desade

U mňa silné 4 hviezdy, ale na to, že je to debut, prihadzujem piatu. Okrem hereckých výkonov oceňujem aj reál prostredie (ak niekto tvrdí opak /kolemjdouc/, tak bol možno v Bulharsku s Čedokom pri mori).

Jedna hviezda za tému, druhá za snahu, ale snaha niekedy nestačí. Je to škoda, lebo téma by si zaslúžila viac...

Sám som ešte za komančov chodil na joju k p. Poláškovi, ktorého považujem za osobnosť. Aj keď už jogu pravidelne necvičím, stále s tých poznatkov čerpám. Preto ma prekvapilo, ako ľahko si môže nejaký hochštapler na joge, o ktorej tvrdí, že je jeho, vybudovať takú nehoráznu kariéru a zblbnúť toľko ľudí. V Amerike je ale možné všetko... a nie len tam. Poučný dokument.

O Islande som už čo to počul, že je to drsná a surová krajina, ale tá rozprávka, (či historka, či čo to bolo) vyrozprávaná malej vnučke pred spaním ma dorazila. Ešte aj dcéra poznamenala, že sa bude v noci budiť zo sna. A to už má tridsať preč.

Na mňa film nepôsobil ako dráma, ani ako komédia (a už vôbec nie čierna). Len ako trapný (nie tragikomický) príbeh v istom čase "slávneho" herca, ktorý po natočení nejakého "betmena" podľahol presvedčeniu o nesmrteľnej sláve, z čoho má nevyliečiteľný komplex, celý život hodil za hlavu a žije v oblakoch. Prelínanie reality so snovými predstavami hl. hrdinu je tiež trochu nešťastné, človek zo začiatku nevie, na aký žáner sa má naladiť. Keď po čase pochopí, že sci-fi to asi nebude, dá vám na konci facku "koniec". Nechápem ten "boom" okolo tohoto filmu. A keby sa tam nemihol E. Norton, dám asi za 1.

Myslím, že Rusi nemôžu natočiť nestranný vojnový "reál". Ak by sa niekto o to aj pokúsil, bol by označený za zradcu a agenta západu (a časom by sa asi dobrovoľne samovyhnal do emigrácie na sibír).. A prečo by aj? Na to sú tu dokumenty (aj keď tam tiež záleží na tom kto to točí a financuje). Amerika tiež netočí nestranné voennije bojuvky (aj keď sa tvári, že áno). Pre mňa film splnil očakávania a užil som si ho tak, ako napr. film Звезда ( http://www.csfd.cz/film/43260-hvezda/komentare/ ).

Keby to nebolo podľa skutočnosti, pojal by som podozrenie, že rejžo pravdepodobne niečo užil. Škoda, že som to nezohnal v originálnom znení, ale len eng dub...

Ten dedulo sa tam celý film neskutočne šuchtal. Moc tam toho nenahovorili, takže sa to dalo pozerať na dvojnásobnú rýchlosť. A aj tak sa šuchtal...

Za protagonistami českého ranného blues som sa za mladi niečo nacestoval. Ale režinka bola, a nejaký ten motoráčik v tom čase chodil takmer do každej diery, tak ma to moc netrápilo. Preto som rád za každý "šťouch" do tejto problematiky, pretože je toho "zatraceně" málo. Takže za "pět".

Slovo džez /jez, jazz/ v súvislosti s označením spôsobu hrania hudby sa začalo používať v roku 1917. No 15 rokov predtým kraľoval hudobnej scéne New Orleansu čierny kornetista Buddy Bolden so svojou skupinou. Hrali zmes ragtimu, blues, cirkevnej hudby, pochodových piesní, ktoré Buddy obohacoval svojou improvizáciou a inovátorskými štýlmi hrania, ktoré sa v džeze používajú dodnes. Jeho rozlet trval len šesť rokov, ale svojou hrou infikoval viacerých hudobníkov, ktorí prišli po ňom, mimo iných aj Louisa Armstronga (1901 – 1971), ktorý taktiež začínal hrou na kornet (neskôr ho vymenil za trúbku). Rozlet "kráľa Boldena" násilne ukončila psychická porucha (schyzofrénia) a bol umiestnený v ústave pre psychicky chorých, kde žil až do svojej smrti, ďalších 25 rokov. Pochovaný bol v neznámom hrobe. Režisér Dan Pritzker zveril hudobnú stránku filmu New Orleanskému trumpetistovi a umeleckému riaditeľovi "Jazz at Lincoln Center" Wyntonovi Marsalisovi, ovenčenému mnohými medzinárodnými hudobnými oceneniami (Grammy, Pulitzer, ...) a myslím, že urobil dobre. Hudobná stránka filmu je excelentná. Odporúčam nielen hudobným nadšencom.