Paldiny

Konečne ten pravý odtieň temnoty. Roman rozbieha pôvodnú divadelnú hru zľahka, aby s pribúdajúcimi minútami mohol nekontrolovateľne meniť kurz a lomcovať s nepripraveným divákom. A pretože je poslucháčom on aj mladík v kritickom roku manželstva, dosť možno prehovorí do duše nielen postave vo filme. Príbeh staršieho pána a zvodnej krásky je vo viacerých etapách stelesnením toho čím môže vzťah byť. Poblúznený pár zažíva rozprávku, rozkoš, ale aj to ostatné, pričom posledná fáza zachádza ďalej, než si akákoľvek snímka dovolí zájsť. Po filmovej stránke ide o brilantné dielo, Roman sa opäť vyžíva v práci na minimálnom priestore či už je ním jednoizbový byt, alebo lodná kajuta. Nemalú zásluhu má na výslednej podobe skvelý Vangelis a presvedčiví herci, kde aj sústredený výkon Hugha Granta má svoje miesto. Postava príťažlivej krásky je kapitola sama o sebe, dokáže byť vôbec tou najnedostupenejšou, najzvodnejšou, ale tiež najsivejšou osôbkou a vo všetkých polohách (aj tých hereckých) je maximálne uveriteľná. Uveriteľnosti rovnako pridáva komornosť a jasné posolstvo, ku ktorému sa oplatí s odstupom času (alebo v konkrétnom čase) vrátiť.

Jeden z tých zrozumiteľnejších režisérových počinov. Oceňujem najmä to, že si David potykal s filmovými postupmi čím má zápletka hlavu a pätu. Samozrejme nemôžeme očakávať klasickú kriminálku čo prezradí hneď úvodná demonštrácia americkej idylky, kde za šansónovej melódie vídame usmiate tváre z amerického vidieka a do toho staršieho pána na trávniku zvíjajúceho sa v bolestiach. Lynch postupom času poukáže na tie najpotlačovanejšie pudy ľudskej prirodzenosti, ktorá prahne po vzrušení, násilí, nadvláde, voyerizmu. Spoločne s mladým Jeffreym objavujeme nebezpečných zvrhlíkov, ktorým rozdáva rozkazy ten najzlejší. Hopper predstavuje stelesnené zlo, pohltené sexuálnymi úchylkami čo nad ním držia moc a bez akých doslova nevie popadnúť dych. A že práve takúto existenciu, vyžívajúcu sa v bolesti ostatných, má omotanú okolo prstu ten najčistejší a najjemnejší kúsok látky iba zrkadlí podivnosť sveta v akom žijeme.

Gotham vytiahol žolíka z rukáva a vyčerpal materiál na tri plnohodnotné filmy. Máme tu tak medziriadkové dilemy, jeden tragický osud a vizuálne vychytávky pumpované precízne vyskladanou hudbou. Až sa obávam, či to pri všetkej tej náloži zvládnu zmysly spracovať na prvú. Z tohto pohľadu brilantná práca. Možno by som bol ešte odvážnejší na lanovke a nechal vyšperkovať chaos dočervena, tu mi blikajúca nádej toľko nezapasovala.

Horor, aký pozná len málokto a popritom patrí k tomu najlepšiemu, čo klasická doba ponúka. Má všetko, počnúc aktivitami s vykopávaním čerstvých nebožtíkov, doktorov bez morálnych zábran a všadeprítomnú expresionistickú tieňohru. Z dvoch hereckých stálic zostal už iba démonický Karloff s lopatou v ruke, ktorý vďaka jedinej výpomoci ovláda akademickú veličinu v obore. Lugosi už len v maličkej, takmer bezvýznamnej úlohe slúži ako štartér pre famózne vyústenie deja, čo za prietrži mračien pripraví pôdu pre pomstu zo záhrobia. Tá bez diskusie patrí k najstrašidelnejšej pasáži filmu. Vykrádači hrobov nosia okrem klasickej zápletky skrytý psychologický podtext o strachu z dôležitých životných krokov (dievčatko bojace sa odpútať od invalidného vozíka, asistent od svojho učiteľa, či bývalý lekár s komplexom menejcennosti). Finálny verdikt velí, kto rád elegánov čiernobieleho hororu tridsiatych a skorých štyridsiatych rokov smelo do toho, niet sa čoho báť :)

O dvanástich rozhnevaných mužoch som poznal iba pozíciu medzi najlepšie hodnotenými filmami, čo mohlo hrať v jeho neprospech. Ale to mi film nedovolil ani na moment. Dej dovoľuje nahliadnuť do zákulisia poroty aká rozhoduje o osude jedného mladého muža a viac vedieť nepotrebujete. Čo sa oplatí zmieniť, že na tak silnú konverzačku narazíte len zriedka a síce smer akým sa to bude uberať odhadnete, pre film iné ako plné hodnotenie neakceptujem. Je to presne ten typ snímky aký musí byť vďačným objektom detailných štúdií a rozborov filmových škôl. Dalo by sa o ňom debatovať hodiny, či už by boli cieľom zamerania precízne napísané dialógy, znepokojivé posolstvo, alebo veľké herecké výkony. A že z dvanástich neviem poukázať na jediný nevýrazný už o niečom vypovedá. Vo filme som sa nesklamal, ba čo viac ho radím k tomu najlepšiemu s čím som mal to potešenie. Určite odporúčam, pri tomto krok vedľa nespravíte.

Toto bravúrne dielko rozhodne nie je nič na večer po ťažkom pracovnom dni. Do deja vstupujete ako Leonard, neviete kde ste. Čo sa stalo začnete skladať z útržkov, fotiek a tetovaní a tie sú indíciami, ale k čomu? Memento je film, na ktorý sa dá hľadieť rôznymi pohľadmi a aký si pozriete po čase znovu a ste tam, kde ste boli predtým. Znovu vás však zomelie, znovu prežijete ten príbeh od začiatku a opäť skončíte v extáze z nejednoznačného konca. A ten núti sa zamyslieť nad otázkou, dá sa v tomto svete niekomu veriť?

Paľo Bielik je tu chlap ako hora, pri zbojníckych záťahoch predstavoval až hrdinu z obrázkových knižiek čo bez škrabanca prechádza stenami a odhadzuje pandúrov akoby šlo len o slamených panákov. Ľubozvučná slovenčina neznela v podaní našinca nikdy mäkšie, ľudové kroje v tanečných radovánkach zas sympatickejšie. A keď sa už zdá, že došiel na valaškového princa mráz si Jánošík pohŕdavým tancom na šibenici zatancuje so samotnou smrťou, čím nad ňou víťazí. Surrealizmus ako vyšitý ! Z filmu srší toľká hrdosť, že sa cítite ako keby ste stáli v dave rozvášnených ľudí čo z pamäti spievajú tretiu slohu národnej hymny a Vy sa nimi necháte strhnúť a spievate tiež. Toto je film aký mal dostať kopu ocenení, len sa ho v Európe báli. A mali prečo, odvaha mu nechýba, vykresľuje Slovač v období, kedy bolo v kurze viac myslieť na iných a sebeckosť sa nielen že nenosila, ona sa trestala. Frič preukázal kusisko odhodlania a bez ustráchaných gest sa nebál vytvoriť jedno komplexné dielo čo za 80 rokov nenašlo v podtatranských končinách premožiteľa. Česť jeho pamiatke.

Najlepší z najlepších. To je nálepka akú si z môjho skromného pohľadu vykoledoval Národ grázlov. Hunt na to dupne od prvej minúty a zvoľní, no vlastne nezvoľní. Skvelé choreografie súbojov (najlepšia v budove opery), dychberúca akcia na kolesách, striedanie metropol ako na bežiacom páse, napätie, vtip, ale aj slušná zápletka, čo nedovolí uhnúť pohľadom. Táto séria zreje každým ďalším dielom a robí radosť ako žiadna iná. Tom Cruise starne s postavou a ja mu prajem, aby to tak pár rokov ešte zostalo.

Nádherná rozprávka s nádherným posolstvom aké je dnes snáď ešte aktuálnejšie než v dobe vzniku. Ani neviem čo chváliť viac, krásnu hudbu, nadčasové triky či nesmrteľné sympatie k rozprávkovým figúrkam, z ktorých si je možné obľúbiť akúkoľvek. Za mňa víťazí hafan Falco, v minulosti som tiež neraz upustil slzu za štvornohého Artexa čo zmizol v močiaroch. Nekonečný príbeh sa stal právom klasikou klasík akú keď nesledujete detskými očami, nemá význam v tom pokračovať. Stačí mrknúť na suchárov z Metascore, ktorí filmu udelili podpriemernú známku 46 zo 100.

Konečne animovaný film, ktorý stálo zato vidieť. Do takmer zabudnutého sveta som vkráčal bez rozumu (alebo s ním?) ako hlavná hrdinka čo má mať nalinkovanú každú minútu, ale kdesi som si uvedomil, že nesledujem cudzí príbeh, ale sledujem príbeh svoj. Ja som bol tá šedá postavička, čo sa zamýšľala nad hlúposťami a tie podstatné veci jej unikajú. A síce nie každý bude ochotný odložiť kalkulačku a vydať sa naprieč vesmírom po stopách Malého Princa, ja stráveného času neľutujem. Aspoň na chvíľu ma oslobodil od povinností a pripomenul, že najkrajšie veci sú očiam neviditeľné. Viem, že nadšenie nepotrvá dlho a čoskoro sa znovu skryjem za tmavé žalúzie pred strachom z biznismena, ktorý by ma najradšej pripravil o moju planétu, ale teraz nie. Teraz ešte chcem ignorovať moderný svet a tešiť sa z banálnych maličkostí aké nedávajú zmysel, v čom je ich najväčšia krása.