Kusko.t2

Tak z nakoniec očakávaného pokračovania nebolo nič. Na záverečné scénky počas tituliek z predchádzajúceho “Shaolin vs. Evil Dead“ sa nenadviazalo, práve naopak. Tie sú tým konečným vyvrcholením v skratke, okrem finálneho rozuzlenia oboch týchto častí. "Shaolin vs. Evil Dead 2: Ultimate Power" je preto voľným (zdôrazňujem voľným) prequelom k predchádzajúcej časti. Našťastie celkom zaujímavým a trocha netradičným prequelom. Človek tak trocha predsa len očakáva vyvrcholenie príbehu, ktoré by zmysluplne prípadne otvorene nadväzovalo na následné známe udalosti z predchádzajúceho vydania. Režisér Douglas Kung ako keby zabudol, že nejaké vôbec natočil. Ale koniec koncov ani producentom SOUTH PARKu nevadí, že sa seriálový Kenny Mc.Cormick nedožije často záverečných titulkov a predsa v nasledujúcej časti sa veselo hihňá na zástavke autobusu so svojimi kamarátmi ako by sa nič nestalo :) Záver treba preto brať veľmi voľne a nepútať sa zbytočne výrazne k tomu, čo bolo k videniu minule. Cesty dvoch mníšskych majstrov kung-fu Pána Bieleho a Pána Čierneho príbeh začne vykresľovať ešte pred ich samotným počatím. Osobnostný vývoj, konkurencia v boji a túžba v budúcnosti nahradiť vodcovskú pozíciu po Drakovi - silnej osobnosti kláštora Shaolinu a takiež chorľavého otca jedného z nich, nemá istú ani jeho statočný a oddaný pokrvný syn. Cesty sa rozchádzajú a upíry prebúdzajú. Temná ukrivdená časť inak ctižiadostivej a pokornej duše túži po odplate.

Správne trashovitá hororová komédia nezaťažujúca diváka ani niektorými základnými vysvetleniami, ktoré by objasnili vznik, existenciu a účel pekelnej zombie armády tzv. neon-maniakov – krvilačných beštii prežívajúcich v San Franciscu pod mostom Golden Gate ako bezdomovci. Proste tu sú, či sa to niekomu páči alebo nie. Prepracované charaktery neon-maniakov – každý z nich má inú smrtiacu schopnosť a kostým podobne ako komixový super hrdinovia, sa v príbuzných lacných béčkach pre zábavu len tak nevidia. Preto mi príde dosť pravdepodobné, že autor scenára k filmu Mark Patrick Carducci sa musel ohľadne neon-maniakov silne inšpirovať práve komixami a podobnou literatúrou, ktorú spojil s trashovou komédiou THE TOXIC AVENGER (1985) Lloyda Kaufmana. Pestrá horda nočných zabijakov terorizujúca sanfranciskú mládež pozostáva z postáv ako napríklad – Samuraj, Jastrabí šíp, Opičí muž, Sekera, Indián, Hrdlorez, Patológ, Žoldnier, Motorkár, Elektro, Popravca, ...a iných slizkých parchantov, na ktorých tradičné postupy eliminácie proste neplatia. Mladá študentka Natalie užívajúca si zábavy so svojimi priateľmi v parku neďaleko mosta Golden Gate pochopí, že ak chce prežiť, nepostačí jej spoliehať sa na miestnu nečinnú políciu. Odvrátenie noc čo noc neutíchajúcej hrozby preto leží na pleciach Natalie a jej kamarátov. ### “Neon Maniaci“ Josepha Mangineho sa distribuovali na Filipínach pod anglickým alternatívnym názvom “Evil Dead Warriors“ čím sa sledovalo žánrovo nadviazať na horor Sama Raimiho THE EVIL DEAD (1981). Tieto tituly nemajú prakticky ale nič spoločné.

Sympatický mladík Juan, umiestnený do stráženej psychiatrickej liečebne po smrti svojej matky tetou, ktorá sa ho týmto spôsobom rozhodla zbaviť a odstaviť od nároku na dedičstvo po rodičoch, sa po necelých troch rokoch dostáva späť na slobodu. Sebavedomého Juana pobyt za múrmi ústavu nezlomil, ale zocelil. Myšlienka na zaslúženú pomstu ho pohŕdavo ženie stále dopredu. Stal sa z neho zásluhou striktnej, takpovediac až väzenskej starostlivosti vyliečený, logicky uvažujúci človek alebo ešte väčší blázon? Radšej by som sa ho na to nepýtal. Dom po rodičoch, v súčasnosti obývaný práve tetou Martou a jej tromi dcérami, čaká na svojho navrátilca. ### Španielsko-francúzska produkcia nepristúpila pod vedením Claudia Guerína k spracovaniu šialenej pomsty priamočiaro násilne, ale inteligentne, s postupnou gradáciou a vyvrcholením. Postava Juana nie je stelesnením predstaviteľa tzv. maniakálneho vraha, ktorý sa po utrhnutí z reťaze bezhlavo vrhá s nožom v ruke po svojej obeti, len aby dal všetko hneď do poriadku. Juan vie, že ak chce uspieť, musí byť trpezlivý. Sociálna situácia spojená s výdavkami na život a či jeho vnútorné pohnútky, ho zavedú po prepustení z liečebne až za brány miestneho “slaughter–houseu“ – bitúnku dobytka. Režisér sa v rámci scén z tohto prostredia nebráni zobrazeniu ani tých momentov, ktoré u časti obyvateľstva vyvolávajú zhnusenie a odvrátenie pohľadu. Samotný Juan, stvárnený hercom Renaudom Verleym, s tým nemá žiaden problém. Dokonca pod jeho rukou držiacou ostrý nôž zahynie nejaký ten kus v priamom prenose. Kontroverzné zábery ako z mondo dokumentov, neboli v tomto období až takou raritou v španielskych filmoch. Spomenul by som v súvislosti s tým napríklad aj ultimátnu hororovú drámu Eloya de la Iglesia - La Semana del asesino (1971). Existuje však samozrejme viacero verzii filmu “La campana del infierno“, okrem anglického zostrihu (minutáž údajne 93 minút - USA), sú to aj minimálne tri základné (pôvodné) španielske verzie – 89 minútový cut, 91 minútový cut (92 minút ak rátam úvodné informácie distribútora), a 106 minútový full uncut. Len pre informáciu - 91 (/92) minútový španielsky zostrih (videný ten) obsahuje na rozdiel od 93 minútovej USA verzie aj gore zábery skutočného zabíjania zvierat, a to aj napriek menšej minutáži vydania v porovnaní s USA. V Amerike podlieha totiž tento spôsob vizualizácie smrti zvierat zákonu, ktorý podobné zábery nepripúšťa. Okrem týchto a iných šokujúcich scén sa stal film “La campana del infierno“, označovaný aj pod alternatívnym názvom “The Bells“ (“A Bell from Hell“), známy aj záhadnou smrťou režiséra Claudia Guerína v posledný deň nakrúcania a to práve pri tvorbe záverečnej nosnej scény s kostolom. Claudio sa zabil skokom/pádom (nikdy sa nezistila jednoznačná príčina) z veže kostola, na ktorom trónil zvon – pre režiséra doslova “Zvon z pekla“ - “A Bell from Hell“. Záverečné scény filmu preto dorežíroval Juan Antonio Bardem.

Píše sa rok 2012. Po rozsiahlej jadrovej katastrofe ľudstvo skoro úplne vymrelo. Post-apokalyptická pustá planina (ak teda nerátam to evidentne obývané mesto svietiace výraznou žiarou v pozadí jednej z úvodných scénok za pokojnej noci :-), nie je tým pravým domovom pre hŕstku šťastlivcov, ktorým sa podarilo prežiť nukleárnu vojnu. Na skupinu tzv. “Breederov” – mužov, ktorí sa majú postarať o znovuzaľudnenie planéty Zem, čaká ťažká robota. Práce je plno, nevedia kde im “hlava“ stojí a do čoho skôr so svojim potešeníčkom pichnúť. Druhá skupina istých “kazisvetov“ im navyše nadá pokoj ani pri tejto záslužnej práci. Boj kto z koho a kto do koho sa môže teda začať :-) ### Porno Breeders Brada Armstronga, inšpirované rovnomenným sci-fi hororom BREEDERS z roku 1986, je šialeným mixom spomínanej predlohy, druhého pokračovania MAD MAXa a TERMINATORa (resp. Inseminátora). Vďaka svojej trashovitosti, amatérskym akčným scénam a celkovej jednoduchosti, je to aspoň zábava.

Arnold Masters – neprávom odsúdený muž za vraždu lekára svojej matky, sa nedokáže plnohodnotne vyrovnať s novou trestaneckou skúsenosťou. Presvedčenie o krivej výpovedi a nedôslednej práci vyšetrovateľov, vníma ako spáchané krivdy voči nemu samotnému. Milovaný syn Arnold, nadobro odlúčený od svojej matky a od sporiadaného života na slobode, je vďaka svojmu nevyrovnanému stavu umiestnený do vysoko stráženej nemocnice duševne chorých trestancov. Jeden z tunajších väzňov Arnoldovi podáva nezištnú pomocnú ruku a návod desivej pomsty, ktorej sila dokáže zasiahnuť životy všetkých tých, ktorí mu v minulosti nejako ublížili a sú zodpovední za jeho súčasný stav čoby vyvrheľa spoločnosti. Následná zhoda šťastných okolností Arnoldovi padne iba vhod. Nič mu už preto nebráni upratať zo stola spomienok tých, ktorí na ňom nemajú čo robiť a začať tak odznova nový život. Vynaliezavá polícia, ktorá sa nezastaví pred ničím, má na svojské poriadky v Arnoldovom živote svoj vlastný názor. ### Žalostné hodnotenie na IMDb ku dňu 4.11.09 len 29%, mi je záhadou. Psychic Killer si ho rozhodne nezaslúži. Je to síce béčko v rámci kategorizácie, nenudí však a to vďaka neustálemu napredovaniu, zaujímavej kombinácii psycho-trileru a hororu, príležitostnej zábave a sympatickému hereckému prejavu nielen ústrednej postavy. Navyše samotné vyvrcholenie a riešenie doposiaľ nezvládnuteľnej situácie so šialeným vrahom, polícia docieli viac než zaujímavým a šokujúcim spôsobom. Ja som z výsledkom spokojný, preto nadpriemerné hodnotenie. Ku zaujímavosti Psychic Killera ako filmu, patrí napríklad postava režiséra Raya Dantona (v titulkoch uvedený ako Raymond Danton), ktorý sa vo filmovom priemysle preslávil nie vďaka réžii (Psychic Killer je jeho tretím filmom), ale vďaka hereckým úlohám. Celkovo zrežíroval iba päť filmov (venoval sa prevažne herectvu v seriáloch, ktorých epizódy príležitostne aj on sám vytvoril). A záverom jedna pikoška - pôvodný názov, pod ktorým sa Psychic Killer točil, niesol označenie “The Kirlian Force“.

Barovej country speváčke Rachel Foster sa pomaly ale isto rúca nielen hudobná kariéra, ale aj život samotný. Po vcelku úspešnom vystúpení mladej blondínky Rachel na pódiu, si prevažne mužské publikum všíma viac ako spev, jej štíhlu ladnú postavu. Návrhy od Mata Tibbsa, problémy s motelom, bezmocnosť si vymôcť to, čo jej právom patrí, to sú udalosti, lavínovite nabaľujúce sa na jej hlavu. Ako keby toho nebolo už aj tak dosť, mladá Rachel sa z nenazdania ocitá aj uprostred bludného kruhu, okolo ktorého sa váľajú pozostatky istej rodiny v kalužiach krvi. Cesta zo zamotanej situácie nie je vôbec ľahká. Väzenská rovnošata, podľa úradov vražda prvého stupňa ocenená doživotným trestom za mrežami, zanechá na Rachel psychickú ujmu až do konca života. Experimentátor Dr. Kline – zákerný šéf ženského väzenia s príchodom nových “pokusných morčiat“ (odsúdených trestankýň), vyťahuje svoje metódy vymývania mozgov, zlomenia osobnosti, a to všetko samozrejme za účelom úplnej, až bezhraničnej poslušnosti. Z jeho postupov by mali určite radosť experti z liečebného ústavu “Ludovico“ (A CLOCKWORK ORANGE, 1971). Aj napriek širokému potenciálu témy experimentov za múrmi stráženého a izolovaného väzenia z ktorého nie je úniku, a do ktorého nepreniknú ani prísne smernice ľudských práv, sa spracovanie "Human Experimentu" drží v striedmych medziach. Nahé ženské telá, psychická záťaž, desivá tajomnosť, príležitostné hororové prvky a nezávidenia hodný životný príbeh mladej Rachel, robia z "Human Experiment-u" skôr drámu spadajúcu do tzv. W.I.P. kategórie, než odsudzovania hodnú záležitosť. ### "Human Experiments" – produkovaný a vysielaný už v roku 1979, sa preslávil hlavne vďaka cenzorom z britskej BBFC, ktorí ho v roku 1979 síce pustili do tunajších kín v plnej nezostrihanej podobe, ich následné kroky až také zhovievavé už ale neboli. Po kino releasoch po celej Británii sa po čase pristúpilo samozrejme aj ku uvoľneniu filmu na VHS nosiče, aby sa zisk pre distribútorov znásobil. Preto v roku 1981 prichádza distribučné štúdio “Jaguar“ na britský trh so svojou Uncut verziou filmu. Tú cenzori z BBFC v júli 1983 umiestnili na zoznam tzv. "Video nasties", čím zabezpečili kompletné stiahnutie filmu z domáceho trhu. O rok nato, v marci 1984, svoje rozhodnutie prehodnotili z dôvodu unáhlenosti, prameniace skôr z obáv ako reálnej hrozby obsahu filmu, preto "Human Experiments" zo zoznamu vyradili. VHS-ky sa dopredali, a komu sa neušlo, musel "Human Experiments" zháňať za hranicami. To platí aj pre súčasných záujemcov o film, keďže k znovydaniu "Human Experiment-u" sa od roku 1981 na území Británie už nepristúpilo. Ku zaujímavosti filmu Gregoryho Goodella možno radiť aj hereckú účasť Ellen Travolty (väzenkyňa “Mover“) – čo je menej slávna sestra Johna Travolty. PS – “Human Experiments“ Gregoryho Goodella sa niekedy zvykne zamieňať s iným hororom a to s titulom Strange Behavior (1981). Dôvod je taký, že “Strange Behavior“ Michaela Laughlina sa distribuoval v UK pod názvom “Human Experiments“.

Krátky reklamný spot od spoločnosti “The Department of National Health and Welfare“ - Ashes of Doom, vtipnou a hravou formou upozorňuje na škodlivosť aktívneho fajčenia. Fajčenie zabíja! A to každého!

Mimozemská invázia jedného z druhu tzv. medzi-galaktických šľachtiteľov – nadržaných a naspeedovaných Breederov v čiernom, prelietavajúcich stvorení vesmírom ako muchy sadajúce z jedného zaguľateného hovienka na druhé s úmyslom naklásť vajíčka a zvýšiť tak svoje prípadné šance pri boji s evolúciou, sa potichu začala. Osamotený návštevník z vesmíru s jasným poslaním skutočne muchu aj vzhľadovo pripomína – veľké oči, trocha pochudnutá postava, zopár prísavok a vývodov telesných štiav, .....no proste škaredé slizké stvorenie, ktorému ako keby neposlušné malé decko v mladosti odtrhlo krídla. Mimozemskému šmejdu a jeho potrebám nie sú dobré naše poctivé vyzreté ženy, znásilňujú výhradne iba panny – najlepšie fotomodelky. Aj keď aj majster tesár sa niekedy utne, verím, že so starou bláznivou bezdomovkyňou len výnimočne :-) ### Podobne ako v remakeu Paula Matthewsa, ani tu nejde o sex či oplzlosti (všetko len v náznakoch), ale o béčkovú zábavu plnú nahoty, príjemných špeciálnych efektov a samozrejme fotomodeliek. Jedna z nich je po náročnom fotení v štúdiu ochotná si ešte následne zacvičiť rovno v ateliéry gymnastiku a trocha si popreťahovať telo (10 hodín každý deň, fúú). Asi už nikoho neprekvapí, že nahá. Ufóni to ale určite ocenia :)

Keďže dobrodružstvo nemŕtvych templárov dopadlo v predchádzajúcom EL BUQUE MALDITO tak ako dopadlo, museli sa svojej štýlovej galeóny a pirátskych výprav po Atlantiku zombieci nadobro vzdať. Našťastie pre nich sa im podarilo udomácniť v ako inak starej zrúcanine hradu, z pod trosiek ktorej za temnoty noci vyrážajú za úlovkom. Svojho puta k oceánu a uctievania morského božstva sa nehodlajú ani na pevnine vzdať, vhodná lokalita starej zrúcaniny pri pobreží im padne preto viac než vhod. Podrobení dedinčania z okolia sú preto nútení obetovať sa a naučiť sa pokore pred cválajúcou smrťou kostlivcov za súmraku. Zvony sa rozoznievajú. ### Vcelku poctivé zavŕšenie v rámci kvality Ossoriovej série Blind dead, vracajúce sa späť ku svojim počiatočným koreňom.

Templárski zombieci – Piráti Karibiku, .....teda Atlantiku, putujú oceánom na svojej mimo-dimenznej galeóne, schátralej plachetnici duchov, naslepo naprieč svetadielmi. Robustná loď, extrémne zahalená do morského oparu, si razí svoju cestu až do náručia mladých modeliek v plavkách, ktoré nedokázali včas sa odpratať z cesty valcujúcej sa smrti. “Hey, you can do what every you like. I'm getting out of this garbage scar.“ Záchranná výprava za mladými slečnami sa pomaly rozbieha. ### Nedá mi, aby som sa nepripojil k dojmu, ktorý vo svojom komentári načrtol už uživateľ Flipnic. Mám na mysli čiastočnú Fulciho inšpiráciu, vychádzajúcu z Ossoriovej Blind dead série, ktorej kontúry hlavne z tejto tretej časti El Buque maldito, Fulci z časti zmodifikoval vo svojom horore ZOMBI 2 (1979). Viacerými, ale zato nepriamymi odkazmi na Ossoria, sa taliansky majster goru vo svojej verzii nevyhol či už zámerne alebo nedobrovoľne podvedome. Známych otrhaných templárskych zombiekov Španiela Ossoria, nahradil otrhanými španielskymi zombie dobyvateľmi (Spanish Conquistadors); v samotnom úvode filmu nechal Fulci priplávať do new-yorkského prístavu malú plachetničku duchov aj s oživlým nákladom; a iné drobnosti. Záverečná bezvýchodiskovosť a zombieci vo vode, sú len akýmsi Fulciho inšpiračným bonbónikom. Ešteže ten jeden Ossoriov templársky zombiek sa pri záverečnej invázii zadrhol niekde v oceáne, aby sa následne už so zmeneným výzorom mohol o päť rokov nato pobiť so žralokom :-) Fulci dobre vedel kde hľadať inšpiráciu!