majo25

Z archeologického náleziska do gulagu alebo Ako sa dá aj romantická zápletka vtesnať do existecionálnej drámy odohrávajúcej sa v gulagu. Že boli russácke sibírske gulagy horšie ako pracovné tábory či asi aj nacistické koncentráky, ani netreba pripomínať. Neradostný osud hlavného hrdinu ide ruka v ruke s jeho počiatočnou naivitou, všade bieda, lopota, poníženosť a potupenie i tých najzákladnejších ľudských práv. A práve v takýchto podmienakch by sme asi nečakali priestor na romantickú zápletku. Mal som tiež problém prekusnúť sa cez viacero uspievaných a utancovaných scén (Lilka, poď spievať, zbor hluchonemých čaká), ktorými si Russáci krátili chvíle, otravne drzé a papuľnaté dievča, ku ktorému si nevedno prečo hl. hrdina nachádza vzťah, ale napriek tomu pôsobivé dielo, ktoré vzniklo v poprevratovom režime.

Kdeže horor, iba tuctový euroslasher s jednoduchou a nezaujímavou vyvražďovacou zápletkou, nezaujímavými postavami (od začiatku si želáte ich skon, pokiaľ možno čo najrýchlejší), fakt debilnými dialógmi, hereckými výkonmi takmer ako z pornofilmu a priehrštím logických nezmyslov, ktoré priam urážajú inteligenciu diváka. Lacné gore efekty, ktoré sú skôr na smiech, myslím nikoho nepresvedčia. Keby aspoň baby, ktoré sú toľko otrepanými obeťami v euroslasheroch, za niečo stáli, ale naraziť aspoň na jednu peknú je kumšt. Od známeho režiséria erotických filmov som očakával aspoň nejaké nahotinky, ale okrem pár kozičiek, ktoré ani nestoja za pozornosť, sa nič nedialo. Škoda času.

Nejapná dráma z argentínskeho prostredia, kde sa viac rieši milostný trojuholník než teroristické sprisahanie, ktorého chtiac-nechtiac sa stáva súčasťou aj hlavná postava. Gere i Caine sú v netypických roliach, hlavne Caine čoby notorický pijan-diplomat a ešte aj veľká naivka, je niečo, pri čom neviete, či sa máte usmievať alebo diviť. Záver je síce nečakané drsný - mám na mysli nulové vyjednávanie s teroristam a rukojemníkmi - ale ani ten nedokáže vytrhnúť film z príbehovej nudy a akéhosi slabšieho zápletkového rozuzlenia.

Viac dobrodružný survival ako triler. Triler začína až niekde pred koncom, keď dosť nepravdepodobne si skupinka vojenských adeptov vymyslí, že keď má ostré zbrane, môže nimi zabíjať aj civilistov, nielen divú zver. Devízami filmu sú predovšetkým horská divočina a Henrisen v hlavnej úlohe. Ak nie je na obraze, dej upadá a pripomína skôr školskú drámu, kde sa detičky stratili v lese. Nie je to zlé, ale uvítal by som viac drámy a uveriteľnejších trilerových prvkoch než tínedžerske klišé, hlášky a rôzne doťahovanie sa.

Ďalší z príbehov, v ktorom "musíme" fandiť notorickému klamárovi, ktorý kopí chyby za chybou až krútite hlavou, v tomto prípade prepadáva gamblerstvu, a nestačí mu, že sa uživí - on chce proste viac a nedokáže tomu čeliť. Miestami to síce smrdelo komédiou, ale vo svojej podstate to nebolo vôbec zlé, minimálne aspoň do istej miery zaujímavé. Akurát záver je taký nevýrazný. Príjemne to osviežila Courteney 'Monica' Cox, asi jediná, ktorá si svoju rolu zastala.

Príbeh odchádzajúceho profesora, ktorému študenti nepovedia inak než suchár alebo Hitler je citlivým príbehom, ktorého kvality sa skrývajú v detailoch. Tie detaily sa podarilo preniesť na filmové plátno, a to aj vďaka dobrým hereckým výkonom na čele s (pre mňa menej známym) Albertom Finneym. Od vyššieho hodnotenia, ktoré by si námet určite zaslúžil, ho však delia predovšetkým patetické prednesy a okaté citové vydierania, ktoré nielenže nepôsobia vierohodne, ale šperkujú to, čo šperkovať vôbec netreba.

12-ročný fagan má bujnú fantáziu a pravidlá z hrania šachu (!) prevedie do reálu, kde sa kvázi hrá s dílermi drog ako so šachovými figúrkami. Tvorcovia filmu sa už postarali o to, aby mu fantázia vyšla podľa jeho predstáv. Devízou filmu je, že nenudí, je drsný (aj keď pri filmoch z takéhoto prostredia to nie je žiadna výnimka), niekedy možno až príliš (12-ročný chlapec fackuje prostitútku, ktorú za dávku kokaínu mu ho chce vyfajčiť) a svojím sposobom aj zaujímavý. Na druhej strane, postavy sú takmer bez emócií, predovšetkým u premúdrelého chlapca v hlavnej úlohe.

Predaj, kúpa, predaj, kúpa...riadnu chvíľu trvá, kým sa film konečne začne posúvať kupredu a naberá na dramatickej rovine. Priznám sa, celkom som neporozumel, ako sa vlastne hlavná postava dostala do finančných problémov a bolo zvláštne sledovať, ako smeruje čoraz viac do chaosu a neprehľadnosti, z ktorej vidí východisko iba on sám. Veď keď maklér veľa zarobí, ale zároveň sa aj zadlží, tak asi za úspešného ho nikto brať nebude. A už vonkom nie v dlhodobom meradle. Či? V týchto pasážach mohol film trochu spomaliť a viac osvetliť dianie aj divákovi, ktorý sa na burzách, tajných účtoch, bankách a komunikácii s finančnými klientmi príliš neorientuje. Každopádne, od istej roviny to naberá patričnú dávku napätia a nechceli by sme byť na mieste hl. hrdinu. Inak, spracovanie je solídne a aj McGregor celkom ujde.

Téma nacizmu a rasizmu je síce zaujímavá, zaujal aj už vtedy dôležitý dôraz na internetový priestor, ale to spracovanie, ktoré vyzeralo, ako keby ho vytvorili tínedžeri, už nie. Tak ako rýchlo hlavná postava vstupuje do naci-organizácie, kde je všetko kamarátske, nenásilné a podporné či vtipné, tak z neho rýchlo aj vystupuje. A opäť, lebo sa to dianie v sekunde mení na násilnú a krvilačnú propagandu, ktorú hl. predsatviteľka ani len nezatracuje. Viacmenej jej vadí zrada na kamarátke, ale že sa náckovia učia strielať z nacistických revolverov, pália kríže, sľubujú pomstu iným rasám alebo že majú potetované na sebe hákové kríže, to je v poriadku. Celé to potom pôsobí dosť nevieryhodne. Spracovanie je slabé ešte aj na televíziu.

V prvom rade vynikajúci výkon Richarda Harrisa, ktorý je výborným ťahúňom a aj v tomto filme vie obsiahnuť každú jednu scénu, v ktorej sa nachádza. Žral som mu všetko, ešte aj ten jeho írsky tanec. Ale film nestojí iba na ňom. Dobre zachytená je aj atmosféra írskej povahy a duše, ktorá je zemitá a balancuje na priepasťou svojich túžob - tých jednoduchých, i tých hlboko skrytých. Zaujímavé je aj to, že tu nemáme klasických kladné a záporné postavy, každá jedna postava si nesie niečo z oboch a vo filme sa to premiešava zo strany na stranu. Pastvina je iba nástroj. Síce spracovanie je iba priemerné a ani írske prostredie nie je nič, čo by uchvátilo (aspoň Stredoeurópana), ten tragický záver je tiež možno až príliš, ale napriek tomu dokáže film baviť a zároveň niesť odkaz.