whimsy

S titulkami s komentárom režiséra je to úplne super...

spoilery. krásny film. krásna scéna so spálenými básňami a celé to má takú smutnú atmosféru. napriek tomu, ako by išlo o realitu – žiaden zidealizovaný obraz bohémskeho života na hrane gýča, plný bombastických večierkov, ale civilná dráma o ľuďoch a ich životoch, ktoré napriek zdanlivej statickosti – obrazov, tichu dialógov - prežívajú naplno. emócie a vášne sú absolútne. sínusoida života sprevádzaná vzostupmi a pádmi však nemení charaktery ľudí. a smutný koniec, ktorý veľmi silno vyjadruje osudovú lásku s absolútne nesebeckým obetovaním sa. koniec, ktorý vás emocionálne musí dojať. jean-Pierre Léaud skvelý, hoci sa tu objavil len v pár scénach. no a Rodolfo nikdy nedonesie kvety načas :-/ ..super scény, kde niekto hraje – kapela v klube aj predvedenie novej klavírnej kompozície. a minúť tie posledné peniaze na knihy, je ten najlepší spôsob investície. v bohémskom prostredí podkrovných prenajatých bytov, trafík, kaviarní vždy na hranici chudoby (alebo až za ňou) alebo užívania si peňazí, ak je na to príležitosť. dokonalé adaptovanie sa na situáciu. a napriek všetkému je tu aj humor, ktorý je úplne prirodzený. ako ten, ktorý prináša sám život

V tomto filme je presne to, čo sa mi páčilo na predchádzajúcich 3 filmoch Hala Hartleyho. Opakujúce sa repliky v dialógoch sú skrátka vtipné. Plus pre mňa úžasná tanečná scéna na "Kool Thing" od Sonic Youth (aj keď tá skutočne nemusí sadnúť každému)

- komentár obsahuje SPOILERY - Tento film bol spravený pre mňa. Očaril ma už prvými zábermi a ten pocit mi zostal až do konca. Zakaždým. Fantázia prepojená s "obyčajným" životom. (Je to film o ľuďoch, o čase - o minulosti a o súčasnosti - pre mňa hlavne o prežití okamihu.) O dotyku večnosti, ktorý prichádza z nenazdania. Romantika spojená s anjelmi, knižnicami, pohľadmi na mesto zhora, osamelými ľuďmi v autobusoch, undergroundovými klubmi, detským pohľadom na svet (neustále sa opakujúce als das Kind, Kind war...). Venované anjelom. A záver jednoducho nádherný (nájsť sa na koncerte Nicka Cavea pri From Her to Eternity). Je to čiernobiele a farebné súčasne. Smutné (scéna so samovraždou) aj zábavné. Plné lásky aj nepochopenia. Kontrastov, ktoré sú od seba neoddeliteľé. (o túžbach, o osamelosti, o odvahe, o nádeji). Detské predstavenie v cirkuse je čarovné (slon túlajúci sa po okolí), no a Columbo je anjel. Lietajú tu vtáky, hovorí sa tu o vetre a o vode... asi už nikdy sa nepodarí spojiť všetko, čo mám rada a dokáže na mňa tak silno zapôsobiť, v jednom filme - a pôsobí to navyše neskutočne prirodzene. ...krásne.

Krásna kamera. (pohľad na lietadlá pristávajúce nad mestom...) Dokonalá hudba. (zaujímavá je aj ďalšia spolupráca Ry Cooder-a a Wim-a Wenders-a pri Buena Vista Social Club). Pri tomto filme som si uvedomila, že Wenders dokáže zobraziť putovanie dospelého s dieťaťom lepšie ako ktokoľvek iný (viď. Alica in den Städten) - s emóciami, ktoré sú skôr v pozadí. Záverečný dialóg navyše obsahuje asi jedno z najnápaditejších využití minimálneho priestoru, aké sa dá dosiahnuť. No a hraje tu John Lurie, a to je pre mňa vždy plus.

Milujem Johna Lourieho a jeho hudbu. Milujem ten New Yorský byt. Milujem aunt Lottie. Milujem Richarda Edsona (kvôli tomuto filmu som začala počuvať Sonic Youth). Milujem to, že tu nie je ani jedna scéna navyše. Milujem scény z auta, klobúky a tenisky. Milujem maďarčinu. Milujem "I Put a Spell on You". Milujem každú vetu. Milujem kino a Lake Erie. Milujem Jima Jarmuscha. ...I love this movie...

ad zaujímavosť k filmu. k záverečnej scéne z filmu Zanussi povedal, že keď boli s Andrejom Tarkovskim v Monument Valley, tak Tarkovskij prítomnú scenériu prirovnal k ikone. a hovorili vtedy o tom, kto z nich natočí film, kde by bola scéna situovaná práve v tomto prostredí. podarilo sa to nakoniec Zanussimu...

State of Things v podstate pripomína ostatné Wendersove filmy – sú tu opäť detské postavy (s príbehom o tom, ako si deti vyberajú rodičov); jazda v starom aute alebo v električke; pesničky, ktoré ma vždy potešia (del-byzanteens, Joe Ely) a záverečné dialógy končiace tentokrát trpkým Hollywood, Hollywood. – ale je zasa o niečom úplne inom. Každý záber by som si zavesila na stenu ako veľkú fotografiu (bežanie pri pobreží, fotky rozsypané po zemi pri rozbitom okne). Life is in colour, but black and white is more realistic (opäť kontrast s farbou ako v Der Himmer über Berlin). A bol tu počítač!

gotické romány a pátranie po ich tajomstvách založené na mystifikácii. a to celé ako animácia ilustrácií v starej kniha. s úžasne spravenými titulkami a hudbou, ktorá ich rozpráva.

Wenders dá do svojho filmu 1 alebo 2 pesničky (napr. aj v Der Himmel uber Berlin - záver s Nickom Caveom; nehovoriac o Del-Byzanteens - kapela, v ktorej hral aj Jim Jarmusch, nevydali takmer nic a zostáva pomerne neznámou), ale tie dokážu vystihnúť atmosféru mnohokrát viac, ako geniálne skompilované soundtracky pri iných filmoch - v tomto prípade skvelý Canned Heat v cukrárni - http://www.youtube.com/watch?v=QexOuH8GS-Y - pesnička, ktorá je pre mňa esenciou road movie.