majo25

Ani Sellers nedokáže potiahnuť celý film. Poetika medzi starých bezdomovcom/žobrákom (aj keď domov mal) a dvoma deťmi príliš nefungovala. Naviac, keď boli tie decká tak otravné a ešte oni sa nehanbili vziať si peniaze od žobráka, ktorý disponoval pár pencami. Čakal som nejaké to splatenie dlhu, revanšovanie sa, či už hmotné alebo dobrým skutkom. Naproti tomu mu nechali psa, ktorého aj tak nesmeli vziať do nového domova a ktorého si zaplatil vlastne on sám. Viac sa mi pozdával relatívne prísny vzťah medzi rodičmi a deťmi, aj ten sociálny aspekt určitého (dočasného) hmotného strádania (bez vreckového), ktoré ale mohli dostať viac priestoru. Tiež menej odľahčenosti, ktorá posúvala film skôr do rodinného žánru. Celkovo ma film nechal chladným, čo do značnej miery súviselo aj so spracovaním témy.

Život vo veľkomeste nie je pre každého. Mesto ukazuje predovšetkým svoju temnejšiu stránku ako sú chudoba, prostitúcia, vykorisťovanie, (pre mňa osobne aj obrovské množstvo ľudí bez súkromia) a v konečnom dôsledku beznádej, ktorá sa tiahne celým filmom. A hoci po technickej stránke sme u nás zvyknutí na vyššiu kinematografickú úroveň, tak po stránke obsahovej ide na svoju dobu o moderné dielko reflektujúce nielen vtedajšiu realitu, ale do istej miery aj dnešnú. Škoda, že mladík s vyšpúlenými perami v hlavnej úlohe má jeden a ten istý výraz po celý film, aj keď to jeho amatérske herectvo môže niekomu pripadať autentické pre vidieckeho rybára ocitnuvšieho sa vo veľkomeste. Drsný a bezľútostný záver kvitujem, pomsta ale mohla prísť aj o čosi skôr.

Prvá epizóda, v ktorej Dagwood dostáva dominantný priestor. Síce je tu dosť humoru a v závere aj parádnej mastenice (nielen v reštaurácii alebo aj na konci Dagwood s Dagwoodom), keby to nebolo až tak prihlúple, detinské a príliš divoké.

'A tak nechali odpratať generála z cesty' alebo 'Nediv sa, keď je tvoja vlastná matka mladšia ako ty'. Zaujímavé, že zmienka o tom, že poručík takmer zbalil svoju matku, nepadla ani raz. Záver je ale pekne trilerový a zápletka v podstate originálna.

Nie príliš podarený pokus triffidovskú zápletku so zmutovanými kvetmi. Aj keď sa v závere môže oprieť o dobrú akciu, to predtým malo mať oveľa väčšie znaky hororu. Chýbala atmosféra (aj lepšie triky) a pocit z ozajstného nebezpečenstva.

Pátranie a nakoniec aj stret s nepriateľskou experimentálnou ponorkou s UI, ktorá je po všetkých stránakch lepšia ako moderný Seaquest, je určite zaujímavé. Aj keď ho do istej miery kazia bočné príbehové linky.

Nízkorozpočtový slasher s mnohými nelogizmami a jednou otravnou ohavou, ktorá sa maľuje ako klaun. Vždy, keď je tento postihnutý čudák so svojimi zmätenými básničkovskými rečami na obraze, klesá už tak podpriemerná hodnota filmu ešte o level nižšie. Je komické, že hoci je jasné, kto je oným vrahom, tak sa nás tvorcovia snažia zmiasť tým, že pri "akcii" si vrah dáva na hlavu nielen pančuchu, ale oblieka si aj bundu. Keď nie je v akcii, bundu nemá, a keď ho znova pochytia chúťky, opäť si ju navlečie - ako u debilov. Akurát v závere sa konečne niečo deje, ale to je na celý film málo. Právom zabudnutý triler.

Vynikajúce výkony všetkých hercov, aj keď Quinn exceluje (pohyby, tvrdosť, hlas, celková vizáž - perfektne nacvičené), Gleson a Rooney mu veľmi zdatne sekundujú. Príbeh o boxérovi, ktorý začína koncom kariéry, je zasa tak silný a prenikavý asi ako počiatočná náklonnosť "Hory" Riveru k svojmu manažérovi. Náklonnosť, ktorá postupne naráža na tvrdú realitu asi ako boxérova brada na tvrdé údery súpera. Krásne prenikavé a zároveň citlivé. Cassius Clay sa objaví iba na začiatku, keďže ešte vtedy nevstúpil do moslimského "bratstva", a figuruje tak pod svojím menom.

Paul Newman bol v životnej forme a rolu bezzásadového rančera, ktorému sú osudy ľudí - i tých najbližších - viacmenej ukradnuté, výborne. On ale v tejto dobe natáčal mnoho takýchto postáv a mal dosť času si ich perfektne nacvičiť. Škoda, že ostatní herci mu nesekundujú, ostáva na vrchole, tak ako aj vo filme sám. Vypichnúť musím aj scénu zabíjania celého stáda kráv, ktorá pôsobí silne.

Film stojí a zároveň padá na svojej divadelnosti. Nesie presne tie typické klišové znaky, ako mnoho iných klasických filmov natočených podľa predlôh divadelných hier. Komorná zostavička, relatívne chudobné prostredie pozostávajúce z 2-3 miestností a ostro podrezané jazýčky každej zo súčasnených postáv. Najlepšie, keď sú omámené alkoholom, aby vypľuli všetko, čo ich svrbí na duši a ešte aj o trochu viac. V závere si navzájom vypovedajú toľkú špinu, až sa akoby všetko touto skrývanou-neskrývanou žlčou vyriešilo. Zvrat však nečakajte. Komické však je, že hoci postavy pijú celú noc, jeden pohárik strieda druhý, nožičky sa im postupne motajú, jazyk však nie a v závere sťaby vytriezveli a šperkujú svoje ukričané monológy tak, že i profi novelista by bledol závisťou. Apropo ukričanosť - ktorú tak na filmovom plátne neznášam - moje uši dostali riadne zabrať. Takmer celý film som nerobil nič iné, len stišoval a následne zvyšoval hlasitosť, pretože postavy prechádzali zo šepotu k totálnemu kriku, že mi vlasy vstávali dupkom. A rovnako tak plynulo prechádzali postavy od hnevu k žiaľu, od žiaľu k hurónskemu smiechu a späť k hnevu. A takto dokolečka dokola ako na kolotoči - samoúčelné emócie - podľa hesla: čím väčšie, tým "lepšie". Samozrejme, film sa môže oprieť k kvalitných hercov, prinajmenšom o trojicu z nich, kde Taylorová násosku ani nemusí hrať - je to celá ona. A ani ten kamerový vizuál nie je na divadelnú hru odohrávajúcu sa iba v dvoch miestnostiach vôbec zlý. Milovníci divadelných hier budú určite krohkať blahom, my milovníci filmového umenia to napriek nejakej tej časovej ujmy nejako prežijeme. Opäť však platí, že nie každá divadelná hra je vhodná aj na filmové prevedenie.