sarah_w.

Po dlhej dobe od natočenia filmu sme mali možnosť na našej univerzite zhliadnuť tento film v rámci Seminára slovenského filmu, dokonca osobne za prítomnosti režiséra Eduarda Grečnera, ktorý film uvádzal a po jeho ukončení viedol aj krátku diskusiu. Napriek tomu, že film nebol pozitívne hodnotený v dobe svojho natáčania a uvedenia na filmový trh, kritiky boli nepriaznivé zjavne hlavne kvôli emigrácii autorky J. Blažkovej, spoluscenáristky do Kanady za lepším životom. Film má niektoré scény trochu zdĺhavé, avšak napriek tomu sa pri ňom nenudíte. Dozviete sa v ňom všetko, nie je však pridlhý. Dojem z hlavných postáv filmu je na začiatku zmätočný, následne sa však až neuveriteľne dostávate do centra deja a čoraz viac si uvedomujete, že to, čo je opisované v tomto filme, v inej podobe doteraz pretrváva a vy sa viete stotožniť s chovaním hlavnej hrdinky filmu Vandy, ktorá sa odmieta viazať na muža a je extrémne nespokojná s tým, že by ju mal muž ochraňovať a nosiť na rukách počas celého jej života. Nylonový mesiac je taktiež mimoriadne zaujímavou sondou do rokov 50tych, ktoré nenápadným, ale o to účinnejším spôsobom pranieruje a zaujímavo pozdvihuje mladú beatnickú generáciu plnú vlasáčov, jazzu a Beatles. Po odprezentovaní tohto výborného filmu nás režisér Grečner rozosmial vyhlásením, že sa stal patrónom všetkých vlasatých ľudí v Bratislave počas doby natáčania filmu, nakoľko im vypisoval "omluvenky", že vlasatí sú kvôli účinkovaniu v komparze či vo vedľajších úlohách vo filme, čiže si vlasy nemuseli ostrihať. Ťažko povedať, kde v dnešnej dobe môže človek tento film zohnať, ale pokiaľ naň niekde narazíte, určite ho nepremeškajte!

Mám často problémy s tým, že vojnové filmy s tematikou Druhej svetovej mi prídu kŕčovité, nezaujímavé, neoriginálne, ale tento som videla v práci (náplňou mojej práce je okrem iného aj vyberať filmy, ktoré počas cesty pôjdu klientom, a vybrala som práve tento) a nedokázala som sa od neho odtrhnúť, aby som išla urobiť svoju robotu. Najradšej by som si to bola bývala stopla pri každom nútenom vztyku zo sedadla, len aby som to videla neprerušovane. Fascinovali ma herecké výkony a taktiež vo všeobecnosti jednoduchosť scény, vykreslenie postáv, jasne načrtnuté šialenstvo, bezuzdná oddanosť... to všetko na mňa pôsobilo ako neustála ruská ruleta s perfektným záverom. Jediné, čo sa dá filmu vyčítať, je pre mňa subjektívne dĺžka, nakoľko veľmi neviem obsedieť pri filmoch s trvaním nad dve hodiny (snáď s výnimkou Pianistu). Päť hviezdičiek nedávam iba kvôli tomu, že tie dostanú iba pre mňa naozajstné najväčšie skvosty, a aj kvôli tej dĺžke, ktorú som videla ako miniatúrne negatívum. Úžasný počin!