ich pozoruje ako riesia konflikty medzi intelektualnym a kulturne nizkym, laskou a smrtou. Na tieto jeho zauzivane scenerie sme si uz tak zvykli, ze jednotlive filmy sa rozlisuju v podstate iba hercami, ci vynimocne lokaciami (ako posledne Londyn ci Barcelona). Takymto sviezim nadychom mal byt prave Larry David, ktory je podla mna idealny Allenovskym protagonistom, az je sokujuce ze toto je ich prva spolupraca. Napriek tomu, ze David je pre postavu zatrpknuteho zidovskeho fyzika brilantny, nema sancu utiahnut na pleciach film, ktory je z velkej casti len recyklaciou a kolazov skorsich (a uspesnejsich) Allenovych filmov.

Je to odvazny krok, natacat historicky film na digitalnu kameru a uz len za tie gule ma u mna Mann body. Jeho zamer bolo ocividne vtiahnut divaka co najviac do deja a zobrazit Dillingerov svet "realisticky". Umysly mal mozno dobre, nic to ale nemeni na fakte ze takato estetika mi absolutne nesedi k typu filmu ako je Public Enemies. Neustale som sa zamyslala preco vsetko vyzera ako shitna reality show, hlavne nocne strielacky su akesi sumive. Aj ked vo filme bolo niekolko zaujimavych zaberov, namiesto toho aby som ich plne ocenila som si iba mohla pomysliet ako zaujimavo by asi vyzerali natocene na filme. Depp bol charizmaticky ako vzdy, ale opat - digital akosi vsetky herecke vykony rusi, prilis tomu nepomahaju ani detailne zabery porov na tvarach hercov.

Partnerstvo scenaristu Petera Morgana a Michaela Sheena zrodilo dalsi skvely film. Sheen je neskutocny ako obycajne (akademia! ;) Disclaimer: vhodny aj pre futbalove lamy ako som ja.