Kwaichi

Pravda a čisté svedomie alebo pohodlný život v blahobyte za cenu klamstva a "podvodu" - aj keď len "neškodného". Ak sa na to pozrieme z uhla pohľadu producentov, áno, ide len o manipuláciu s vedomím diváka. Podobne ako pri magických trikoch kúzelníka. Ale tam sa aspoň predpokladá, že obecenstvo sa necháva oklamať dobrovoľne s plným vedomím, že umelcovi platí za jeho triky. Každopádne, snímok perfektné vystihuje našu spoločnosť. Za prehnanú poctivosť sa platí tá najvyššia daň.

Výborné herecké obsadenie a presvedčivé výkony hercov zaraďujú Air do prvej ligy. Herecké trio Damon, Affleck a Bateman predviedli bravúrne herecké divalo a divákovi dali lekciu ako sa robí úspešný biznis a  čo vŠetko sa skrýva za oponou úspechu.

Anime zamerané skôr pre dospelého diváka. Ale ak má byť cieľová skupina staršie publikom, to hneď za krásnou kresbou odhalí slabý príbeh a plytké postavy. Aj na japonské pomery bola hopsajúca stolička trochu úlet, alebo by sa to dalo označiť aj ak nedostatok kreativity. Za mňa osobne jeden zo slabších filmov od Šinkaia. Možno som od Suzume len priveľa očakával. Jeho ostatné diela ma doslova očarili.

Autorom Johna Wicka stále nedochádzajú nápady na nové akčné scény. Aj napriek dlhej minutáži som sa v kine vôbec nenudil. Osaka mala pár repetitívnych bojových scén. Potom sa už začali striedať rôzne destinácie a akčné scény naberali na obrátkach. Stahelski a Reeves sa postarali o zakončenie série na vysokej úrovni.

Minulosť sa dá napraviť. Na čom záleží je prístupnosť a budúcnosť. Aspoň také je posolstvo Stalloneho, ktoré sa nám snaží vyrozprávať prostredníctvom príbehu dvoch bratov, Nemesis a Samaritána. Od filmu o superhrdinoch som očakával viac Super-Hero scén.

Deväť životov v zálohe alebo len jeden? Nuž, keď to má človek (resp. kocúr) v krvi, aj s tým sa dá stvárať kopec zábavy. Pekný príbeh pre celú rodinu.

Vidieť Avatara v 3D na veľkom plátne je zážitok sám o sebe. Navyše, keď na film idete s celou rodinou, sú za to v hodnotení body naviac. Aj keď stopáž filmu bola trojhodinová a film sa premietal vo večerných hodinách, prekvapivo nikto z rodiny počas filmu nezaspala. Stáva sa to len zdriedkavo, aby film zaujal všetky vekové kategórie, od tých najmladších až po seniorov. Kvalitu a dobré povedomie o značke Avatar v mysliach divákov reflektuje aj naplnenosť kinosál.

Stále tvrdím, že američania nevedia točiť dokumenty. Pre 9/11 One day in America musím ale zložiť dolu klobúk pred bravúrnym dielom Daniela Bogada. Ide to zlepenec archívnych záberov, amatérskych videí a retrospektívnych svedectiev účastníkov tejto nešťastnej udalosti, ktorá sa zapísala nie len do histórie Ameriky, ale aj celého ľudstva. Bogado rozprávanie vás doslova pohltí a naplní emóciami smútku, radosti a nádeje v ľudskú dobrosrdečnosť.

Nejde o to či to bol dobrý alebo zlý film. Ide o to či nóri ešte stále veria alebo už viac nie.

Dve hodiny sa celé kino dobre smialo a zabávalo. Bolo tám niekoľko scén, v mojom ponímaní cez čiaru, pár slabších pasáží a zopár momentov, kedy som sa pýtal, či ich tam režisér naozaj musel zakomponovať (aj keď poukazovali na aktuálne problémy spoločnosti, neboli dobre zapracované do deja a vytŕčali). No v porovnaní s modernými komédiami z Hollywoodu? Tam sa zasmejem 2-3 krát za celý film, aj to len nasilu a nie tak od srdca ako pri tomto majstrovkom diele od Östlunda. Neviem síce akú výpovednú hodnotu bude mať Trojuhoľník smútku o 10-20 rokov, či sa stane nestarnúcou legendou ako komédie zo 70.-80. tych rokov. V súčasnej dobe sa film oplatí pozrieť. Z môjho pohľadu zaslúžená Zlatá palma.