whimsy

Spolu s Alenkou pre mňa asi ten najstrašidelnejší film. Skvelé boli kocky, skladačky z papiera a bludisko (...alebo možno boli len najbližšie tomu môjmu detstvu...)

takýto film by si aspoň z času na čas mal pozrieť každý. nie je to príjemné, ale človek si aspoň pripomenie, v akej pohodlnej časti sveta sa narodil a ako by si to, čo považuje za samozrejmé, mal vážiť. aktuálny zostáva tento dokument aj po 50 rokoch a stálo by za to, pozrieť sa na zmeny, ktorými mesto za ten čas prešlo. Napriek tomu, že tieto zábery komentár skutočne nepotrebujú, bolo by prinajmenšom zaujímavé, dozvedieť sa niečo od týchto ľudí - ako oni sami vnímajú svoju situáciu, čo ich viedlo k presťahovaniu sa do mesta, aké bolo spoločenské a politické pozadie vo vtedajšej Indii - cudziu kultúru asi nikdy nepochopíme úplne, ale pokúsiť sa o to dá, čo však zrejme nebolo zámerom tohto filmu. ide "len" o sugestívnu obrazovú dokumentáciu jedného mesta. čo rozhodne nie je málo.

60s had style... + Yardbirds a Herbie Hancock!...

Tento film mal pre mňa presne tú atmosféru, ktorú sa márne snažia zachytiť súčasné retro-komédie zo 60-tych rokov. Tie vtipy a dialógy síce občas vyznejú trápne, ale celkovo to filmu vôbec nevadí. (pretože za všetkými tými efektnými choreografiami, masovými scénami, pesničkami, či originálnymi hláškami je cítiť akúsi úprimnosť, či nadšenie - ktoré si v súčasnosti v podobnom projekte ani celkom predstaviť neviem...) Tí ľudia si zo seba úplne prirodzene robia srandu, občas majú tie pesničky detsky naivné texty a stále to ide ďalej a ďalej... A úplne perfektná práca s kamerou (fakt skvelá)... pre mňa rozhodne prekvapenie a jeden z najlepších muzikálov... (a všimnite si reklamu v telke na limonádu :-)

Totálny ruský psychedelic, z ktorého si aj tak vždy zapamätám len pobehujúci dubák, červené gumáky, babu Jagu, medvede a to, že ak sa niečo nezopakuje 10x, tak ako by to ani nebolo... , ale aj tak je to zábavné (nejlepšie pozerať po častiach, každé vianoce inú scénu a ono to do seba nakoniec aj tak nezapadne)

priveľa pátosu, predvídateľnosti (všetko musí byť doslovné - doslovné myšlienky, ktoré postavy rozprávajú; chýbajú tu náznaky niečoho, čo by sme mohli len tušiť.. ide o jeden z filmov, kde som si uvedomila jazykovú bariéru (prekladať z latinčiny a nemčiny skutočne neviem + archaizmy) a bariéru časovú (existenciu vo vojnovom stave si autenticky predstaviť taktiež neviem; a nedokážem asi ani správne odhadnúť atmosféru v spoločnosti ohľadom 2. svetovej vojny, ktorá panovala v období natočenia tohto filmu..). je to temný film o temnej dobe. s preexponovanými emóciami a o ľudskom strachu. veľmi silná scéna v tmavej miestnosti tesne pred popravou (vlastne by mi osobne nevadilo, keby celý film bol natočený len v nej...).

Krátky film o kráse mesta, ku ktorému som prišla náhodou pri pozeraní No Direction Home: Bob Dylan. Film, ktorý na malom priestore dokázal zachytiť atmosféru určitej doby.

skvelý rozprávač vytvárajúci atmosféru starého zaniknutého sveta. ak by sa ten film zachoval v pôvodnej podobe, tak to mohlo dopadnúť skvelo. takto sa celý záver zdá byť akýsi rýchly (v kontraste so zvyškom filmu, ktorý tvoria dlhé scény, s dlhými dialógmi..). navyše je tu častokrát groteskný humor alebo sarkastické dialógy... a na konci, ktorý by mal byť vyvrcholením, to akoby celé stratilo dych, zrazu bol film seknutý a koniec. v tomto prípade skutočne škoda.. a auto! (to prvé)