clementinka

clementinka

Lenka Slaninková

okres Bratislava
Kukushka Slávka Leninková Morské Uško Clementine Kruczynski

homepage

24 bodů

Moje komentáře

od nejnovějšíchpodle abecedypodle hodnocenípodle roku vzniku filmu
<< předchozí 1 2
    • 6.7.2017  15:00

    Dokumentárny film Galícijčana Eloya Domíngueza Seréna, ktorý emigroval do Švédska. Sledujeme ako pracuje na rôznych stavbách, či brigádach. Nedarí sa mu začleniť kvôli jazykovej beriére, aj napriek tomu, že našiel vzťah so Švédkou. Film ako taký nezachytáva problém vzdialenosti od domova, ale problém jazykovej bariéry. Eloy podstúpi sériu intenzívnych jazykových kurzov a bariéra síce zmizne, jazyk zrazu ovláda, avšak rozchádza sa s priateľkou a nakoniec neskôr odchádza aj zo Švédska. Avšak zmierený s tým, že to, čo mal urobiť a zažiť vo Švédsku sa stalo, tak ako malo.

    • 6.7.2017  21:24

    Celovečerný debut troch režisérov, študentov Barcelona’s Universtiat Pompeu Fabra (UPF), vznikol ako záverečná práca. Agata’s Friends je film o štyroch blízkych priateľkách zo strednej školy, ktoré práve začali študovať prvý ročník na vysokých školách. Napätie v ich veľmi silnom kamarátskom štvoruholníku sa postupne stupňuje, čo môžeme ako diváci sledovať skrz jednu z dievčat a to práve Agátu. Pri pohľade na ňu cítime celý čas, že v sebe dusí určité emócie, že ju láka stretávať sa viac s ľuďmi z vysokej. Všetko to vyvrcholí počas až metaforicky poslednej návštevy letného domu v Costa Brava, kde spoločne chodievali každé leto a teraz pred predaním domu Agatinými rodičmi sa ich kamarátstvo chýli k rozpadu, tak ako aj sídlo ich letných výletov. Záverečná scéna je veľmi dramatická, zároveň aj najsilnejšia z celého filmu, ktorá o to viac vyznie dôveryhodne, vďaka improvizácii hlavných herečiek.

    • 11.7.2017  23:51

    Príbeh nielen o Adamovi, albínovi z Tanzánie, ale aj o probléme vraždenia albínov v Tanzánii a obchodovaniu s časťami ich mŕtvych tiel na výrobu lektvarov pre liečiteľov, ktorí praktizujú čarodejníctvo. Tie majú priniesť luďom šťastie s peniazmi napríklad. Adam tiež prišiel takto "iba" o prsty, kedy ho vlastný otec predal týmto ľuďom, no iba vďaka jeho šikovnosti sa im ho nepodarilo zabiť. Skončil s bratom v domove pre albínov, chránení od zbytku spoločnosti, avšak stále so strachom o život a s nočnými morami. Tento dokument bohužiaľ okrem zobrazenia tejto krutej reality má presne štruktúrovanú linku s dejom a s happy endom na záver, ktorý ale v princípe neexistuje v realite. Vyvražďovanie stále funguje a až na zopár detí, ktoré mali šťastie, aby ich príbeh chytil za srdce bohatého albína z Kanady, tam sú deti, ale aj dospelí, ktorí sa môžu o ten svôj život naďalej strachovať. Forma dokumentu veľmi slabá, avšak príbeh veľmi silný.

    • 5.7.2013  07:06

    Vďaka tohtoročnému KVIFF 2013 som si obľúbila, priam zamilovala, herca Toni Servillo. To je jednoducho človek, ktorý bol predurčený hrať a keď ho vidíte na plátne máte chuť sa ho dotknúť a celú jeho tvár prehmatať a nebudtee veriť vlastným očiam, že tak výrazná tvár sa mohla stvoriť. To ako dokáže meniť mimiku tváre je v tomto filme veľmi význačná. Pretože vďaka tomu najmä spočíva čaro a vtip tohto filmu. Celkom zaujímavý nápad natočiť film o dvoch rozhádaných bratoch, dvojčatách, z ktorého jeden sa rozhodol pre politiku a druhý pre sofistikované bláznovstvo. Kdežto ich vzťah na prvý pohľad veľmi chladný, má omnoho silnejšie zákutia, ako sa môže zdať. Ja som sa naozaj pobavila a Toniho som si vo filme naozaj vychutnala! Veľké plus za Verdiho Sinfoniu z La Forza del Destino!

    • 3.7.2013  06:30
    Otřes mozku (2013)
    ****

    Prirovnanie tohto filmu k "Deti sú v poriadku" a "Kráska dňa" sú naozaj trefné. Aj keď s Kráskou dňa a jej kvalitou sa to nedá porovnávať. Rozhodovala som sa medzi tri/štyri, ale keď si vezmem, že som sa popri filme nenudila a že to bol celkom zaujímavý pohľad do života dvoch lesbických partneriek... Aj keď neviem čo je na tom reálneho - naozaj existujeú takéto služby aj medzi lesbičkami? Už len ten nápad, nad ktorým som sa nikdy nezamýšlala dáva bod navyše. Ale stále mi z toho filmu vychádza, že byť lesbickou prostitútkou je oveľa jednoduchšie, ako žena a muž. Medzi dvoma ženami sa nemôže stať násilie, aspoň tak mi to príde a možno práve preto, že bez akejkoľvek drsnosti sme sa mohli na celý dej pozerať to hodnotím pozitívne.

    • 5.7.2013  06:57
    Pěna dní (2013)
    ****

    Myslím si, že tento film bude veľmi podceňovaný, chybou zlej predlohy, ktorú si režisér zvolil na sfilmovanie. Možno povedať zlej je nesprávne, ale úprimne si treba povedať, že kniha "Pena dní" nie je pre každého a mne osobne už od začiatku nebola po chuti (vlastne som ju ani nedočítala a tým pádom som ani netušila ako sa dej zvrtne po prvej pozitívnej polovici filmu). Jednak postava Colina mi prišla snobská a všetko okolo neho aj s ich závislosťami mi prišli zvláštne. Ale netreba sa baviť iba o knihe. V prvom rade treba hodnotiť jej spracovanie a tomu by nikto fakt nemal čo vytknúť! Gondry sa toho chopil perfektne! Vizuálne dokonalé dielo! Tie detaily, na ktorých si dal záležať, scény, ktoré vedel urobiť aj bez špeciálnych efektov ... ja to Gondrymu jednoducho žeriem a budem si stáť za svojim. To, že niekto vyjde z kinosály a povie si, že sakra o čom ten film bol je niečo úplne iné, ako by si mohol pvedať, že ten film bol krásne spracovaný.

    • 4.7.2013  07:40
    XL (2013)
    *

    Asi som sa dožila dňa, kedy severanov už nebaví nakrúcať depresívne a melancholické filmy. Znie to pozitívne, ako krok vpred, ale tento film je skôr krok nazad. Nevidela som v celom filme žiadnu pointu, nič - iba jedno veľké alkoholické opojenie (a veru, že po zhliadnutí filmu som si povedala, že alkohol fakt len striedmo!). Pozerať sa hodinu a pol na to, ako jeden tukom dobre zásobený politik bez chrbtovej kosti preťahuje ženu za ženou (jeho akože oficiálnu partnerku uctieva ako "ženu" preťahovaním odzadu), sem tam sa nad sebou zamyslí a dojde mu ľúto jeho vzťahu s dcérou a ex maželkou (ani na chvíľu som ho nepoľutovala), ale čo robí väčšinu času - drží nejakú fľašu s alkoholom v hube a chľasce. Ok, možno to režisér považuje sa super umenie, ale mne sa to tak nezdalo. A najväčší fail bolo vsunutie celkom peknej islandskej hudby počas záberov jazdy v aute pod vplyvom alkoholu, škoda no.

    • 12.7.2017  23:57
    Les Gouffres (2012)
    ***

    Pre mňa ťažko pochopiteľný film. O objavení záhadných dier pod povrchom zeme, ich skúmaním dakde v pralese a o bláznovstve ženy, ktorej muž tieto výtvory išiel prebádať. Také malé šialenstvo, ktoré sa dá isto všakovako interpretovať, no ja sa nechytám. Najzaujímavejšia časť filmu sa odohráva v rozpadajúcom sa hoteli, kdesi uprostred pralesa, pod ktorým sa skrývajú rôzne magické veci ...

    • 3.7.2013  06:13

    Na filme ma dusila nielen atmosféra doslova zapadnutého mesta niekde v horách a zastaveného v čase, ale aj štýl spracovania filmu. Pre mňa zaujímavý len záver filmu, kedy som mala pocit, že sa tam niečo deje. Vzťah matky a dcéry ma tiež iritoval, tá vzdialenosť medzi nimi ma doslova dusila. Jednu hviezdičku dávam za výber hercov. Jevgenij Cyganov je skvelý herec, na ktorého sa dá s radosťou pozerať a poznám ho aj z iných ruských filmov. A predstaviteľka Evridiky bola tiež zaujímavá na pohľad, takže aj napriek pomalému deju sa dalo dobre na ňu pozerať. Ale bohužiaľ pekný herci nie sú všetko.

    • 5.7.2013  07:13

    Film ma veľmi milo prekvapil. Čakala som takú priemernú komédiu, na ktorej sa tak raz možno úprimne zasmejem. Ale tých častí, kedy som sa úprimne smiala bolo viac. Aj keď čo sa týka témy ako to funguje u moslimov so ženskými právami a slobodou nie je vôbec vtipná. Avšak niekedy celkom dobre padne vidieť film, kde ženu nechcú za jej snahu o slobodu zabiť (tak, ako to bolo napríklad v dalšom kurdskom filme z kviff "Než začne padať sneh"). Spolovice úsmevný, spolovice smutný príbeh kurdského páru, ktorý sa mal stretnúť v Paríži a začať nový život. Avšak všetko to prekazila nečakaná smrť snúbenca. Od tejto chvíle sa rozprúdi vír vtipných, ale aj vážnych scén, ktoré pekne do seba zapadajú. Určite odporúčam, nebudete v ňom cítiť krutosť a bude to mať happy end - raz za čas si ho môžeme dopriať.

    • 16.6.2012  20:08
    Starbuck (2011)
    *****

    Štyridsaťdva ročný David žije život nezodpovedného adolescenta. Pretĺka sa životom s minimálnou snahou a udržiava si zložitý vzťah s Valerie. Čoskoro sa však dozvie, že je darcovským otcom 533 detí, ktoré ho hľadajú.

    • 11.11.2010  16:22
    10 1/2 (2010)
    ****

    Jednoznačne jeden z najlepších filmov, čo som videla ma MFF Bratislava 2010. Film si prišli osobne uviesť režisér Daniel Grou a herec Robert Naylor, ktorý si zahral hlavnú postavu Tommyho. Celé je to o 10 a pol ročnom ( z čoho pochádza aj názov filmu ), ktorý trpí, nie svojou vinou, záchvatmi agresie a sexuálnymi úchylkami. Jeho rodičia, obaja bývalí feťáci a alkoholici ( matka, psychicky labilná žena, ktorá skončila na psychiatrii a otec, ktorý sa ledva postará sám o seba ) sa o neho v detstve príliš nestarali s láskou a tak sa postupne presúval z jednej opatrovateľskej rodiny do druhej. A my sa prizeráme na jeho príbeh od chvíle ako sa dostáva do novootvoreného detského domova, so svojským systémom prevychovania, po tom ako ho polícia našla dobytého v lese. Do popredia sa dostáva i opatrovateľ, ktorý ho dostal na starosti. Bod uberám za to, že celý film sa to príliš naťahuje a človeka to viac a viac ťaží a čaká kedy už tomu chlapcovi niekto vrazí, ale nestane sa tak. A chcela by som vedieť ako to v skutočnosti naozaj chodí v takýchto zariadeniach. Bolo vidieť, že to je kanadský film, len vo vyspelých krajinách je šanca, že takýto domov nájdeme. Režisér pôvodne ani nechcel natočiť takýto film. Avšak keď mu priteľ porozprával a zobral ho do takéhoto zariadenia, tak si hneď v mysli vytvoril Tommyho a ako sám povedal "sám sa v ňom trochu našiel". Nech to myslel ako chcel, film odporúčam.

    • 1.12.2010  22:44

    Asi najviac temná časť HP akú som doteraz videla. Ťažko môžem byť spokojná, keď porovnám knihu a film. Scéna, kde Harry začal tancovať s Hermionov v stane bola absolútne braková a vôbec sa tam nehodila ( aj keď samozrejme nie som za to, aby od slova do slova režisér kopíroval knihu, ale dopĺňať tam scény, aby udržali bežného diváka v pozitívnej rovine, sa mi zdá trápne ). Ale scény v prírode boli najviac a myslím, že na to, že to je len prvá polovica jednej knihy, tak to celkom rozumne vycucli. Avšak dávam bod dolu za hudbu, ktorá niekedy vyznela až ako fraška ( najmä pri "dojemných" scénach ). Bohužiaľ píšem sem iba kritiku, ale 4 body sú oprávnené. Aj keď neviem ako by som film hodnotila, kebyže nemám prečítanú knihu, možno iba z akejsi vsugerácie, že by sa mi film mal páčiť, ale popravde, celú dobu som túžila skôr chytiť knihu do ruky a čítať si ju v kľude doma, bez "pukancových" divákov.

    • 28.11.2010  22:47

    Deti. Obľúbený cieľ politikov, rôznych náboženských, ale i iných siekt a podobne. Dá sa s nimi manipulovať, pretvárať na náš obraz a to všetko stačí len obaliť hrami, zábavou a rôznymi pokrikmi, ktoré majú upevňovať pocit akejsi jednoty. Je mi smutno, keď vidím, ako ľudia, dospelí, využívajú deti v takomto zmysle. Nech je to v akomkoľvek zmysle. V dobrom i v zlom. Deti by mali prežívať bezstarostné detstvo a určité veci pochopiť sami, vytvárať si názory sami a nie, aby im boli vštepované do hláv na silu. Nech sa stalo v Gruzínsku čokoľvek, celý tento nacionalistický tábor pre deti mi pripadal, ako vymývanie mozgov a v duchu "ak nie si s nami, môžeš byť dobrý akokoľvek, si zlý, lebo s nami nie si".

    • 11.11.2010  16:44
    Lucky Life (2010)
    ***

    Príliš zdĺahvé zábery ma pomaly, ale isto uspávali a myslím, že režisér sa asi nechal trochu uniesť svojou poetickou dušou a trochu pozabudol na to, o čo mu asi vo filme išlo. Čo sa mu na druhej strane veľmi podarilo, boli krásne scény, najmä tie na pláži ( človek by si to s hlavnými postavami hneď vymenil ), spojené s peknou hudbou. Škoda toho, že príbeh nestál ani trochu za to. Myšlienka bola pekná, však práve preto som si film aj vybrala, ale úplne sa to v tom deji stratilo. Hlavná postava, Mark, nedával svoje pocity vôbec najavo a divák si aspoň mohol porozmýšlať kam zajtra pôjde von. Takže z celého filmu mám zmiešané pocity a kebyže sa ma niekto opýta o čom vlastne film bol, odpoveď by som nevedela povedať.

    • 14.11.2010  21:49
    Modra (2010)
    ****

    Je mi jasné, že tento film bude mať dva tábory divákov. Jeden bude z neho nadšený, z emócií, aké do filmu režisérka dala a druhý, ktorému sa už nikdy viac nebude chcieť pozerať na opakované zábery pohľadu na Modru z kopca. Zjednodušene povedané. Možno som bola ovplyvnená celou atmosférou premiéry na MFF Bratislava 2010, kedy si film prišla uviesť samotná režisérka s jej dcérou, ktorá stvárnila hlavnú postavu vo filme. Už pred filmom som si ju všimla, aj s dcérou boli oblečené v extravagantných róbach, dcéra mala šál s nápisom "Slovensko" a Ingrid Veninger mala dredy zviazané do veľkého copu. Hneď som vedela, že sú to ony. Veľmi sa mi páčilo, ako si ešte pred filmom, ale i po ňom zavolala na pódium celú svoju rodinu i všetkých, čo vystupovali vo filme a lámanou slovenčinou nám porozprávala, ako to veľa pre ňu znamená. A celý film sa to s každým ťahalo. Samozrejme, naivný príbeh dvoch teenagerov by som asi vypustila, predsa len, ľudí starších ako 17 rokov tento príbeh vôbec nezaujme a nebude sa vedieť do neho vcítiť, ale veľa scén tam je podarených a veľmi sa mi páči, že práve takýto film nás bude reprezentovať v zahraničí. Lebo také Slovensko je a každý si pri ňom spomenie na detské časy a v podstate na svoj domov. A presne tak ako dvaja hlavní hrdinovia, ktorí sú Kanady ( kde určite väčšina nepozná rozdiel medzi "Slovenia" a "Slovakia" :D ), tak presne tak nás môžu vnímať i ostatní zahraniční ľudia a málokto zažije ten pravý slovenský život pri návšeteve Slovenska, tak prečo nie? Prečo neukázať aké Slovensko je? Ukázať im tradičné slovenské ľudové tance, spev, bývanie, život, ľudí ... ? Mne sa páčil a som zvedavá na ohlasy v zahraničí.

    • 14.9.2011  11:36
    Na cestě (2010)
    ****

    Čo by ste robili, keby sa váš partner ( aj keď nie úplne dokonalý, čo sa týka popíjania alkoholu, ale však, kto je dokonalý? ), s ktorým ste doposiaľ prežívali krásne chvíľe, dva roky sa snažili o dieťa, mali spoločnú domácnosť, jednoducho všetko, čo patrí k normálnemu vzťahu, začal radikálne meniť? Presne toto musí riešiť Luna, ktorej priateľ Amar po vyhadzove z práce kvoli alkoholu nevie ako ďalej. Na odvykačku, nie. Nájsť si novú prácu, nie. Až raz jedného dňa stretne bývalého kamaráta, Bahriju, s ktorým bojoval počas vojny a ten mu ukáže svet mešít ( pre mňa čistá sekta ), wahábizmu a to všetko pod zástierkou práce s deťmi v ich komunite na opustenom ostrove, ďaleko od civilizácie, kde ženy všetko čo urobia je hriech, pokiaľ nie sú zahalené od päty až po hlavu, s mužmi sa takmer nestretávajú, iba ak cez polopriesvitné záclony počas omše. Pre nás, ľudí zo západnej Európy, je to nepredstaviteľné a ako aj vo filme môžeme vidieť, aj pre niektorých mladých ľudí z Bosny ( ak sa nemýlim, lebo v tomto som vždy mala zmätok, kto proti komu bojoval, akého vierovyznania ). Film sa mi páčil aj vďaka pohľadu Luny na celú vec. Vo všetkom som sa s ňou stotožňovala a myslím, že kebyže som z Bosny, bola by som presne ako ona. Áno, doržiavať zvyky, byť moslimkou, ale nie radikálnou, už len z úcty k mŕtvym rodičom, blízkym a priateľom. A v podstate by som celý film ukončila tak, ako ho ukončila ona. Okrem iného, Luna pracuje ako letuška, čo bolo vždy mojim snom. Takže mi bola o to viac bližšia. Každopádne to nie je vôbec sentimentálny film, je to film o živote a o láske z triezveho uhľa pohľadu.

    • 10.11.2010  00:34

    Film, na ktory som bola zvedava hlavne kvoli hercovi Andrewovi Garfieldovi, o ktorom viac a viac pocut. A ma byt preco. Pri najmensom velmi dobre stvarnena postava Tommyho v tomto pribehu, kedy sa clovek ku koncu pyta sam seba aka je hodnota ludskeho zivota. Tato tema je v dnesnej dobe viac nez aktualna, kedy spejeme k tomu, ze v laboratoriach po celom svete sa vedci snazia vynajst akekolvek mozne prostriedky ako vyliecit ludi postihnutymi rakovinou a podobnymi chorobami. Rezsier tohto filmu, Mark Romanek sa nechal inspirovat knihou, a myslim, ze sa toho podujal velmi dobre. Aj ked priznam sa, ze v urcitych chvilach, najma v uvodnej casti filmu, ktora sa odohrava este na internatnej skole Hailsham, som sa nudila. Mozno prave preto nedavam plny pocet bodov. V mojom veku je tazke pochopit, vcitit sa uz, do detskeho veku, kedy sme boli zalubeni a "malo by to" vyzniet ako laska medzi dvoma dospelymi ludmi. Avsak druha polovica filmu je ovela viac zaujimava, kedy sa dozvieme o co vlastne vo filme ide. Urcite odporucam, minimalne kvoli trom hlavnym postavam ( i Kiera Knightley, ktoru nemam velmi v laske nevyznela prilis gycovito a posobila celkom doveryhodne, najme ku koncu ).

    • 15.4.2011  20:43
    Požáry (2010)
    *****

    30.3.2010 som videla v FK 35mm film Polytechnique. Pred filmom som netušila, aká hra emócií sa na mňa o chvíľu bude valiť. Nemala som slov. Na moje odporúčanie sa "chytil" iba jeden človek, nevadí, aj to je úspech. Ale akosi som pozabudla na film, aj na režiséra, ktorého meno som si ani nepamätala. A dnes ( 15.4.2011 ) vrámci festivalu FIFBA som si vybrala, taktiež v kine 35mm, film s názvom "Žena, ktorá spieva" (Incendies). Upútal ma dej, ale neštudovala som viac o filme ani o režisérovi. A zrazu prišiel film. A čakala ma taká istá záplava emócií, akú som naposledy zažila pri Polytechnique. Počas záverečných tituliek, som si prečítala, že režisérom je Denis Villeneuve, "otec" filmu Polytechnique. Úplne som zmeravela a môj pocit z filmu sa stonásobil. Neuveriteľný príbeh, natočený krásnou kamerou, celá dejová línia je vhodne usporiadaná, vsunutie piesní od Radiohead nesmierne zapadli do deja ... po filme som taktiež nemala slová, iba slzy v očiach. Nádherný film, úžasný režisér! Plus zistenie, že v hlavnej úlohe hral taktiež geniálny Maxim Gaudette, ktorý si zahral zabijaka z Polytechnique.

    • 14.11.2010  22:06

    Asi najmierumilovnejší príbeh Kornéla Mundruczó. Áno najmierumilovnejší, bez ohľadu na počet mŕtvych v tomto filme. Avšak s ohľadom na jeho predchádzajúce filmy som konečne pocítila z režisérovej strany trochu lásky, trochu tepla ( aj keď vo filme panuje najchladnejšia zima ) a v konečnom dôsledku akejsi snahy všetko napraviť, dať do poriadku. Môžeme tu sledovať príbeh chlapca, ktorý sa narodil do nesprávnej (ne)rodiny. Áno, komu by sa chcelo v 16-tich ( ak si správne pamätám ) prebalovať decko a starať sa o neho, keď ešte sami máte pocit, že by sa o vás mali druhí starať? A tak všetkú zodpovednosť necháte na matke, ktorá aspoň z môjho pohľadu veľa citu nemala, iba veľmi triezvy, chladný a reálny pohľad na svet. A tá vás šupne do detského domova. A vy v 18-tich rokov vyjdete von, do sveta a predstavujete si naivne, že vás rodičia prijmu k sebe domov a dajú vám to, čo vám za celé vaše detstvo odpopreli. Ale čo sa stane, ak vás čaká krutá realita a odvrhnutie? To budete mať možnosť uvidieť sami. Všade som sa mala možnosť dočítať ako Kornél Mundruczó rieši spoločenské pomery v Maďarsku ( "Kto je vinníkom?" ). Ja riešenie takýchto otázok v jeho filmoch príliš nevidím, nemyslím si, že niečo také sa deje iba v Maďarsku. Ale samozrejme, možno na takúto otázku by mi vedel viac povedať človek, ktorý žije v Maďarsku. Mne sa jednoducho páčila atmosféra, i hlavný herec, ktorého oči sú až príliš hlboké, do ktorých keď sa pozriete, uvidíte utrpenie celého sveta, všetkú bolesť, ale i zlobu. Celkom zaujímavý je aj výber hlavnej postavy. Teda herca, ktorý ju stvárnil. Kornél Mundruczó ho našiel v nápravnom centre ( bola by som zvedavá, či si hľadal hercov podobným spôsobom ako vo filme ), kedy akonáhle ho uvidel, vedel, že je to práve ON. A veru vybral si veľmi dobre. Bez neho by to možno nebolo vôbec ono. A druhá veľmi zaujímavá vec je i tá, že si vo filme zahral i samotný režisér. Ako sám povedal, bolo to pre neho utrpenie a už nikdy viac si to nechce zopakovať. Avšak ja som mala z neho veľmi pozotívny pocit a vyznelo to o to viac dôveryhodne a intímnejšie.

    • 10.11.2010  00:33
    Strom (2010)
    *****

    Od tohto filmu som na MFF Bratislava 2010 ocakavala najviac. A nakoniec ma naozaj nesklamal. Nebolo ani jednej chvili, kedy by som sa nudila, k tomu pocas celeho filmu hrala pekna hudba ( najviac si cenim zaverecnej piesne od Cinematic Orchestra - To Build A Home, ktoru milujem a absolutne sa hodila textovo a atmosferou do tej casti, kedy odzneje ). Tych pozitiv bolo ovela viac. Najma hlavna postava Dawn, ktoru stvarnila jedna z mojich najoblubenejsich hereciek Charlotte Gainsbourg a jej dcera Simone ( ktoru by som ozno tiez oznacila za hlavnu hrdinku - okrem Stromu :) ), ktoru zahrala Morgana Davies, ktora ako som sa dozvedela v diskusii po filme, nemala pred tymto filmom ziadne herecke skusenosti a na jej vek podala perfektnu pracu. Filmy, kde sa sklbi laska k prirode a este takymto sposobom, mam velmi rada a tu to malo este peknu pointu a celkovo aj koniec bol pekny. Samotne natacanie filmu ma vela zaumavosti, ktore som sa dozvedela v diskusii s producentkou tohto filmu Yaël Fogiel. Najviac ma prekvapila udalost, ktora sa stala reziserke pocas pisania scenara, kedy aj jej samotnej umrel manzel, tak ako hlavne postave v tomto filme. Film si urcite este raz pozriem a odporucam kazdemu.

    • 10.11.2010  00:33
    Tamara Drewe (2010)
    ****

    Celkom podarena britska komedia, kde bolo urcite tazke nesklznut do uplnej gycovitosti a trapnych vtipnych scen. A aspon ja som sa zchuti zasmiala na podarenych postavach a celkovo na pribehu, kedy sa odohrava akesi zadostucinenie hlavnej postavy, Tamary Drew, ktora pocas tych najcitlivejsich rokov svojho zivota mala problemy ukazat svoje prednosti zmyslania, kvoli fyzickej sarapate s jej velkym nosom. Po rokoch sa vracia predat do svojej rodnej dediny dom matky, ktora pred nedavnom umrela. Avsak z povodnych par dni, kedy chcela zrekonstruovat dom a predat ho, vznika ovela dlhsie obdobie, kedy sa jej cely zivot obrati hore nohami. Okolo nej sa tocia traja muzi, kazdy absolutne odlisny, dve mlade teenagerky, ktore rady intriguju, len aby si mohli splnit svoj sen a vypadnut zo zapadakova, v ktorom sa narodili a manzelka zo susedneho domu, ktora zije so slavnym spisovatelom, ktory ma velmi rad zeny :). Takze tu mame pribeh v podstate dvoch zien a s trochou davky cierneho humoru tu mame film, ktory urcite pobavi.

    • 11.11.2010  23:40

    Tento film je rozhodne pre dva typy ľudí. Prvá skupina je tá, ktorá BSS pozná a miluje ich, takže sa vôbec, ale vôbec nebudú zapodievať príbehom, ktorý je tam fakt len na pousmiatie a na to, aby film nebol zaradený medzi dokumentárne. A druhá tá, kde patria ľudia, ktorí BSS nepoznajú, ale vo filme sa im ich hudba zapáči a film si užijú z toho hľadiska, že im bola sympatická hudba a členovia kapely ( samozrejme aj príbeh je občas na pousmiatie ). A potom je tu skupina ľudí, ktorí BSS nepoznali a ani sa im nepáčia a tým pádom celý film pre nich stráca význam. BSS je jedna z mojich najobľúbenejších kapiel a tento film je pre mňa najkrajším spestrením voľného času a o to viac som si ho užila, že som ho videla na veľkom plátne s ľuďmi, ktorí BSS milujú a užívali si to podobne ako ja. A tá scéna s chlapcami? :) Najviac!

    • 14.11.2010  21:35

    Môžem si dovoliť povedať, že ak niekto má rád rumunské filmy, tak tento sa mu určite bude páčiť. Atmosférou mi tento film veľmi pripomína filmy Christiana Mungiu. Nie sú síce také chladné ako napríklad v 4 mesiacoch, 3 týždňoch a 2 dňoch, ale spôsob natáčania, celkovej nálady, akú vo vás film vyvolá, sú si veľmi podobné. Pozorujeme príbeh muža, ktorý má pomer so zubárkou svojej dcéri a rozhoduje sa či sa má svojej žene zdôveriť a tým pádom ju aj opustiť. Nie som muž a preto neviem pochopiť, ako dôjde k tomu, že v kríze stredného veku si muži hľadajú mladé ženy a dokážu opustiť svoju rodinu a všetkých sklamať. Myslieť iba na seba. Nie je to nič výnimočné v dnešnej spoločnosti a preto možno celý príbeh môže niekoho nudiť. Pretože to vidíme všade a poznáme celý tento scenár. Ale na druhej strane práve už mnou spomínaná atmosféra vás akoby vtiahne do pocitov hlavnej mužskej postavy a akoby vám dá nakuknúť do jeho vnútra. Akoby sa každý z nás zachoval? Nechal by košom svoju "možno" lásku života a ostal by s rodinou, so ženou, ktorá ho už vôbec nepriťahuje alebo by sa na všetko vykašlal a začal odznovu s mladou krásnou ženou? Ľahko sa povie, ťažšie je si to predstaviť. Plus k tomu je zvláštne pozorovať celý ten priebeh, čas pred Vianocami, kedy sa staráme iba o to, čo komu dáme na Vianoce a už sa nevieme o ničom podstatnejšom rozprávať. Nebudem sa tu hrať na psychológa, ale ak sa vám teda páčia nové rumunské filmy, tento určite nevynechajte a pozrite si ho.

    • 28.11.2010  23:26

    Trochu zdĺhavo poňatý, ale za to s aktuálnou témou, dokument. Nech sa venuje film akokoľvek vážnej téme, je mi ľúto hlavného fixera, Ajmala, ktorý mi prišiel veľmi naivný. Chcel využiť situáciu, a zarobiť si veľa peňazí, ale ako to aj inokedy býva, vidina peňazí niekedy zaslepý ľudí a robí z nich akési bábky, ktoré sa vrhajú dú smrteľného nebezpečia. Ja žiť v takejto krajine, kde slovo smrť je na dennom "jedálničku", tak sa zďaleka vyhnem takémuto povolaniu. Áno, čo robiť iné? Keď vláda je skorumpovaná, všade od vás chcú len peniaze, ktoré vy nemáte? Čo robiť? Neviem, nikdy som v takej situácii nebola, nikdy som v takej krajine nebola, ale z môjho pohľadu, z teplej izby, v pohodlí Európy sa mi to ľahko píše. Neviem si úprimne predstaviť, aké to musí byť pozerať sa v televízii, ako denne niekomu odrezávajú hlavu, zarezávajú ľudí tupými nožmi a podobne. Aj keď sama som sa pýtala, prečo sa tí ľudia divia, že zabili svojho? Prečo, keď sa tam tak či tak zabíjajú všetci nezmyselne? Ako si môžu byť vôbec niekde istý, že ich niekto nezabije? Ani tomu nepochopím. Každopáadne, toto je príbeh, jeden z miliónov. Aspoň mne sa to tak zdá, stále len počuť, zajali toho a toho novinára. Zabili toho a toho novinára. Nič nové. Byť v ich koži? Nepredstaviteľné. Nepredstaviteľné žiť v takej krajine. Každopádne takýchto dokumentov by malo byť viac. Možno by sa začalo niečo naozaj diať. A možno nie. Kto vie?

    • 28.11.2010  23:00

    Navzdory tomu, že dokument sa snaží venovať vážnej a zaujímavej téme, musím dať iba tri body. Celé to bolo nejednotne spracované a človek občas tápal, o čo sa jedná. Až ku koncu som pochopila ( obsah som si pred tým nečítala ), že sa jedná o výpoveď troch odlišných ľudí o Iráne : učiteľa, nomáda a "básnika". Učiteľ mi bol sympatický, tak správne nesúhlasil s režimom a jeho názory, najmä tie, ktoré reprezentoval v škole ( až na tú sestru ) ma vtrhli do seba, ale stále mi to prišlo, akoby si to režisér hovoril len sám pre seba. Potom úplne iné prostredie, iný príbeh, o kočovných Nomádoch, ktorí sú potláčaní iránskou vládou a postupne strácajú živobytie, svoj domov. A nakoniec, mne najviac nesympatický, posledný "hrdina" - unavený básnik. Večne nespokojný, suchý trpiteľ, ktorý si obúva drahé topánky a žije si celkom v luxuse a sťažuje sa. Je mi jasné, že to, že si žije pekne neznamená nič, ale nedokážem sa stotžniť s niekým, kto má čo jesť, má prácu, nemusí sa starať o rodinu, má 30 rokov a hovorí o živote, akoby prežil už minimálne 50 rokov, že život v Iráne je utrpenie. Aj to ich komentovanie smrti vo veznici mi prišlo ako trápne komentovanie niečoho vážneho. Jednoducho, na mňa príliš "zmätený" film.

    • 28.11.2010  22:40

    Na svete sa deje veľa absurdných vecí. A postaviť múr cez Jeruzalem, je tiež na hlavu. Dokument som videla iba v pôvodnom znení a tak mi možno veľa vecí ušlo. Ale jednoznačne, každý kto by to videl, by pochopil, že to, čo sa deje v Jeruzaleme je nezmysel. Čisté ponižovanie a zaobchádzanie s ľuďmi akoby boli niečo menejcenné. Nevyznám sa do politických záležitostí a tak neviem z akého dôvodu sa to všetko udialo. Bezpečnosť? Chrániť ľudí pred kým? Pred malými deťmi, pred matkami, mužmi, ktorí chcú ísť jednoducho do práce? Alebo rodiny, ktoré chcú ísť osláviť Ramadán? Posledná scéna, pohľad kamery zhora na dav tlačiacich sa ľudí, ako nejaký dobytok, hovorí za všetko, za celú absurditu, o po nižovaní ... a prečo?

    • 20.11.2010  19:45

    Krásny, krásny, krásny ... film! S krásnym soundtrackom navyše, o ktorý sa postarala ex-priateľka Spikea Jonzeho, speváčka Karen O, ktorá je členkou úspešnej new yorskej kapely Yeah, Yeah Yeahs. A nielen ona. Pod tzv. "Karen O and the Kids" patria členovia rôznych známych skupín, spomeniem napríklad Bradforda Coxa z Deerhunter alebo Jack Lawrence z The Raconteurs. Soundtrack je naozaj skvelý a počas celého filmu práve tieto pesničky dotvárajú podmanivý príbeh, ktorý sa odohráva v Maxovej krajine, kde je kráľom maxipríšeriek, najkrajšie tvory, aké som kedy videla. Ja by som do takého sveta šla ihneď, akoby som mohla, ohadzovala by som hlinou, stavala pevnosť a plánovala nový svet, kde by som sa spolu s príšerkami mohla ukryť a kde by mi bolo dobre ... Spikeovi sa príšerky naozaj podarili, vyzerali naozaj tak veľmi reálne, k tomu tie hviezdne hlasy. Najviac ma potešila moja obľúbená Lauren Ambrose zo Six Feet Under ( Claire ), ale i Mark Ruffalo a ďalší. Film mi jednoznačne pripomína krátky film "Im Here" tiež od Spikea, ktorý je o robotickej láske, taktiež citlivo a reálne vykreslenej, kedy človek vôbec neuvažuje nad tým "sakra, veď tu ide o roboty!?" :). Spike pristupoval k tomuto filmu citlivo, s detským pohľadom na svet ( preto je mi jasné, že mnohým ľuďom, ktorí nemajú fantáziu a predstavivosť sa tento film páčiť nebude ) a na hudbe si naozaj dal záležať. Vždy, keď budem ako divá z vajec si pustím tento film a vrátim sa do detských čias! :)

    • 11.11.2010  15:05

    Tento film mi bolo ťažké hodnotiť, keďže hlavná postava mi bola maximálne nesympatická a jej správanie mi prišlo nepochopiteľné. Avšak na druhej strane príbeh občianskej vojny a jej vplyv na obyvateľov, ale i tých, ktorí do krajiny "nepatria" sa mi veľmi páčil a zaujal ma. Ako pozitívum vidím i výkon Isabelle Huppert, ktorá aj napriek tomu, že hrala, podľa mňa, nie zrovna pozitívnu postavu, to zahrala dobre. Avšak, aj tak mi nejde do hlavy, akoby mohla nejaká žena obetovať svoju rodinu, ale i iných ľudí, kvôli jednej úrode kávy. Myslím, že o peniaze tu vôbec nešlo, ale potom si neviem vysvetliť také konanie a preto som sa nevedela zžiť s daným príbehom. K tomu ma celkom miatlo, že som nevedela presne, kto proti komu bojuje a bolo potom ťažké sa zorientovať, komu čo hrozí a od koho. Ale samozrejme, to určite nebolo podstatné. Váhala som medzi 3/5 a 4/5, ale vďaka Isabelle a príbehu na pozadí dávam 4/5. ( MFF Bratislava 2010)

    • 28.11.2010  23:15

    Kebyže sa ma niekto spýta, kto je mojou hrdinkou, poviem mu, že Rebija Kadírová. Jednoznačne to tu teraz zveličujem, ale keď spoznáte túto ženu, aspoň cez tento dokument, tak ako ja, tak jednoznačne s ňou budete sympatizovať a zamyslíte sa nad tým, aké to musí byť, keď je na vás sčasti odkázaná budúcnosť vášho národa? Keď sa budete musieť rozhodovať medzi vašou rodinou a vašou krajinou. My, na Slovensku, moja generácia, sa nikdy nemusela zatiaľ našťastie rozhodovať v niečom takomto. Nemusela bojovať proci totalite, proti nadvláde parazitom, ako je Čína. Nikdy som o Ujgursku pred tým nepočula. Avšak je veľmi dôležité, čo sa v ňom deje. Podobne ako v Tibete, aj tu Číňanania praktizujú svoje nekalé komunistické praktiky a snažia sa rozdeliť a zahubiť urgujských ľudí a ich kultúru. Je to smutné, cerlý príbeh Rebijy. Takáto žena sa narodí 1 z mála. Ktorá sa dokáže vzoprieť veľmoci, verejne protestovať, aj s tým, že ohrozí seba i svoju rodinu. Sama skončila vo vezení, muža si našla vďaka svojim desiatim podmienkám lásky ( a nakoniec si našla svoju životnú lásku ), jej deti zatkli a skončila v Amerike, kde môže verejne poukazovať na to, čo Čína naozaj robí. Obdivujem ju a odporúčam každému, koho aspoň trochu zaujíma dianie vo svete a nielen to, čo sa deje u neho doma.

<< předchozí 1 2