Shredder

Kingovu knihu som nanestastie necital, ale z toho co som pocul bola komplexnejsia a zaujimavejsia ako samotny film. Ten posobi az na herecke obsadenie ako lacne becko, ktore od pociatku smeruje nekomprojmisne do isteho bodu a nemusite byt vestec, aby ste vedeli, ako sa to cele skonci. Carrie dost pripomina teenagerske filmy z devatdesiatych rokov az nato, ze tie neobsahovali telekineticke vrazdenie a fundamentalisticku psycho matku. Podobne ako mnohych dalsich ludi, ma sklamalo hlavne finale, ktore je unahlene a nevyrazne. Chloe podla mna svoju rolu celkom zvladla, akurat, ze ako skarede kacatko nevyzerala ani nahodou.

Ano, je pravda, ze Jackson sa okrem par hlavnych bodov ani trocha nedrzi knihy, to vsak v tomto pripade nie je ani zdaleka ten najvacsi problem. Ten prvy sa zrodil v roku 2008, kedy po neuspechu Zlateho Kompasu prebehla akvizicia studia New Line Cinema a ziskalo ho Warner Bros. To v roku 2010 zistilo, ze rozdelovat zarucene trhaky (Harry Potter 7) na dve casti je financne nadmieru vyhodne. Po tom, ako ich strategiu potvrdilo aj studio Lionsgate (Twilight), uznali za vhodne rozdelit kratku knizku na 2 casti, co sa vsak zdalo malo, ved preco zarobit 1,6 miliardy, ked mozem zarobit 2,4 a rozdelilu ju na tri casti. A tak vznikol Hobbit, ktory sa sklada z 10% realneho knizneho zakladu a 90% zo scenaristickych vyplodov fantazie. Divaci co necitali knihu, (ale aj ti co ano), mozu namietnut, no a co, ziskal som 3 filmy, ktore ma bavia, vyhra pre mna. Tu vsak prichadza vacsia vycitka, ktorou je samotne spracovanie Hobbita. Nemienim riesit ci je Hobbit infantilnejsia kniha ako LOTR, to je pre mna irelevatne. Dovod, preco si LOTR ziskal miliony vernych fanusikov a stal sa z neho kult podobny Star Wars je ten, ze Jackson si ho vypiplal do najmensich detailov. Nevahal by som ho postavit vedla najvacsie filmove diela historie a oznacit ho za masterpiece, napriek tomu, ze ho niektori ignoranti oznacuju ako "len dobre fantasy". LOTR mal perfektne herecky vykony, masky, kameru, kulisy, strih, soundtrack, scenar, nezabudnutelne sceny, jednoducho vsetko, co film potrebuje k tomu, aby sa zapisal do historie. Kto videl aj zabery z natacania, napriklad poslednej sceny s Frodom vie, kolko lasky a obety do toho diela Jackson vlozil. Vdaka tomu Jackson Stredozem naozaj ozivil, vytvoril nieco, co malo vlastnu dusu a zilo svojim vlastnym zivotom. Naproti tomu tu mame Hobbita. Tentokrat sa nevraciame do nadhernej novozelandskej prirody, ale novozelandskych studii so zelenym platnom. Vacsina filmu je nechutna bezducha digitalna orgia, ktora je asi natolko realna ako Beowulf z 2007. Skretov, ktorych hrali herci s make-upom a maskami nahradili nepodarene CGI obludy. Nielen skreti, ale mnoho dalsich efektov posobi horsie ako tie z roku 2001, co je zarazajuce. Trpaslici su aj napriek inemu vzhladu na nerozoznanie, kedza vacsina z nich je vykreslena absolutne jednorozmerne. Tak ako bola kazda jedna bojova scena v Panovi prstenov nezabudnutelna, su vsetky v Hobbitovi efemerne. Warner Bros. si dokonca neodpustilo ani zidovsku multikulti propagandu, ktoru skryto podsuva divakom ako zbytocnu romancu. Taktiez Thorin, ktory v knihe bol vykresleny ako skutocne kralovska osoba s istymi chybami no zlatym srdcom sa vo filme stal sobeckym arogantnym rozmaznanym frackom, ktoremu nezalezi na nicom okrem vladnutia svojej rase (nulova spojitost s knihou). Vykreslovat vsetky negativa by som mohol este velmi dlho a preto spomeniem aspon 2 veci, ktore sa mi pacili. Tou prvou je scena, kedy Gandalf prehladava hrobky a je neskutocne atmosfericka, az do momentu kedy ju pokazi karikatura Radagasta. Tou druhou je samotny Smaug. Neviem, ci niekedy existoval na platne tak majestatny, hrozivy a dokonale spracovany drak. Pri traileri som mal obavy, ze bude prilis rozpravkovy, ale vo filme je skor hororovy a keby som mal 8 rokov asi by som sa triasol pri pozerani filmu strachom. Tolko odo mna k druhej casti Hobbita a dufam, ze ked sa tolkym ludom pacil, najdu si viaceri aj cestu ku knihe.

Ako maly chlapec som Formulu 1 pozeraval pravidelne, takze film ako Rush si rozhodne viem uzit. Ron Howard spracoval cely pribeh putavo. Dvaja sampioni, jeden horkokrvny britsky hedonista, druhy precizny rakusky pragmatik. Ich odlisne zivotne filozofie sa odrazu aj v pretekoch, pricom divaka neustale bavia dovtipnou vymenou nazorov aj osobnymi dramami. Z cisto filmarskeho hladiska bola asi najkrajsie spracovana zaverecna VC Japonska, ale film si udrziava vysoku kvalitu po vacsinu stopaze. Objektivne to na cistych 5* nie je, ale kedze rok 2013 je zatial jedna velka filmova katastrofa a Rush nema rivala, po satisfakcii ktorej som sa dockal, nemozem dat nizsie hodnotenie.

Napis scenar, zreziruj ho a olizuj sa polku filmu so Scarlett Johansson a gilf Moore = genius. JGL predstavil svoj pribeh o osvete a vyrovnavani sa bremenami, ktore denne suzuju ludsku mysel. Jon je American talianskeho povodu, ktory zije svoj zivot v zabehnutej rutine a citi sa stastny, az do chvile, kym mu neskrizi cestu osudova zena, no coskoro prichadza nato, ze nie je vsetko zlato, co sa blysti. Zaciatok bol zaujimavy, hned ako si Levitt pustil video s Kayden Kross, uznanlivo som kyval hlavou, avsak do konca to dotiahnut nedokazal. Na mainstremovy film je to prilis komorne a nudne, na nezavisly zas prilis vsedne s minimom zaujimavych napadov.

Survival drama Gravity je velke sklamanie. Ocakaval som velkolepu upgradovanu vesmirnu verziu 127 hodin, ale dostal som len slaby odvar. Prostredie vesmiru je nadherne, v mnohych scenach priam velkolepe, ale to je asi tak vsetko. Sandra Bullock toho prilis vela nezahrala, po vsetkych tych plastikach a botoxoch vyzera ako 50 rocna zena, ktorej niekto premenil tvar na voskovu masku a ledva dokaze pohybovat ocami. Poletovanie vo vesmire je sprvu zaujimave, ale ako sa postupne sustavne opakuje, zacne to nudit. Dalsim minusom su "over the top" akcie a zachrany na poslednu chvilu, kde vsetko vyjde naozaj tesne alebo na poslednu chvilu, pokazi sa aj to co nemoze, funguje aj to co by nemalo a cele to potom posobi podobnym dojmom ako priblble blockbustery a nie ako realisticka drama (SPOILER: Ked sa konecne vynorila zo zachranneho modulu, cakal som kedy na na zautoci 50 metrovy sumec, len aby ho mohla sekundu pred smrtou bodnut prstom do oka). Keby neboli tie sceny vo vesmire pompezne, ale zaroven perfektne natocene, znizil by som svoje hodnotenie este o jednu hviezdicku.

Asi do prvej polovice filmu som uvazoval nad 4 hviezdickami, ale potom sa to zvrtlo. Insidious 2 zacina zaujimavo, vtiahne divaka do deja a Wan dokazuje, ze este stale dokaze navodit desivu atmosferu. Nechyba tomu ani inovacia, klasicky scenar strasidelneho domu nahradzaju dve linie, ktore su zaujimave, avsak ani jedna nie je konzekventna. Priblizne v polke filmu su zahady minulosti rozlustene a Indious sa meni z duchariny skor na nieco, co pripomina nekrvavy slasher. Samotny zaver je vykradacka a slaby odvar jednotky, ktory skor divak pretrpi, nez si ho uzije. Par atmosferickych momentov sa v prvej polke najde, ale film ako celok je nekompaktny a rychlo straca dych.

Riddick - Navrat ku korenom. Asi nikomu nevadi, ze sa vypustili redudantne sci-fi somarinky z druhej casti. Co mi vsak extremne prekazalo, su CGI. Kedze vacsina filmu sa pravdepodobne natacala pred zelenym platnom, triky na urovni Spy Kids 3D dokazu kompletne znicit dojem. Druha vec, Twohy nie je prilis dobry scenarista. Nielenze v podstate iba okopiroval scenar jednotky, na ktorom sa podielal, ale navyse ma jeho pribeh minimalne 2 velke diery. Povedzme si uprimne, keby to nedrzala pokope charizma Vina Diesela, Riddick by bol tym najobycajnejsim beckom.

Po komercnom uspechu Harryho Pottera sa vydavatelstva zacali znovu zaujmat o fantasy zaner a tak sa na scene objavili hordy netalentovanych amaterov, ktori vyprodukovali tonu neoriginalneho odpadu. Po komercnom uspechu Twilightu, sa situacia este zhorsila, ked sa pretrhla priehrada so sexi monstrami a naivnymi sexi teenagerkami, ktore zachranuju svet a pocas toho sa este stihnu vyspat s modelom kyklopom. Zasnivane teenagerky blazene vzdychaju od tolkej vzrusujucej "romantiky" a medzitym sa autorom a vydavatelstvam sypu peniazky. Mortal Instrument je presne jednym zo zastupcov tohto zanru. Trochu HP, trochu Twilight, trosku inych knih a bum, mam vlastne dielo. Urobia sa male obmeny v nadprirodzenych schopnostiach a mozem prezentovat nudny plagiat ako zaujimavu novinku na trhu. Dvojhodinovy pribeh, ktory je vlastne bez pribehu a nic okrem romantickeho trojuholnika v nom nedava zmysel. Marne by ste sa chceli dozvediet nieco o svete, o jeho fungovani a postavach, nehovoriac o motivoch ich konania. Jednoducho je to urobene v style, teraz sa ide bojovat s upirmi lebo chcu pohar, deal with it divak. Ak je niekde manual s bodmi, ktorych naplnenie je potrebne, aby ste vytvorili uspesnu knihu pre teenagerov, autorka sa ho drzala do bodky, ale popri takomto diele aj Twilight a Percy Jackson posobia ako majstrovske kusky laureatov nobelovej ceny za literaturu.

Blomkamp napisal slaby scenar, ktory nasledne dobre zreziroval. Hlavna idea uz bola v roznych obmenach spracovana mnohokrat. Co do predvidatelnosti, asi kazdemu divakovi je jasne ako sa film bude odohravat a kde sa to skonci uz na samom zaciatku. Z hercov zaujal len Copley, ktory sa z nervozneho chlapika meni na bestialne monstrum a prekvapivo mu rola neskutocne sedi. Az na zmeny sposobene vyssim rozpoctom, je prostredie takmer totozne s District 9. Obifva pribehy tak posobia, akoby sa odohravali v tom istom univerzue. Pochvalu si reziser zasluzi len zato, ze do viacerych scen, napriklad akcnych, dokaze vlozit svoju viziu a pridat im tak na osobitosti.

Asi jeden z minima naozaj dobrych filmov, ktore sa objavili v roku 2013. Prisoners pripomina Fincherove thrillery a filmy s Hannibalom Lecterom, narozdiel od nich je vsak menej "filmovy" a ma viac realisticky feeling. Z jednej strany je to dobre, pretoze aj ked su Gyllenhaal a Jackman hollywoodske superstar, ktore maju na konte uz slusny pocet uspesnych filmov a najma Jackman aj kvantum komercnych, dokazete sa od toho odosobnit a prezivat film ako realny pribeh. Na druhu stranu, kedze to Villeneuve spravil komornejsie, miestami sa film vlecie a straca paru. Herecke vykony su presvedcive u drvivej vacsiny zucastnenych, ale Jake tentokrat zatienil vsetkych. Samotny pribeh je kvalitny, aj ked pointu sa mi podarilo odhalit, uz ked vypocuvali knaza. Prekvapivo mi to vsak pokazilo dojem len minimalne, co je vizitkou toho, aky je Prisoners znamenity film. Od zaciatku az do konca enigmaticky temny thriller, aky sme tu nemali uz roky. 85%