corpsy

David Bowie v čosi nie viac ako vedľajšej úlohe filmu, ktorý sprostredkuje pocit stretu dvoch národov v pomerne civilnej forme. Občas mi to prišlo malinko uletené, pretože sa ,,nadradený´´ Japončíci správali ako blbci a nie ako niekto, kto vedie zajatecký tábor s vyše 600 osobami. Z druhej strany mi prišla scéna zo Celliersovej mladosti ako zbytočná a iba narúšala plynulý chod, už aj tak pomalého filmu. Mal som však tú možnosť zhliadnuť kinematografické dielo, ktoré zanechalo určite nie malú známku v dejinách.

Milý, nostalgický videoklip o nešťastnej detskej láske. Verím, že viacerí z nás sa do podobnej situácie vedia vžiť.

Kameramansky originálne poňatý videoklip. V 90. rokoch sa vedelo vždy prísť aj s niečim zaujímavým a občas to bolo aj vďaka U2.