clementinka

clementinka

Lenka Slaninková

okres Bratislava
Kukushka Slávka Leninková Morské Uško Clementine Kruczynski

homepage

25 bodů

Moje komentáře

od nejnovějšíchpodle abecedypodle hodnocenípodle roku vzniku filmu
<< předchozí 1 2
    • 12.7.2017  23:57
    Les Gouffres (2012)
    ***

    Pre mňa ťažko pochopiteľný film. O objavení záhadných dier pod povrchom zeme, ich skúmaním dakde v pralese a o bláznovstve ženy, ktorej muž tieto výtvory išiel prebádať. Také malé šialenstvo, ktoré sa dá isto všakovako interpretovať, no ja sa nechytám. Najzaujímavejšia časť filmu sa odohráva v rozpadajúcom sa hoteli, kdesi uprostred pralesa, pod ktorým sa skrývajú rôzne magické veci ...

    • 11.7.2017  23:51

    Príbeh nielen o Adamovi, albínovi z Tanzánie, ale aj o probléme vraždenia albínov v Tanzánii a obchodovaniu s časťami ich mŕtvych tiel na výrobu lektvarov pre liečiteľov, ktorí praktizujú čarodejníctvo. Tie majú priniesť luďom šťastie s peniazmi napríklad. Adam tiež prišiel takto "iba" o prsty, kedy ho vlastný otec predal týmto ľuďom, no iba vďaka jeho šikovnosti sa im ho nepodarilo zabiť. Skončil s bratom v domove pre albínov, chránení od zbytku spoločnosti, avšak stále so strachom o život a s nočnými morami. Tento dokument bohužiaľ okrem zobrazenia tejto krutej reality má presne štruktúrovanú linku s dejom a s happy endom na záver, ktorý ale v princípe neexistuje v realite. Vyvražďovanie stále funguje a až na zopár detí, ktoré mali šťastie, aby ich príbeh chytil za srdce bohatého albína z Kanady, tam sú deti, ale aj dospelí, ktorí sa môžu o ten svôj život naďalej strachovať. Forma dokumentu veľmi slabá, avšak príbeh veľmi silný.

    • 6.7.2017  21:24

    Celovečerný debut troch režisérov, študentov Barcelona’s Universtiat Pompeu Fabra (UPF), vznikol ako záverečná práca. Agata’s Friends je film o štyroch blízkych priateľkách zo strednej školy, ktoré práve začali študovať prvý ročník na vysokých školách. Napätie v ich veľmi silnom kamarátskom štvoruholníku sa postupne stupňuje, čo môžeme ako diváci sledovať skrz jednu z dievčat a to práve Agátu. Pri pohľade na ňu cítime celý čas, že v sebe dusí určité emócie, že ju láka stretávať sa viac s ľuďmi z vysokej. Všetko to vyvrcholí počas až metaforicky poslednej návštevy letného domu v Costa Brava, kde spoločne chodievali každé leto a teraz pred predaním domu Agatinými rodičmi sa ich kamarátstvo chýli k rozpadu, tak ako aj sídlo ich letných výletov. Záverečná scéna je veľmi dramatická, zároveň aj najsilnejšia z celého filmu, ktorá o to viac vyznie dôveryhodne, vďaka improvizácii hlavných herečiek.

    • 6.7.2017  15:00

    Dokumentárny film Galícijčana Eloya Domíngueza Seréna, ktorý emigroval do Švédska. Sledujeme ako pracuje na rôznych stavbách, či brigádach. Nedarí sa mu začleniť kvôli jazykovej beriére, aj napriek tomu, že našiel vzťah so Švédkou. Film ako taký nezachytáva problém vzdialenosti od domova, ale problém jazykovej bariéry. Eloy podstúpi sériu intenzívnych jazykových kurzov a bariéra síce zmizne, jazyk zrazu ovláda, avšak rozchádza sa s priateľkou a nakoniec neskôr odchádza aj zo Švédska. Avšak zmierený s tým, že to, čo mal urobiť a zažiť vo Švédsku sa stalo, tak ako malo.

    • 3.3.2016  23:11

    Docufiction nakrútené poloilegálne v Juhoafrickej republike počas apartheidu. Ako sa aj v úvode filme môžeme dočítať, vo filme nie sú profesionálni herci. Je to "dráma o viere muža a jeho krajiny. Je to príbeh Zachariaha - jedného zo státisícov Afričanov, ktorí sú každoročne vyháňaní z krajiny a posielaní do zlatých dolov." Sledujeme jeho neúspechy nájsť si prácu v Johannesburgu a aj napriek jeho odhodlaniu sa stretáva so zlým zaobchádzaním od "bielych". Po príchode jeho ženy s deťmi je konfrotovaný s nespravodlivosťou a krutosťou aj od ľudí z jeho komunity a postupne upadá do dezilúzie podporenou čoskorým vypršaním povolenia k práci v meste.

    • 5.7.2013  07:13

    Film ma veľmi milo prekvapil. Čakala som takú priemernú komédiu, na ktorej sa tak raz možno úprimne zasmejem. Ale tých častí, kedy som sa úprimne smiala bolo viac. Aj keď čo sa týka témy ako to funguje u moslimov so ženskými právami a slobodou nie je vôbec vtipná. Avšak niekedy celkom dobre padne vidieť film, kde ženu nechcú za jej snahu o slobodu zabiť (tak, ako to bolo napríklad v dalšom kurdskom filme z kviff "Než začne padať sneh"). Spolovice úsmevný, spolovice smutný príbeh kurdského páru, ktorý sa mal stretnúť v Paríži a začať nový život. Avšak všetko to prekazila nečakaná smrť snúbenca. Od tejto chvíle sa rozprúdi vír vtipných, ale aj vážnych scén, ktoré pekne do seba zapadajú. Určite odporúčam, nebudete v ňom cítiť krutosť a bude to mať happy end - raz za čas si ho môžeme dopriať.

    • 5.7.2013  07:06

    Vďaka tohtoročnému KVIFF 2013 som si obľúbila, priam zamilovala, herca Toni Servillo. To je jednoducho človek, ktorý bol predurčený hrať a keď ho vidíte na plátne máte chuť sa ho dotknúť a celú jeho tvár prehmatať a nebudtee veriť vlastným očiam, že tak výrazná tvár sa mohla stvoriť. To ako dokáže meniť mimiku tváre je v tomto filme veľmi význačná. Pretože vďaka tomu najmä spočíva čaro a vtip tohto filmu. Celkom zaujímavý nápad natočiť film o dvoch rozhádaných bratoch, dvojčatách, z ktorého jeden sa rozhodol pre politiku a druhý pre sofistikované bláznovstvo. Kdežto ich vzťah na prvý pohľad veľmi chladný, má omnoho silnejšie zákutia, ako sa môže zdať. Ja som sa naozaj pobavila a Toniho som si vo filme naozaj vychutnala! Veľké plus za Verdiho Sinfoniu z La Forza del Destino!

    • 5.7.2013  06:57
    Pěna dní (2013)
    ****

    Myslím si, že tento film bude veľmi podceňovaný, chybou zlej predlohy, ktorú si režisér zvolil na sfilmovanie. Možno povedať zlej je nesprávne, ale úprimne si treba povedať, že kniha "Pena dní" nie je pre každého a mne osobne už od začiatku nebola po chuti (vlastne som ju ani nedočítala a tým pádom som ani netušila ako sa dej zvrtne po prvej pozitívnej polovici filmu). Jednak postava Colina mi prišla snobská a všetko okolo neho aj s ich závislosťami mi prišli zvláštne. Ale netreba sa baviť iba o knihe. V prvom rade treba hodnotiť jej spracovanie a tomu by nikto fakt nemal čo vytknúť! Gondry sa toho chopil perfektne! Vizuálne dokonalé dielo! Tie detaily, na ktorých si dal záležať, scény, ktoré vedel urobiť aj bez špeciálnych efektov ... ja to Gondrymu jednoducho žeriem a budem si stáť za svojim. To, že niekto vyjde z kinosály a povie si, že sakra o čom ten film bol je niečo úplne iné, ako by si mohol pvedať, že ten film bol krásne spracovaný.

    • 4.7.2013  07:40
    XL (2013)
    *

    Asi som sa dožila dňa, kedy severanov už nebaví nakrúcať depresívne a melancholické filmy. Znie to pozitívne, ako krok vpred, ale tento film je skôr krok nazad. Nevidela som v celom filme žiadnu pointu, nič - iba jedno veľké alkoholické opojenie (a veru, že po zhliadnutí filmu som si povedala, že alkohol fakt len striedmo!). Pozerať sa hodinu a pol na to, ako jeden tukom dobre zásobený politik bez chrbtovej kosti preťahuje ženu za ženou (jeho akože oficiálnu partnerku uctieva ako "ženu" preťahovaním odzadu), sem tam sa nad sebou zamyslí a dojde mu ľúto jeho vzťahu s dcérou a ex maželkou (ani na chvíľu som ho nepoľutovala), ale čo robí väčšinu času - drží nejakú fľašu s alkoholom v hube a chľasce. Ok, možno to režisér považuje sa super umenie, ale mne sa to tak nezdalo. A najväčší fail bolo vsunutie celkom peknej islandskej hudby počas záberov jazdy v aute pod vplyvom alkoholu, škoda no.

    • 3.7.2013  06:30
    Otřes mozku (2013)
    ****

    Prirovnanie tohto filmu k "Deti sú v poriadku" a "Kráska dňa" sú naozaj trefné. Aj keď s Kráskou dňa a jej kvalitou sa to nedá porovnávať. Rozhodovala som sa medzi tri/štyri, ale keď si vezmem, že som sa popri filme nenudila a že to bol celkom zaujímavý pohľad do života dvoch lesbických partneriek... Aj keď neviem čo je na tom reálneho - naozaj existujeú takéto služby aj medzi lesbičkami? Už len ten nápad, nad ktorým som sa nikdy nezamýšlala dáva bod navyše. Ale stále mi z toho filmu vychádza, že byť lesbickou prostitútkou je oveľa jednoduchšie, ako žena a muž. Medzi dvoma ženami sa nemôže stať násilie, aspoň tak mi to príde a možno práve preto, že bez akejkoľvek drsnosti sme sa mohli na celý dej pozerať to hodnotím pozitívne.

    • 3.7.2013  06:13

    Na filme ma dusila nielen atmosféra doslova zapadnutého mesta niekde v horách a zastaveného v čase, ale aj štýl spracovania filmu. Pre mňa zaujímavý len záver filmu, kedy som mala pocit, že sa tam niečo deje. Vzťah matky a dcéry ma tiež iritoval, tá vzdialenosť medzi nimi ma doslova dusila. Jednu hviezdičku dávam za výber hercov. Jevgenij Cyganov je skvelý herec, na ktorého sa dá s radosťou pozerať a poznám ho aj z iných ruských filmov. A predstaviteľka Evridiky bola tiež zaujímavá na pohľad, takže aj napriek pomalému deju sa dalo dobre na ňu pozerať. Ale bohužiaľ pekný herci nie sú všetko.

    • 16.6.2012  20:08
    Starbuck (2011)
    *****

    Štyridsaťdva ročný David žije život nezodpovedného adolescenta. Pretĺka sa životom s minimálnou snahou a udržiava si zložitý vzťah s Valerie. Čoskoro sa však dozvie, že je darcovským otcom 533 detí, ktoré ho hľadajú.

    • 14.9.2011  11:36
    Na cestě (2010)
    ****

    Čo by ste robili, keby sa váš partner ( aj keď nie úplne dokonalý, čo sa týka popíjania alkoholu, ale však, kto je dokonalý? ), s ktorým ste doposiaľ prežívali krásne chvíľe, dva roky sa snažili o dieťa, mali spoločnú domácnosť, jednoducho všetko, čo patrí k normálnemu vzťahu, začal radikálne meniť? Presne toto musí riešiť Luna, ktorej priateľ Amar po vyhadzove z práce kvoli alkoholu nevie ako ďalej. Na odvykačku, nie. Nájsť si novú prácu, nie. Až raz jedného dňa stretne bývalého kamaráta, Bahriju, s ktorým bojoval počas vojny a ten mu ukáže svet mešít ( pre mňa čistá sekta ), wahábizmu a to všetko pod zástierkou práce s deťmi v ich komunite na opustenom ostrove, ďaleko od civilizácie, kde ženy všetko čo urobia je hriech, pokiaľ nie sú zahalené od päty až po hlavu, s mužmi sa takmer nestretávajú, iba ak cez polopriesvitné záclony počas omše. Pre nás, ľudí zo západnej Európy, je to nepredstaviteľné a ako aj vo filme môžeme vidieť, aj pre niektorých mladých ľudí z Bosny ( ak sa nemýlim, lebo v tomto som vždy mala zmätok, kto proti komu bojoval, akého vierovyznania ). Film sa mi páčil aj vďaka pohľadu Luny na celú vec. Vo všetkom som sa s ňou stotožňovala a myslím, že kebyže som z Bosny, bola by som presne ako ona. Áno, doržiavať zvyky, byť moslimkou, ale nie radikálnou, už len z úcty k mŕtvym rodičom, blízkym a priateľom. A v podstate by som celý film ukončila tak, ako ho ukončila ona. Okrem iného, Luna pracuje ako letuška, čo bolo vždy mojim snom. Takže mi bola o to viac bližšia. Každopádne to nie je vôbec sentimentálny film, je to film o živote a o láske z triezveho uhľa pohľadu.

    • 15.4.2011  20:43
    Požáry (2010)
    *****

    30.3.2010 som videla v FK 35mm film Polytechnique. Pred filmom som netušila, aká hra emócií sa na mňa o chvíľu bude valiť. Nemala som slov. Na moje odporúčanie sa "chytil" iba jeden človek, nevadí, aj to je úspech. Ale akosi som pozabudla na film, aj na režiséra, ktorého meno som si ani nepamätala. A dnes ( 15.4.2011 ) vrámci festivalu FIFBA som si vybrala, taktiež v kine 35mm, film s názvom "Žena, ktorá spieva" (Incendies). Upútal ma dej, ale neštudovala som viac o filme ani o režisérovi. A zrazu prišiel film. A čakala ma taká istá záplava emócií, akú som naposledy zažila pri Polytechnique. Počas záverečných tituliek, som si prečítala, že režisérom je Denis Villeneuve, "otec" filmu Polytechnique. Úplne som zmeravela a môj pocit z filmu sa stonásobil. Neuveriteľný príbeh, natočený krásnou kamerou, celá dejová línia je vhodne usporiadaná, vsunutie piesní od Radiohead nesmierne zapadli do deja ... po filme som taktiež nemala slová, iba slzy v očiach. Nádherný film, úžasný režisér! Plus zistenie, že v hlavnej úlohe hral taktiež geniálny Maxim Gaudette, ktorý si zahral zabijaka z Polytechnique.

    • 27.3.2011  23:09

    Možno keby sa film nehrá na tak vážny a dramatický, možno s viac zaujímavým hlavným hercom by som z kinosály neodchádzala, ako z priemerného filmu. Áno, hudba bola zaujímavá, už po prvej scéne ma zaujala, ale mať dobrú hudbu nie je výhra, ani celá pointa filmu nebola nič moc.

    • 7.2.2011  12:56
    x=x+1 (2009)
    ***

    Nápad skvelý, a zo začiatku to vyzeralo sľubne. Ale ten záver mohol byť oveľa lepší.

    • 5.2.2011  20:35

    Boris Yellnikof je človek, na ktorom sa človek zasmeje, ale na druhej strane je to človek, ktorého by som veľmi nerada stretla. Aj keď osobne mám tiež nie veľmi optimistický náhľad na svet, ale ako sa hovorí "čo je veľa, to je veľa" :). Avšak k Woodymu sa mi to hodí a ako hovorievam, jeho "intelektuálny" humor ma vždy pobaví. Niektoré hlášky jednoducho stoja za to, v tomto filme sa ich nájde kopec! Film si ešte určite pozriem. Každopádne milá, vtipná, sčasti ( ak sa to tak dá nazvať ) romantická komédia, na woodyho spôsob. My géniovia máme ťažký život s takýmito "píďalmi" :).

    • 22.1.2011  15:48
    Edith Piaf (2007)
    **

    Jedna hviezdička za skvelú hudbu Edit, ktorú milujem. Druhá za skvelý výkon Marion Cotillard. Ale to preskakovanie z minulosti do budúcnosti a podobne ma iba zbytočne dezorientovali a nedokázalo ma to donútiť zžiť sa s jej osobným príbehom. Koniec som ani nepozrela, už som sa na to nemohla pozerať, ako to predlžovali. Určite mala krutý osud, ale čo je veľa, tak to je veľa. Všetko treba s mierou.

    • 14.1.2011  21:57

    Kebyže mám vyčísliť počet replík, ktoré som si v tomto filme zamilovala, asi by som sa nedopísala. Scenár je jednoducho úžasný. Ak by si tu zahral Rhys Ifans, tak ako to malo byť pôvodne, nemyslím si, že by film nadobudol rozmeru, aký nadobudol s Gaelom. On mu dal tvár a dušu, tak ako aj spolu s Charlotte. Film, hneď po Večnom Svite Nepoškvrnenej Mysle ( Gondry je proste môj ), je mojím druhým najobľúbenejším filmom. Je možné vôbec zostaviť rebríček? Asi ani nie, ale uprednostňujem filmy, ktoré ma dokúžu aj rozosmiať a nie vo mne iba vyvolať zvieravý pocit z celého sveta, zo všetkých zlých emócií ( ale aj také býva dobré ). Gondry má krásnu fantáziu! A najviac scéna, kde často skoro plačem od smiechu ( a pri dnešnom stom pozeraní som sa aj ) je v kartónovom autíčku! Avšak takého pošahaného chlapca by som radšej ani stretnúť nechcela, aj keď ... :)

    • 9.1.2011  18:26

    Tento film bol pre mňa voľakedy ( tých 9 rokov mi príde ako večnosť ), keď som ho prvý raz zhliadla, niečo absolútne nové, fantastické, niečo, čo vo mne ostalo niekoľko rokov - v podstate až doteraz. Dovtedy som nikdy nevidela film plný toľkej fantázie, krásnych nápadov, plný pozitívnej farby a tak krásneho príbehu. Audrey Tatou bola odvtedy pre mňa symbolom ženy, ktorá je dokonalá herečka ( škoda jej neskoršieho zájdenia do amerických sfér ). Každá minúta tohto filmu je výnimočná. Možno si už dnes veľa ľudí povie, že sú to už obohrané scény, ale nech si každý úprimne povie, čo cítil, keď to prvý raz videl ( oblaky v tvare zvierat, počet orgazmov, cestovanie trpaslíka, tajomný fantóm z kabínky, scéna na kolotočoch, hľadanie majiteľa krabičky, potrestanie Colignona ... ). Film poznám naspamäť a nemám problém si ho pozrieť niekoľkokrát do roka. Vždy ma naplní pozitívnou náladou a vrátim sa pri ňom vždy o niekoľko rokov dozadu, do svojho detstva :).

    • 25.12.2010  23:57

    Je veľmi ťažké napísať komentár k svôjmu najobľúbenejšiemu filmu. Aj keď veľa ľudí by mi mohlo vytknúť, že na každý dobrý film poviem "ten je môj najobľúbenejší". Ale tento je iný. Tento je so mnou spätý akýmsi nevysvetliteľným čarom, je v tom akási mágia. Ale aj napriek týmto magóriam, obsah, prevedenie, hudba, nápad je najviac výnimočný. Otázka, či by som naozaj dokázala vymazať niekoho zo svojej pamäte mi behá po rozume už od prvého zhliadnutia tohto filmu. A úprimne? Doteraz neviem odpoveď. Niekedy by nám to naozaj uľahčilo život. Rozchody a bolesť z nich by boli minulosťou. Avšak je to správne? Neviem a je krásne pozerať sa na to, ako by to mohlo dopadnúť a ako si osud nájde vždy svoju cestu. Jim Carrey tu zahral úžasne reálne svoju rolu ( podobne ako sa mi páčil v "Man on the moon" ) a ukázal, že nemusí byť iba ten magor, s vykrivenými ústami, na ktorom sa ľudia vedia pobaviť. Ale i normálneho, citlivého človeka, ktorý hladá lásku. A Kate, jednoducho mne k nej postava Clementine pasuje nadovšetko. Farebné vlasy, tá impulzívnosť ... Film som videla už tisíckrát, ale vždy keď ho dopozerám, mám husiu kožu a slzu na krajíčku, z toho, aké je to celé krásne, každý detail.

    • 23.12.2010  22:52
    Prázdniny (2006)
    ***

    Nech to vyznie akokoľvek pateticky, tak pri záverečnej scéne ma zahrialo pri srdci. Bohvie, možno je to tým, že zajtra sú Vianoce a ... avšak aj napriek nereálnosti celého deja, film vcelku nepôsobil vtieravo a až tak pateticky, a aj keby hej, tak čo? Kate Winslet mám veľmi rada a tu vyzerala naozaj pôsobivo, tak prirodzene, jej postava mi bola veľmi sympatická, staré filmy jednoducho majú svoje čaro a treba si ho pripomínať. Páčila sa mi aj scéna s Absolventom a otráveným Dustinom Hoffmanom a jednoznačne najkrajšia veta z celého filmu je : "Iris, if you were a melody, I used only the good notes."

    • 17.12.2010  23:06

    Aj keď zo začiatku som mala problém sa zžiť s filmom o filme, ale postupne som sa do toho dostala. Akoby som bola súčasťou filmového štábu a samotný Truffaut v roli režiséra, heh, úplná paráda, celkom zvláštny pohľad na celý proces natáčania. Zaujímalo by ma, čo všetko bral zo skúseností a čo bolo len dielo fantázie. Každopádne vcelku zaujímavý film, ktorý mi pripomína skôr staré talianske filmy ( a scéna, kde je malý chlapec zo sna, mi pripomína Dolce Vitu ).

    • 1.12.2010  22:44

    Asi najviac temná časť HP akú som doteraz videla. Ťažko môžem byť spokojná, keď porovnám knihu a film. Scéna, kde Harry začal tancovať s Hermionov v stane bola absolútne braková a vôbec sa tam nehodila ( aj keď samozrejme nie som za to, aby od slova do slova režisér kopíroval knihu, ale dopĺňať tam scény, aby udržali bežného diváka v pozitívnej rovine, sa mi zdá trápne ). Ale scény v prírode boli najviac a myslím, že na to, že to je len prvá polovica jednej knihy, tak to celkom rozumne vycucli. Avšak dávam bod dolu za hudbu, ktorá niekedy vyznela až ako fraška ( najmä pri "dojemných" scénach ). Bohužiaľ píšem sem iba kritiku, ale 4 body sú oprávnené. Aj keď neviem ako by som film hodnotila, kebyže nemám prečítanú knihu, možno iba z akejsi vsugerácie, že by sa mi film mal páčiť, ale popravde, celú dobu som túžila skôr chytiť knihu do ruky a čítať si ju v kľude doma, bez "pukancových" divákov.

    • 28.11.2010  23:26

    Trochu zdĺhavo poňatý, ale za to s aktuálnou témou, dokument. Nech sa venuje film akokoľvek vážnej téme, je mi ľúto hlavného fixera, Ajmala, ktorý mi prišiel veľmi naivný. Chcel využiť situáciu, a zarobiť si veľa peňazí, ale ako to aj inokedy býva, vidina peňazí niekedy zaslepý ľudí a robí z nich akési bábky, ktoré sa vrhajú dú smrteľného nebezpečia. Ja žiť v takejto krajine, kde slovo smrť je na dennom "jedálničku", tak sa zďaleka vyhnem takémuto povolaniu. Áno, čo robiť iné? Keď vláda je skorumpovaná, všade od vás chcú len peniaze, ktoré vy nemáte? Čo robiť? Neviem, nikdy som v takej situácii nebola, nikdy som v takej krajine nebola, ale z môjho pohľadu, z teplej izby, v pohodlí Európy sa mi to ľahko píše. Neviem si úprimne predstaviť, aké to musí byť pozerať sa v televízii, ako denne niekomu odrezávajú hlavu, zarezávajú ľudí tupými nožmi a podobne. Aj keď sama som sa pýtala, prečo sa tí ľudia divia, že zabili svojho? Prečo, keď sa tam tak či tak zabíjajú všetci nezmyselne? Ako si môžu byť vôbec niekde istý, že ich niekto nezabije? Ani tomu nepochopím. Každopáadne, toto je príbeh, jeden z miliónov. Aspoň mne sa to tak zdá, stále len počuť, zajali toho a toho novinára. Zabili toho a toho novinára. Nič nové. Byť v ich koži? Nepredstaviteľné. Nepredstaviteľné žiť v takej krajine. Každopádne takýchto dokumentov by malo byť viac. Možno by sa začalo niečo naozaj diať. A možno nie. Kto vie?

    • 28.11.2010  23:15

    Kebyže sa ma niekto spýta, kto je mojou hrdinkou, poviem mu, že Rebija Kadírová. Jednoznačne to tu teraz zveličujem, ale keď spoznáte túto ženu, aspoň cez tento dokument, tak ako ja, tak jednoznačne s ňou budete sympatizovať a zamyslíte sa nad tým, aké to musí byť, keď je na vás sčasti odkázaná budúcnosť vášho národa? Keď sa budete musieť rozhodovať medzi vašou rodinou a vašou krajinou. My, na Slovensku, moja generácia, sa nikdy nemusela zatiaľ našťastie rozhodovať v niečom takomto. Nemusela bojovať proci totalite, proti nadvláde parazitom, ako je Čína. Nikdy som o Ujgursku pred tým nepočula. Avšak je veľmi dôležité, čo sa v ňom deje. Podobne ako v Tibete, aj tu Číňanania praktizujú svoje nekalé komunistické praktiky a snažia sa rozdeliť a zahubiť urgujských ľudí a ich kultúru. Je to smutné, cerlý príbeh Rebijy. Takáto žena sa narodí 1 z mála. Ktorá sa dokáže vzoprieť veľmoci, verejne protestovať, aj s tým, že ohrozí seba i svoju rodinu. Sama skončila vo vezení, muža si našla vďaka svojim desiatim podmienkám lásky ( a nakoniec si našla svoju životnú lásku ), jej deti zatkli a skončila v Amerike, kde môže verejne poukazovať na to, čo Čína naozaj robí. Obdivujem ju a odporúčam každému, koho aspoň trochu zaujíma dianie vo svete a nielen to, čo sa deje u neho doma.

    • 28.11.2010  23:00

    Navzdory tomu, že dokument sa snaží venovať vážnej a zaujímavej téme, musím dať iba tri body. Celé to bolo nejednotne spracované a človek občas tápal, o čo sa jedná. Až ku koncu som pochopila ( obsah som si pred tým nečítala ), že sa jedná o výpoveď troch odlišných ľudí o Iráne : učiteľa, nomáda a "básnika". Učiteľ mi bol sympatický, tak správne nesúhlasil s režimom a jeho názory, najmä tie, ktoré reprezentoval v škole ( až na tú sestru ) ma vtrhli do seba, ale stále mi to prišlo, akoby si to režisér hovoril len sám pre seba. Potom úplne iné prostredie, iný príbeh, o kočovných Nomádoch, ktorí sú potláčaní iránskou vládou a postupne strácajú živobytie, svoj domov. A nakoniec, mne najviac nesympatický, posledný "hrdina" - unavený básnik. Večne nespokojný, suchý trpiteľ, ktorý si obúva drahé topánky a žije si celkom v luxuse a sťažuje sa. Je mi jasné, že to, že si žije pekne neznamená nič, ale nedokážem sa stotžniť s niekým, kto má čo jesť, má prácu, nemusí sa starať o rodinu, má 30 rokov a hovorí o živote, akoby prežil už minimálne 50 rokov, že život v Iráne je utrpenie. Aj to ich komentovanie smrti vo veznici mi prišlo ako trápne komentovanie niečoho vážneho. Jednoducho, na mňa príliš "zmätený" film.

    • 28.11.2010  22:47

    Deti. Obľúbený cieľ politikov, rôznych náboženských, ale i iných siekt a podobne. Dá sa s nimi manipulovať, pretvárať na náš obraz a to všetko stačí len obaliť hrami, zábavou a rôznymi pokrikmi, ktoré majú upevňovať pocit akejsi jednoty. Je mi smutno, keď vidím, ako ľudia, dospelí, využívajú deti v takomto zmysle. Nech je to v akomkoľvek zmysle. V dobrom i v zlom. Deti by mali prežívať bezstarostné detstvo a určité veci pochopiť sami, vytvárať si názory sami a nie, aby im boli vštepované do hláv na silu. Nech sa stalo v Gruzínsku čokoľvek, celý tento nacionalistický tábor pre deti mi pripadal, ako vymývanie mozgov a v duchu "ak nie si s nami, môžeš byť dobrý akokoľvek, si zlý, lebo s nami nie si".

    • 28.11.2010  22:40

    Na svete sa deje veľa absurdných vecí. A postaviť múr cez Jeruzalem, je tiež na hlavu. Dokument som videla iba v pôvodnom znení a tak mi možno veľa vecí ušlo. Ale jednoznačne, každý kto by to videl, by pochopil, že to, čo sa deje v Jeruzaleme je nezmysel. Čisté ponižovanie a zaobchádzanie s ľuďmi akoby boli niečo menejcenné. Nevyznám sa do politických záležitostí a tak neviem z akého dôvodu sa to všetko udialo. Bezpečnosť? Chrániť ľudí pred kým? Pred malými deťmi, pred matkami, mužmi, ktorí chcú ísť jednoducho do práce? Alebo rodiny, ktoré chcú ísť osláviť Ramadán? Posledná scéna, pohľad kamery zhora na dav tlačiacich sa ľudí, ako nejaký dobytok, hovorí za všetko, za celú absurditu, o po nižovaní ... a prečo?

    • 27.11.2010  15:01
    Superlhář (2007)
    **

    Jedna hviezdička za občas podarenú hudbu a druhá za to, že som nezaspala.

<< předchozí 1 2
 
Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace