Macejko

Vezmite nadšenú ódu na zvrátenosť a protizákonné konanie, pridajte zrejme najlepší a najkomplexnejší výkon v DiCapriovej hereckej kariére, no a nakoniec to okoreňte absolútnym režijným majstrovstvom, ktorým Scorsese symbolicky ukazuje zdvihnutý prostredníček stareckej demencii. Výsledkom bude Vlk z Wall Street - Občan Kane nového tisícročia a film, ktorý si už teraz razí cestu na popredné priečky v rebríčku najlepších filmov roka. Slastný trojhodinový epos, ktorý treba okamžite vidieť.

Rozmýšľali ste niekedy, ako by asi vyzeral Inception, keby ho niekto natočil ako komédiu so Steveom Buscemim? V prípade, že by niekoho takáto stupídna otázka skutočne napadla, odpoveďou mu budiž "Living in Oblivion". Málokedy sa mi stáva, aby som si bol po dopozeraní nejakého filmu istý, že si ho budem v budúcnosti púšťať opakovane, ale pri tomto fantastickom kúsku som bol o tom presvedčený už po niekoľkých minútach. Prenáramne vtipná, nápaditá a hravá záležitosť s vynikajúcimi hercami a film, ktorý by si mal určite povinne pozrieť každý nádejný režisér, ak si chce byť stopercentne istý, že má na svoju prácu tie správne železné nervy. Úprimne sa čudujem, že sa z toho nestal nejaký undergroundový kult a že to nepodnietilo vznik nejakého vtipného meme-u.

Láska a nenávisť sú dve protichodné emócie, ktoré zdanlivo nemôžu koexistovať. Vince Gilligan svetu dokázal, že je možné k jednej a tej istej postave prechovávať obidva tieto city zároveň. Neexistuje veľa fiktívnych charakterov, ktoré by boli napísané tak komplexne, ako Walter White, a osobne som nikdy v živote nevidel žiaden, ktorý by prešiel podobne drastickým vývojom takto plynulo, nenásilne a logicky. Breaking Bad je pravdepodobne najlepší seriál, aký som mal kedy možnosť vychutnať si. Brilantné, premyslené a skvelo vystavané dielo, ktoré v mnohých ohľadoch nemá v televízii obdobu. Až po dopozeraní všetkých piatich sérii začne človeku v plnej miere dochádzať, akého unikátu bol vlastne svedkom. "Heisenberg"... to je meno, ktoré bude v popkultúre rezonovať ešte mnoho, mnoho rokov. Because he is the one who knocks... bitch.

Hugh "som nasraný tak, že aj Wolverine by sa zo mňa poskladal" Jackman si ide pre Oscara, Gyllenhaal, Leová a vizuálny majster Deakins minimálne pre nomináciu, no a Denis Villeneuve sa vytešuje, že najlepší severský thriller uplynulých rokov natočil Kanaďan. Nekompromisná atmosférická lahoda a jeden z najlepších filmov roka. Psychologicky vyšťavujúce, majstrovsky zrežírované a rezonujúce ako struna. Fakt to nie je podľa nejakej knihy?

Naozaj neviem, čo ma desilo a znepokojovalo viac. Dokonale mysteriózny pôvod titulnej hmly a hrôz, ktoré skrývala? Mrazivé zachytenie rozkladu ľudského charakteru tvárou v tvár strachu a beznádeji? Diabolská Marcia Gay Harden? Do podlahy zarážajúci, zdrvujúce myšlienky a emócie vyvolávajúci záver? Opakujem, nemám ani predstavu. A netuším tiež, či to zo mňa nehovorí iba bezprostredné nadšenie, keď dokonca aj pri živých spomienkach na Shining, Vec, Votrelca a iné žánrové skvosty začínam o Hmle rozmýšľať ako o najlepšom horore, čo som kedy videl.

Viete, ako sa dá nahlas rehotať, krútiť hlavou a výdatne what-the-fuckovať počas stotridsiatich minút? Jednoducho. Stačí zobrať scenár o troch pravdepodobne najvypatlanejších kreténoch, akí kedy chodili po povrchu zemskom... a natočiť ho ako hlbokomyšlienkový megaepos minimálne o rozmeroch Atlasu mrakov. Účinnosť dokonale zaručená. Je celkom možné, že ani sám Michael Bay nechápe, čo za unikát to vlastne vyrobil.

Koncept "jebem žrádlom o zem" na prvý pohľad nepôsobí ako komediálne zlato, ale v podaní bradatého Švéda milujúceho majonézu (pre-dinner snack - it's good for you!) je z toho niečo, čo sa neomrzí ani po niekoľkých dieloch a je to tak neskutočne vtipné, až z toho slzy tečú. "Dinner is served, bitches!"

Čo do merítka a monumentálnosti akcie úplná paráda, ktorej by aj Superman uznanlivo prikyvoval. Roboti, monštrá. Oceľ, modrá krv, voda, padajúce mrakodrapy. Jednoducho epic. Ale pozor! Nenechajte sa oklamať tvrdeniami, že tomu filmu chýba ľudský element. To totiž vôbec nie je pravda, práve naopak. Del Toro dokazuje, že vie čarovať nielen s rozpočtom a aj pri tom neskutočne dravom tempe, ktoré nenechá diváka vydýchnuť a neustále mu dávkuje nové a nové informácie a posuny v zápletke, je nám - za pomoci naozaj skvostne presných hercov - schopný predstaviť postavy, ktorým budeme fandiť, o ktoré sa budeme báť a na ktorých nám bude naozaj emocionálne záležať. Mnohokrát stačí iba správnym spôsobom ucedená replika, presne mierený pohľad alebo záchvev pocitu v tvári, aby sme si boli istí, že toto sú naozaj charaktery s plnokrvnou minulosťou a motiváciami. Flashback s malou Mako nie je tak neskutočne intenzívny preto, lebo vidíme deštrukčnú silu obrovského kaiju, ohrozujúceho malé dievčatko, ale naopak vidíme neuveriteľnú HRÔZU malého dievčatka, na ktoré útočí obrovský kaiju! Celé to na mňa fungovalo tak dobre, že keď napokon nastúpili tie nonstop akčné jatky, bol som takmer sklamaný, že nemôžem s tými postavami stráviť ešte o trochu viac času v pokojnejších situáciách. Každopádne, z filmu ako z celku zostáva neskonale príjemný pocit vyváženosti a ohromnej, naozaj ohromnej spokojnosti. Dostal som oveľa viac, než som očakával. Samozrejme, hovnožrútskym rádoby intelektuálom a arťákom vstup prísne zakázaný, pretože im kvality Pacific Rimu nikdy nevysvetlíte. P.S.: Perfektná Raminova hudba!

Po fiasku, ktorým bola Singerova naivne romantická verzia, nebolo o čom rozmýšľať - ak niekedy dôjde na ďalšieho Supermana, tak to bude musieť byť v prvom rade akčný film. Zack Snyder s Davidom Goyerom si ale evidentne povedali "Iba akčný film? Fuck that, let's go mega-ultimate!" a rozhodli sa, že spravia z Avengers a tretích Transformerov maličké, komorné kamerové cvičenia. Man of Steel je totiž epický. Áno, ja viem, že toto prirovnanie sa v súčasnosti používa naozaj nadmieru (a často aj neoprávnene), ale ak niečo najnovšiu reinkarnáciu Supermana charakterizuje najlepšie, tak je to práve toto slovo. Merítko akcie je jednoducho neuveriteľné. Tvorcovia správne pochopili, že Supermanovi je treba postaviť do cesty niečo, čo preňho bude skutočnou výzvou. A keďže je Kal-El po stránke schopností tak nehorázne preexponovaný, vo výsledku to znamená, že táto "výzva" svojou ohromnosťou a intenzitou, akou do diváka perie čoraz veľkolepejšie výjavy, prekračuje všetko, čo nám superhrdinské filmy (nehovoriac o tých supermanských) kedy naservírovali. Všetky marvelovky DOKOPY proti tomuto vyzerajú ako chudobní príbuzní a aj v prípade, že by MoS nemal žiadne ďalšie kvality, by bolo povinnosťou vidieť ho už len pre ten wow-efekt, ktorý vyvoláva. Lenže! On tie ďalšie kvality naopak má. Osobne sa mi to zdalo až neuveriteľné, ale scenáristovi spolu s režisérom sa aj napriek toľkej akcii podarilo do filmu vtesnať tiež dostatočné psychologické podložie na to, aby sme si hlavnú postavu obľúbili, chápali ju a mohli jej tvárou v tvár tým nehoráznym výzvam adekvátne fandiť. V rámci žánru by som sa flashbackovo-realtimeovú štruktúru rozprávania v prvej polovici nebál označiť skutočné za geniálnu, pretože nás nezaťažuje nejakými otravnými zbytočnosťami, typickými pre originy, ale naopak nám prezentuje iba podstatné udalosti, ktoré sa podieľali na formovaní osobnosti mladého Clarka. Udalosti, ktoré sú zaujímavé, psychologicky uveriteľné a dokonca (prevažne vďaka výbornému Costnerovi) aj dojímavé. Henry Cavill navyše dokáže Supermanove vnútorné boje aj správnym spôsobom zahrať a keď napokon dôjde na finálne zúčtovanie, zostane v divákovi vďaka tomu pocit, že sa díva na skutočného hrdinu, ktorý si prešiel naozaj náročnou cestou. Z kina som odchádzal šťastný a s vedomím, že kvalitná filmová megalománia ešte dlho nespozná svoje hranice. P.S.: Zimmerova hudba vo filme funguje skvostne.

Ešte lepšie ako prvý diel. Postavy a vzťahy medzi nimi vykreslené na jednotku, herci oduševnelí, akcia adrenalínová a napínavá, no a epiky a osudovosti sú tu samozrejme plné kýble. Nevýrazného Erica Banu tu na záporáckej pozícii navyše vystriedal burácajúci Benedict, čo už len chcieť viac? Skrátka space-opera par excellence, pri ktorej som si naplno uvedomil, že a ak niekto dokáže obnoviť môj záujem o zaprdené Star Wars, tak je to asi naozaj iba Džejdžej.