Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Animovaný
  • Akční
  • Komedie
  • Dokumentární

Recenze (5 791)

plakát

Star Trek (1973) (TV seriál) 

Originál je len jeden, ako sa hovorí, ale táto animovaná verzia je dôstojným nasledovateľom. Nejde celkom o nový seriál, ale opokračovanie originálu, aj keď s niektorým novými postavami. Animovaná podoba dovoľuje zájsť s fantáziou vyobrazenia ďalej ako pri hraných dielach, čo sa v seriáli aj často využíva - či už pri rôznych podobách mimozemšťanov alebo prostredí (skvelý diel Pod vplyvom Ambry), a privítal by som pokojne ešte aj kvantitatívnejší prístup. Animácia sama o sebe je mierne rozporuplná, na jednej strane v mnohom pripomína sedemdesiatkové dobrodružné alebo akčné seriály a cítiť z nej starú dobrú svojskú atmosféru, na druhej strane kvalitatívne to Disney ani zďaleka nie je a najme pri dynamických sekvenciách vyzerá byť animácia zjednodušená až sfušovaná. Taká animácia behu postáv je až úsmevná, ako je neprirodzená. Škoda, že postavy sa na seba podobajú iba v hrubých rysoch, zo všetkých najviac asi MacCoy. Síce to nie je vina samotného seriálu, ale český dabing nahovorili úplne iní herci, čo tiež neprospieva tomu správnemu fílingu. Seriál si ale budem vždy chváliť za jeho originálne epizódy s častokrát pekne dobrodružným dejom. Veľmi rád by som chcel vidieť seriál v čase vzniku, teda pred takmer 50 rokmi, určite by som bolo z neho ešte viac nadšený.

plakát

Star Trek - Série 2 (1974) (série) 

Krátka séria, ktorej kvalita dielov je plne porovnateľná s prvou sériou. Najlepšie diely sú posledné tri: Mor,  Zhubnejší než hadí jed a V opačnom čase.

plakát

Star Trek - V opačném čase (1974) (epizoda) 

Opačný vesmír, v ktorom sa dejú veci opačne. Dokonca je biely a s čiernymi hviezdami. Pár úsmevností ako napr., že aj Enterprise sa hýbe opačne alebo mladnutie členov posádky až po kojencov, nemôže uškodiť dobrej zápletke so zaujímavým dobrodružstvom. Škoda, že seriál nepokračoval v natáčaním ďalších častí.

plakát

Exponát smrti (1978) (TV film) 

Triler v Česko-Slovensku znamenalo buď krimi alebo špionážny film. Tento je tá druhá možnosť, aj keď nejde o špionáž medzi východom a západom, ale firemná špionáž s odpočúvaním. Veď najlepšie high-tech lekárske kamerové mikročipy (riadne sci-fi) sa robia v Česko-Slovensku, kam sa hrabú Holaďania, Briti či Amíci. Samozrejme, že tí zlí sú 'Zápaďáci' na západných fárach (Porsche som ale nečakal) a tá dobrí eštebáci na bielych Žigulákoch. Do toho hipisák Donutil, z ktorého som išiel od smiechu do kolien. Odhliadnuc od slabého záveru, vzhľadom na iba televízne spracovanie prižmurujem očko, veď aj tá stopáž bola pohodová, aj sa dosť natáčalo v exteriéroch.

plakát

Gli Ultimi giorni di Pompeii (1913) 

Taliani vyrukovali s týmto najstarším dlhometrážnym filmom o konci Pompejí už v roku 1913 a vzhľadom na tento ranný vek kinematografie je to zaujímavé dielko, aj keď by mu výrazne napomohla oveľa kratšia stopáž. V úvodných minútach sa toho veľa nedeje a ani v tých nasledujúcich sa o blížiacej sa katastrofe nehovorí vôbec nič. Gro tvorí predovšetkým výpravné dielo o slepkyni a jej milovanom, ktorých osudy končia tragicky. Sopka Vezuv sa príhlási o svoje slovo až v záverečných 10 minútach, čo je povážlivo málo. Efekty katastrofy sú ale chválihodné.

plakát

Co se vlastně stalo tetě Alici? (1969) 

Komornejšia krimidráma o svojskej paničke, ktorá si chce uchovať svoj spôsob života aj cez...aj cez mrtvoly. Začiatok so záveťou bol brilantný a Geraldine Pagová výborná. Postupne sa jej svojský život odkrýva viac a viac a divák so záujmom čaká, ako sa veci budú odvíjať. Trilerových prvkoch je menej, ale tie, ktoré tam sú, stoja za to. K záveru už ale dochádza ku skratkovitosti a film začína strácať na atmosfére. Dej príbehu sa presúva viac na vedľajšie postavy a to už nie je ono. Záver by som považoval zo všetkého za najslabší. To nemení nič na tom, že Pagová je v roli výborná.

plakát

V kleci (1950) 

Ako väzenie dokáže byť školou života. Dnes možno ničím neprekvapí, ale na svoju dobu (prelom 40. a 50. rokov) musela byť pre nežnejšie pohlavie ženská väznica drsňačina. Nechýba síce klasická šablóna - nevina hlavnej predstaviteľky, jej šok z väznice, tyranizujúca bacharka, solidárne spoluväzenkyne a aj ten prerod naivky na drsňáčku, ale napriek tomu má príbeh svoju silu a dobrú dramatickú linku. Herecky síce iba priemer, ale ostatné veci to ťahajú. Napr. aj silná kritika väzeňského systému.

plakát

Hlavní nádraží (1958) 

Môj vôbec prvý egyptský film. A dopadol asi podľa očakávania - rozporuplne. Záver sa síce nesie v takom svojskom noirovskom duchu, ale väčšina filme je klasická dráma o polochromom predavčovi novín, ktorý má až prehnane rád ženy. Polochromom preto, pretože pri behu dokáže behať, ako keby chrómy vôbec nebol. Mal som tiež problém s postavami a ich chovaním - pre Európana je ťažké odlíšiť, kedy sa postavy iba rozprávajú, kedy sa hádajú a kedy už po sebe štekajú ako besné psy. Často je to totiž nejednoznečné.

plakát

Čas se zastavil (1959) 

Komorný príbeh na poloopustenom ľadovci v talianskych alpách predstavuje taliansky život z úplne iného súdka, ako sa nám bežne vybaví (pláže, ostrovy, námestia plné ľudí,  temperamentných ľudí). Tá netradičnosť je asi najcennejšou hodnotou filmu. Tou druhou je vkusný humor, ktorý stojí hlavne na strete dvoch odlišných generácií. Vcelku príjemný, nenáročný filmík s nepreťahovanou stopážou, v ktorom mi chýbala iba nejaká silnejšia dramatizácia.

plakát

Himmel ohne Sterne (1955) 

Nečakané dobre vystihnutá ťaživá atmosféra s dvojiciu mladých ľudí, ktorí sa ocitli na opačnej strane stráženej hranice dvoch nemeckých republík. Svojou silnou bezútešnosťou mi neraz pripomínala ranné slovenské filmy. X-krát sa spomenie veta "ja som tú hranicu nevytvoril/la" na silné podčiarnutie toho, za čo vinia postavy svoje osudy. Záverečná tragédia to celé iba korunuje. Svoju drobnú rolu tu hrá aj politika a komunistická propaganda, ktorá silí nenávistné emócie ešte nedávno jedného národa. Vo vedľajšej postave ruského vojaka sa predstaví mladučký Horst Buchholz.

Reklama

Reklama