majo25

Wyler tentoraz v noirovke s milostným trojuholníkom a záhadným listom, ktorý sa nesmie dostať do tých nesprávnych rúk - do rúk prokurátora i manželových. Oceňujem skorý dejový rozjazd, na 40. roky málo vídané, ktorý sa postupne utlmuje a dvíha, utlmuje a dvíha. Presne v štýle jednoduchších dobových melodrám. Bette Davisová typicky v roli rozmaznanej mrchy, ktorá manipuluje ľudmi okolo seba. Škoda, že sa viac prestoru nevenovalo súdnemu procesu, ten je časovo až odfláknutý. Hoci nepoznám americké právo, zdá sa mi prinajmenšom divné, že vrahyňa nejde do väzenia len kvôli tomu, že strieľala v sebaobrane, aby sa vyhla znásilneniu. V európskom práve nemôžte beztrestne zabiť strelnou zbraňou svojho protivníka ani v sebaobrane, ak ten má iba nôž alebo iný menej nebezpečnejší predmet ako vy. A ak išlo iba o znásilnenie a nie o obavu svojho života, je to o to divnejšie, že bol nakoniec verdikt "nevinná". Druhou vecou, ktorá mi nesadla, bola oná činská manželka zavraždeného, ktorú hrala beloška. Pri toľkých čínskych heroch, ktorí hrali, sa nenašla aspoň jedna ozajstná Číňanka? Manželia sú spolu 10 rokov a manžel nevie prekuknúť manželkyne lži a teátro? Tiež nebolo vysvetlené, ako mohol advokát manipulovať s klientovým bankovým kontom bez jeho priameho súhlasu a už len následne ho informovať o vybranej nemalej čiastke. Napriek iba čisto štúdiovým scénam je noirovská atmosféra zachovaná, tam Wylerovi nemôžem nič vytknúť, ale v príbehu bolo niekoľko aspektov, ktoré ma vyrušovali.

Ako sa hovorí, nenávisť je sestra lásky. A ukazuje to aj mladá Bette Davisová, klasicky obsadená do role rozmaznanej mršky (podobne ako biblická postava Jezabel), ktorej všetko prejde a ktorá si lásku zamieňa za niečo iné. Až v závere pochopí, že láska je predovšetkým obeta. Romantiku vo filmoch nemusím, ale tu je podaná originálne a nevtieravo. Druhým atribútom filmu sú rozdiely pohľadov liberálnejšieho severu USA a silne konzervatívneho juhu...a to zasadené ešte pred občianskou vojnou. Fonda sa nie náhodou našiel práve v tejto téme. Všetko je to zaobalené ešte aj do šíriacej sa zákernej vírusovej choroby, ktorá určuje priority postáv a silne dramatizuje celkový príbeh. Wyler odviedol kus poctivej filmárčiny.

Slabšia epizóda, v ktorej treba iba zlikvidovať partičku blízkovýchodných teroristov na americkej základni, presvedčiť bombardujúce lietadlá o mylnom príkaze a najslabším elementom je Parker s mentalitou 10-ročného decka, ktoré nieže nebolo smiešne, ono to bolo trápne. Aj jeho vystrájanie, aj konštrukcia, ako k tomu došlo.

Vymývanie mozgu a následní "spáči" nie nič originálne aj v nie sci-fi seriáloch. Z tohoto pohľadu iba bežná epizóda, v ktorej neprekvaví fakt, ako to už býva - vlastne vždy, že hlavný hrdina premôže silu vymývania mozgu, úspešne sa tomu vzoprie a podobne.

Veľmi zaujímavá zápletka na palube (krásnej) romulánskej lodi, na mostíku ktorej má kreslo a teda môže sedieť iba kapitán. Oceňujem schopné napätie a nazeranie na federačnú loď z trošku iného hľadiska. Aj keď malo to nejaké muchy. Tou prvou bolo, že Deanna sa asi nestihla naučiť všetky móresy Romulánov, keďže bola unesená, ani ich vnútronú štruktúru, kompetencie, a to nehovorím o gestikulácii, mimike, spôsobe reči, prízvuku a stravovacích návykoch. Všetko toto by ju okamžite prezradilo. Druhou vecou či skor nevyužitou šancou bolo zneškodnenie prepravnej lode, ktoré nebolo viac rozpytvávané ako možnosť sabotáže, a teda že žiadny Spok neexistuje a ide len o ďalší z trikov Romulánov. Každopádne aj tak skvelá epizóda.

Geordi sa nám zamiloval (znova). Ale keby tu neboli (vždy ústretoví) Klingóni a tajomná hmota, išlo by "len" o obyčajnú kriminálnu záhadu.

Sympatický animák situovaný do povojnovej Británie a s atypickým malým hrdinom, ktorý musí čeliť absurdnému osudu. Ušatého myšiaka Manxa musí totiž zožrať mačka Manx. Tak je to napísané v absurdnej knihe osudu. Oceňujem zábavnosť animáku, dobrodružnosť deja a sympatickosť postavičiek. Občas sa vydarí aj nápad, napr. v podobe do policajných uniforiem a heliem oblečených policajných psov, ktorí majú neduhy ako ich ľudskí páni. Inokedy sa nestačím diviť, čoho sú japonskí tvorcovia schopní vyplodiť. Typický japonská animácia tej doby strieda pokojné až nudné scény s tými uletenými a akčnými. Hovoriace a do ľudských šiat oblečené zvieratká sa tu rozprávajú s ľudmi, dokonca aj so strašidlami (bludičkami) a celé to pôsobí ako jedna uletená, ale celkom zábavná strela.

Ďalší japonský animovaný film, ktorý vychádza zo seriálu a tak sa na ňom do značnej miery prejavuje dejová nesúrodosť a útržkovitosť jednotlivých dobrodružstiev. Hlavný námet je celkom atraktívny - posledný preživší Triton (obyvateľ bájnej Atlantídy) v súboji o svoj život proti monštrám oceánu, na čele ktorých stojí boh Poseidon. Potešia scény ako keď vytryskujúci kráter sopky zničí obriu korytnačku alebo pod hladinou bojujú stovky žralokov a obrovské chobotnice. Na druhej strane, je to orientované na detského diváka a tak tu sú hovoriace zvieratká a s nimi spojený infantilný humor, hlavní predstavitelia sú deti a na európskeho diváka to môže pôsobiť celé afektovane. Najviac ale vadila tá útržkovitosť a dejová skokovitosť, ktorá vychádza z faktu, že ide iba o seriálový zostrih s divne useknutým záverom. Seriál by som si určite rád pozrel.

Animovaný film vychádzajúci z rovnomenného japonského seriálu je predovšetkým nenáročný rozprávkový počin s množstvom humoru a dobrodružstiev. Najviac ma tom bavil asi ten humor. Akčno-dobrodružný dej tesne za ním. Čiastočne sa tu mieša aj dráma a rozpravkový svet, ktoré z celého vytvárajú taký nesúrodý miš-maš, ale prispieva do toho aj fakt, že ide o seriálový zostrih. Animácia je zjednodušená, ale veľmi sympatická.

Takže aj Rusi majú program cestovania časom, ale ako je v závere úsmevne poznamenané, ani o 25 rokov sa nedostali tam, kde sú Američania "dnes". Dobrá originálna sci-fi zápletka, ešte k tomu na druhú.