oasismanik

"mama, ale veď ty si mrtva, čo si zabudla?" :)

Tento seriál je na míle pred všetkým, čo momentálne sledujem. Vychutnávam si každú jednu sekundu, každý záber, každé slovo, každú postavu...Geniálne napísané, geniálne zahrané, dufam, že to bude mať ešte mnoho sérií

Pre mňa osobne bol najzaujímavejší ten kráty rozhovor so študentami /alebo čo to vlastne bolo/. Tá ich zvedavosť v tvárach, že aspoň na chvíľu pocítia niečo nové, niečo, čo im je zakazované, to, že jediná téma, ktorú môžu preberať s cudzincom /no prakticky nemôžu ani to/ je počasie, ale aj za to sú radi, pretože o zvyšku sveta nevedia absolútne nič. Toto ukázalo všetko...najlepší komentár: Arbiter

Ach jaj, to boli časy... denno-denne čumieť na absolútne nezaujímavé ksichty, nezaujímavé rozhovory a nezaujímavé problémy, aké má každý z nás vo svojom živote, tak prečo sme pozerali ešte aj problémy ostatných? Som veľmi rád, že ako Reality show prišli, tak odišli, či už absolútna debilina "ja chcem byť v dome áááno", ktorá celý tento cirkus odštarovala, alebo banda erika hilára lakatošovie, alebo podobné skvosty a v nich podobné exempláre. Superstar nikdy nebola žiadna reality show, neviem čo to všade pchajú, ale tej sa bohužial tak rýchlo nezbavíme. Stručný súhrn vítazných "celebrít": Daniela Edlingerová, Erik Hilár Lakatošovie, Pavol "model" Petrík, Katarína Koščová, Peter Cmorík, teplý Vladko...

Kedy a na akej televízii toto prebiehalo?

Ľudská psychika je jeden neskutočná zázrak. Biela, čierna, biela, červená, čierna, čierno-biela bielo-červená... zvratky...hlava. Ľudská mysel je zázrak, ľudská labilita, psychická labilita, labilita psychicky narušeného ľudstva. Zrazu tma...farby: sivá, čierna, šedá, čierno-bledo-sivo-šedá. Zrazu ticho, definitívný koniec, koniec koncov. Bolesť je zárak. Hranica bolesti a únosnosť bolesti je neskutočný zázrak. Bolesť, tma ticho... Depresia, bolesť pri žalúdku, ľudská psychika to nevydrží, ľudská mysel to nevydrží, bolesť, tma, depresia... ide to von! ...svetlo, nádej a beznádej ako to isté. Psychika to vníma ako to isté, to nie je to isté a zároveň je to to isté. Pohyb, svetlo, východisko z benádeje, z depresie. Filmové plátno...čierna, tmavá, tmvo-čierna. Naplňa sa to, koniec, východ z tmavého tunela, konečne koniec a zároveň začiatok... Tma Svetlo To isté, beznádej ako tma a svetlo, nádej ako tma a svetlo. Siréna, zvratky, pohyb, stálosť. Mozog ako nepoužiteľná súčasť tela, mozog ako jeden neskutočný zázrak, mozog ako nepotrebná vec, mozog ako najpotrebnejšia vec, tma, depresia, beznádej, cvrkanie cvrčkov. Chlad, necitlivosť, depresia. Ľudský zrak ako neskutočný zázrak. Nie oči, ale zrak. Nie uši, ale hluk. Nie končeky prstov ale cit. Nie jazyk, ale chuť. Nie nos, ale čuch. Tma, nedokonalá dokonalosť, depresia, zvratky, čierna, definovať depresiu ako depresiovať definíciu. Tma, posledný krát nádych, ešte milion krát výdych. Lynch je psychopat Lynch je génius Vyložte si moju „recenziu“ ako chcete, hodnotiť túto narušenú, dokonalú snímku nejdem, nejdem ju ani recenzovať, utvorte si záver aký chcete, ale vždy bude ten záver správny. Je mi z toho zle...ale je mi výborne, lebo som o krok bližšie k nedokonalosti...