majo25

Zvláštny vzťah šoféra prepusteného z basy a luxusnej prostitútky, ktorý nekončí happy endom, láska je totiž neopätovaná a využívajúca toho druhého. Začiatok síce pripomína skôr komédiu - hl. hrdina so svojou horlivou povahou to vie občas rozvášniť i prestreliť a vzťah nesie prvky klasickej šablóny o ľudoch, ktorí si cez vzájomnú neznášanlivosť k sebe nachádzajú cestu, aj keď občas cestu s tŕňmi a búrkami. Záver je taký divoký a mňa teda neuspokojil. Hoskins je zaujímavý herec, rozhodne vie potiahnuť aj vtedy, keď film tápa a že tých tápaní a hluchších miest je relatívne dosť. V zaujímavej roli nejednoznačného záporáka sa predstavuje aj Michael Caine, ktorému to sadlo nadmieru dobre.

Vo svojej podstate nenápadný, ale príjemný film pomalšieho tempa, ktorý sa odohráva na oboch koncoch Atlantiku s konfrontáciou založenou iba na listovej komunikácii. Spočiatku ma bavili tie jemné nuansy, bežné životné osudy, veľmi jemný humor a tiež to, do akých zákutí sa môže vyvinúť obchodná korešpondencia. Ale musím tiež priznať, že s postupným záverom to už strácalo na i tak pomalom tempe a jemne nudilo. Tragický záver to zasa zobral späť do tých správnych koľají. Žáner romantický zavádza, žiadna sa totiž (našťastie) nekoná; priateľstvo má od romantiky ďaleko.

Z Greenawayových filmov, ktoré som mal možnosť vidieť, je síce tento asi "najfilmovejší". Pod kožu sa mi však nedokázal dostať. Architekt posadnutý bruchom - áno symbolika sexu, zdravia, atraktívnosti, ale aj množstva zažívacích problémov, čo je vo filme dokumentované množstvom úmrtí antických osobností i jedného neznámeho francúzskeho novovekého architekta. Nepamätám si film, ktorý by mal na obraze toľko veľa vyobrazení jednej časti ľudského tela - od tých fyzických cez fotografie až po antické sochy - samé bruchá, bruchá, bruchá. Aj Dennehy ho ukázal hneď niekoľkokrát, popritom aj svoj nahý zadok - ako keby bol na jeho obnažené partie niekto zvedavý. Architekt besní pri svojej výstave, pri spôsoboch jej výstavby, ale k manželke, ktorá mu je neverná s jeho sokom z brandže, je vágny a občas iba utrúsi nejakú poznámku. Dokonca ju sleduje pri sexuálnych hrách a vôbec nereaguje. Je to mimo reality, rovnako ako samotný film, ktorý so záverom ma navyše začal postupne aj dosť nudiť. Dennehy v divnejšom filme asi ani nehral.

Seriál sa akosi trochu zahľadil sám do seba a prináša nadstavbu hlavnej témy. Veď máme tu aj Strážcov, ktorí majú nielen vlastné životy (nič proti nim), ale aj vlastné diskusné fórum, kde sú nesmrteĺní rozoberaní pomaly ako nejaké športové superhviezdy. Síce to našťastie nesmrdí humorom, tak ďaleko to nezachádza, ale aj tak je to niečo, čo už je za hranicou seriálu, takým zbytočným príveskom, v ktorom nie je potrebné sa detailnejšie vŕtať. Na druhej strane ale prináša viacmenej zaujímavý poznatok vzťahu medzi sledujúcim Strážcom a sledovaným nesmrteľným, aj keď na úkor záverečného súboja so slabším nesmrteľným. A ešte je tu veľmi veľa rekapitulačných sekvencií z predchádzajúcich dielov, možno aj rovná polovica stopáže.

Starogangsterská tematika, ktorá ma príliš neoslovila. Dosť sa navyše preberala minulosť namiesto súčasnosti. Do toho ten otravný pseudovtipný chlapík. Celý čas mi však chodilo po rozume, prečo ak MacLoad žil v tej istej krajine (USA), prečo si nezmenil meno? Veď ako mohol fungovať, keď štát potrebuje mať prehľad o svojich občanoch a teda by ľahko zistil, že žije cez 100 i viac rokov, nehovoriac o nejakých známych smrteľných osobách, ako to bolo predostrené aj v tejto epizóde. Postupom epizód sa tieto časové a logické nezrovnalosti vynárajú viac a viac, tvorcovia však vysvetľenia (možno aj naschvál) ignorujú.

Neprestáva ma prekvapovať, ako tvorcovia seriálu prichádzajú s novými a novými témami, ktoré sú originálne a aj zaujímavé a stále sú v rámci highlanderovského "vesmíru", takmer z neho nevybočujú. Čo sa stane, ak katovačku nesmrteľných natočí nejaký smrteľník a ešte bude preživšieho nesmrteľného vydierať?

Spočiatku sa zápletka javí ako psychohoror, ktorý sa odohráva iba v MacLoadovej mysli a hoci má temnejší nádych, nemá patričnú atmosféru, po rozohraní a odkrytí všetkých kariet ale smeruje k zaujímavému záveru, v ktorom už tajomné sily vystrkujú rožky viac ako len vo sne. Záver je tak o niečom inom, čo je len ku prospechu. Zaujímavá je tiež predstava, ako môže nesmrteľný prežiť upálenie, len škoda, že to nie je detailnejšie skúmané či vysvetlené.

Síce viac romantická, ale originálna epizóda, v ktorej MacLoad má čo do činenia s chorobnou posadnutosťou, alebo vo všeobecnosti s mentálnou poruchou, ktorá neobchádza ani nesmrteľných. MacLoadova priateľka očakávane robí problémy, keď sa snaží pomôcť niečomu, čomu vôbec nerozumie. Epizóda síce nie je tak akčná, ale na druhej strane zaujímavá, ako tento rébus vyriešiť.

Filmy z filmového či divadelného zákulisia nevyhľadávam. Tieto britské ešte zvyknú byť mixnuté s humorom (suchý anglický gumor je super, ale tu je aj dosť teatrálny) a Garderobiér nie je výnimkou, ale na druhej strane sa môže oprieť o kvalitné herecké výkony na čele s Albertom Finneym, ktorý sa mi páčil už v Browningovom preklade. V postave jeho alkoholizmom postihnutého homosexuálneho garderobiéra, či skôr osobného asistenta, sa snúbi oddanosť i pocit nenaplnenej vďačnosti od svojho "pánička". To, čo zažíva, by som nechcel potiahnuť ani jedno divadelné dejstvo, nieto ešte desiatky rokov.

Z námetu síce cítiť, že už je zastaralý a v 80. rokoch by sa už odohrať asi nemohol - vykreslenie zaostalého južanského mestečka, ktoré celé spravuje jedna rodina, kde vidláci berú nielen pušky, ale aj laná do svojich rúk, a kde od podpaľača je horší už len vrah ('oh mon dieu'), je mimo tejto doby. Ale scenár je natoľko solídne spracovaný, postavy dobre obsadené (hlavne Robards bol výborný) a vyústenie natoľko zaujímavé, že výsledok vyzerá naozaj dobre. O to viac, keď berieme do úvahy, že ide iba o televízne spracovanie. A to nielen kvôli zvučnému hereckému obsadeniu. Akurát do role intelektuálnej Noel by sa hodil fakt niekto mladší a krajší, aby mal o ňu záujem aj Rýchly Ben.