maros612

„Proč, Karle, próóč?!“ Čakal som dobrú, ľahučkú zábavu. Bol som strašne zvedavý, ako si film poradí s prekonávaním neobvykle stupídnej idey a až urážlivo detinských stereotypov. A ono sa to chvílu celkom darilo. Dynamika haprujúceho manželstva bola vyobrazená pomerne dobre, čo bolo v príkrom kontraste s úplne všetkým ostatným, čo sa dostalo do záberu. Ešte rýchlo pochválim peknú scenériu, rodinu a dom hlavnej postavy a samozrejme výkon Karla Rodena, aj keď motív jeho účasti je mi neznámy, dúfam, že si za to aspoň kúpil niečo pekné, lebo pri tomto musel trpieť. Kerekešovej prerušovaná čeština s uhorským prízvukom dávala  silno zabrať všetkej mojej dobrote a chápavosti, pretože ma to parádne vyrušovalo (koho ne, že jo). Kemkova českoslověnština bola ešte horšia, ale on tam rozprával menej. Rodinný príbeh Jonášovcov, ktorých mama za mlada išla do Spojených štátov na nejakú výskumnú botanickú prácu (normálka za totáča), pri malej potrebe sa zrútila z útesu, jej československí kamráti (zrejme vedci) utiekli, lebo to je bežné, že sa vedkyňa z komunistickej východnej Európy stratí niekde v prérii, no a ju tam indiáni nejak vyliečili a naučili ju perfektne hovoriť kmeňovým jazykom. Tu si urobme hviezdičku (*). Po návrate do ČSSR mala s českým manželom Jonášom dve deti, ktoré si po rozvode rozdelili, a to prosím tak, že mladší (hraný starším) brat Ondřej išiel žiť do Čiech s otcom a starší (hraný mladším) zase s mamkou do drevenej dzedziny na Slovensku. Dobre, pretáčam dopredu. Ondřej má zo zložitých dôvodov v hlave indiánskeho ducha, s ktorým sa rozpráva nahlas pred ostatnými, ktorý ho preto majú z dobrého dôvodu za magora. Keďže sa s ním nerozpráva len osamote, tak ho musíme mať za magora všetci.  Ambiciózna lstivá slovenská harpia s priezviskom „Kárná“ vidí v mentálnom prejave Ondřeja príležitosť vyšachovať ho z majoritného podielu vo firme, hoci vlastní 65 %. Náhle umrie babička Jonášová (áno, tá čo pri šťaní spadla k indiánom), ktorá sa doteraz modlila pred soškou dreveného jézusa k manituovi. Rodina sa stretne v drevenej slovenskej dzedzine, a kľúčom strhnutým z krku mŕtvej babky otvoria truhlu v ktorej nájdeme listy, ktoré pred babkou uschoval nejaký ujco. (Prosím pekne, pred babkou schované neotvorené listy boli v ruhle zamknuté kľúčom, ktoré dňom i nocou ona sama nosila na svojom tele. Cožééé!?) No a dostávame sa späť k tej hviezdičke (*). Došlo na čítanie listov. To, že indiánsky duch vie do hlavy rozprávať „plynne česky“ sa dá v rámci moci večných lovíšť chápať. Ale že písal do Československa listy v perfektne štylizovanej čestine, hoci s bab(k)ou vtedy rozprával len po indiánsky, a teda asi nevedel ani po anglicky, bol moment, kedy som si povedal, „A dosť, do prdele!“, a film som predčasne ukončil. Tento film asi vznikol kvoli daňovým odpisom, alebo čo.

+++Komentár môže obsahovať spoilery+++. Kde začať? Skúsim tým, čo som si všimol ako prvé a čo sa už pri koprodukčných filmoch, hoci CZ/SK film za taký nepovažujem, stáva už pravidlom - postprodukčný zvuk. Žial je asynchrónny, nesedí na pusu. Ambientné zvuky nula bodov, čo uberá filmu celý jeden rozmer. Zvuk prostredia bol v staršej československej kinematografii úplná samozrejmosť, a stálo to aj za tú nižšiu kvalitu. Výkon Gabriely Marcinkovej bol alfou aj omegou tohto filmu, pretože okrem jej hrania tam toho veľa dobre urobeného nebolo. Postava jej manžela bola plochá, jej kamarátka (Zuzana Porubjaková) bola zase nadhraná a neprirodzená, a Andy Hajdu ako hlava technologickej firmy nepresvedčil, postave chýbala presvedčivosť a uveriteľnosť. Voči scenáru musím uznať, že ma dej filmu pár krat zmiatol a stiredavo uvádzal a zbavoval omylu, čo je pozitívne. Veľká autonahánačka celkom prekvapila, ale bolo by pri nej dobré vôbec nepoznať Bratislavu, kedže tie prestrihy scén geograficky nedávali vôbec žiaden zmysel. Zakladna idea/rozuzlenie filmu celkom nedava zmysel, lebo neguje logiku velkej casti deja. Film ma viac krat prinutil plesknut si po cele, najma pri scene s programom ovladanymi elektrickami... Vzbura strojov, pred tymto nas varoval Terminator. Ocenujem odvahu filmarov, ale este to nie je ono.

Veľké sklamanie. Filmu sa síce podarilo vysvetliť situáciu a priblížiť kľúčové udalosti, ale urobil to prakticky inscenačným spôsobom. Keďže tento film zjavne nemal rozpočet na to, aby sa pustil do scén s tankami i rekonštrukciami konfliktov v uliciach, používal prestrihy s autentickými zábermi. Z tohto pohľadu by bolo možno lepšie urobiť nový, kvalitný dokument s hranými časťami tak, ako to robia niektoré produkcie káblových dokumentárnych TV staníc. Vzhľadom na to, že v tomto filme bol zvolený opačný postup je potrebné povedať, že výsledok pôsobil lacno. Oceniť možno pekné využitie dobových vozidiel, ale veľkým mínusom je ten neštastný selektívny dabing, ktorý je zle urobený - nie je synchrónny. (videl som slovenskú verziu). Vnútorné monológy hlavnej postavy sú zaujímave, ťažko však povedať, do akej miery svojím obsahom osobnosti Dubčeka sedia.

Ja som z tohto filmu zhrozeny. Ak ma byt cena za koprodukciu takyto otrasny post-produkcny zvuk, tak to absolutne nestoji za to. Filmy na motivy nasich dejin jednoducho musia zvladnut ceski a slovenski filmari. Zo zaciatku sa mi zdali dobove sceny a zabery zaujimave, to ma vsak postupne preslo. Maciej Stuhr zvladol svoju ulohu vyborne, prekvapil aj Marian Geisberg, pacila sa mi aj naozaj autenticky znejuca ceskoslovenstina Martina Fingera (alebo toho, kto ho daboval), a toto nemyslim ironicky. To, ze sa mi ten pribeh nepacil nutne nie je podstatne, ale ze to jednoducho filmarsky nebolo zvladnute, je uz celkom pruser. Tento filmarsky pokus mi akurat urobil chut na nejaky naozajstny film, ktory by dostojne pokryl klucove dejiny konca osemdesiatych a zaciatku 90 rokoch v CSSR/CSFRm kludne aj s fiktivnym paralernym motivom. A mozno aj film, ktory by dramaticky spracoval realne stbacke pripady. Hoci tento film taketo ambicie zo svojho titulu nemal, urcite by sme nejaky taky film zasluzili. Tento film nie je ani kvalitne spracovana fikcia, ani dobovo vypovedny film, ktory by nasu kinematografiu nejako obohatil. Sorry jako.

Vzhľadom na ocenenie a propagáciu som bol sklamaný. Bolo zrejmé. že film sa prostredníctvom tohto príbehu usiluje výpovedným a asi epickým spôsobom spracovať takpovediac lokálnu dejinnú epochu. Nepodarilo sa to. Hlavný hrdina Adam bol charizmatický, ale akoby tam hral drsného seriálového policajta, na ktorého sme zvyknutý. Profily postáv boli ploché, bez akýchkoľvek detailných vykreslení (možno s výnimkou Jonu), dialógy boli chabé a veľmi účelové (bez výraznejších presahov scény). Prostredie bola vyslovene len kulisa. Žiadne väčšie kontrasty chudoby a bohtatstva, žiadny zvýraznený cynizmus korupcie (okrem vyhláseni do TV), prakticky žiadne susedstvo či iný živý prvok prostredia... a život v obci bol zachytený minimálne.., tá komplexná komiksová plochosť bola naozaj výrazná a na škodu. Kultúrne stereoptypy boli do filmu vložené takým násilným spôsobom prostredníctvom zábav - v jednom prípade až prílš gýčovou grotesknou scénou - a tiež takým mafiánskym klišé s vyblýskaným chrámom, ktorý nepripomínal ani slovenskú ani ukrajinskú typickú podobu nábožnosti. To, že tých najvýchodnejších východoslovákov hrali bratislavskí herci bez nejakého štúdia dialektov je tiež „v línii” (pun intended) so spomenutou plochosťou. Páčila sa mi hudba a výber interiérov a zaujimavý bol aj objekt ukrajinskej väznice. Často nám ale zaujímave priestory ukazovali dlhými nezaujímavými scénami. Miestami som sa na filme nudil, ale úplne márny nebol. Hoci si myslím, že bol neprecítený a trošku odfláknutý, dej bol celkom dobre dovedený do konca a najmä, ukázal nám, že hoci to tentokrát nevyšlo, naša kinematografia sa začína pohrávať s gansterkami s bucháckami za pasom, a niekedy nabuduce môže príjemnejšie prekvapiť. Námetov z prostredia je viac ako dosť.

Na toto som natrafil po profesionálnej línii a vnímam to ako to absolútne najhoršie, čo sa kedy na Slovensku podarilo vyprodukovat (a nebolo na to potrebne kúpiť licenciu zo zahraničia). Fakt, že táto "zábavná" show ako aj variácie programu "Aj múdry schybí" sa na Slovensku označujú ako "mimoriadne obľúbené" je buď prehnanou hrubou urážkou slovenského diváka alebo tragickým konštatovaním jeho stavu. Neviem, kde sú tie státicíce ľudí, ktoré tomu naháňajú popularitu, ale mrazí ma z toho. K tomuto je vhodné podávať tresku, parížák a destilát z plastového téglika, pretože to sú prvky kultúry tohoto rangu. Je to približne hodinová prekrikovacia šhow televíznych zombies, ktorí by nedokázali byť spontánne vtipní ani keby na tom záviseli ich životy. O čom to je? Je to o nemom figurantovi, ktorému vyslúžilé elity štátnej televíznej alebo obecnej divadelnej zábavy (a súčasné hviezdy D-čkových telenoviel) majú uhádnuť povolanie. Figurant je nemý, pretože tam sedí ako rukojemník a všetky otázky zaň zodpovedá ostrieľaný moderátor Voštinár, ktorého na obrazovky vyniesol práve tento klenot (ktorý po pár sezónach zrušili, lebo to nemohli vydržat sledovať ani osvetľovači, strihári a produkcia zvuku). Je zrejmé, že všetci poznajú odpoveď, ale koncept je pokúsiť sa pred uhádnutím o trochu dobrej nálady a pohotového humoru, čo nehrozí a vy to viete. Fakt, že súťažiaci to povolanie prakticky uhádnu neukončí trápenie, ak to prišlo priskoro. V takých prípadoch Voštinár jednoducho odpovie záporne a naďalej zavázda svojimi odpoveďami. Celú hodinu vyzerá asi takto: Je baník? Má také banícke vrásky. Nie, pozri ako sa mu leskne oko, on je určite pirát. Ale, veď by mohol byť aj go-go tanečnica. Ha ha ha. Mišo Hudák, kam Ty na to chodíš. To by sa Ti páčilo, čo? ... Nepáčilo. Inkognitu dávam jednu pätinu zhnilej parajky z piatich celých.

Film bol vynikajúci, aj keď do značnej miery romantizovaný, miestami zase naopak az gýčovo dramatický. Občas pôsobil ako lakomý na scény, na dobové kulisy, automobily, uniformy, atď. Jirka Mádl v hlavnej postave bol na svoj nízky vek a príliš mladícky zjav zrejme riskantnou volbou, ale zahral to tak dobre, že to nevadilo. Svojej postave dokázal dodať veľmi uveriteľnú charizmu, prostredníctvom ktorej sa film lepšie konzumoval. Film bol uspokojivou drámou odohrávajúcej sa v ére socializmu, v ktorej poukazoval na absurditu doby a mnohotvárnosť, ktorá tá doba vyžadovala. Nemožno ho však považovať za príliš výpovedný. To zrejme ani ambíciou autorov nebolo. Postavy boli napísane a zahrané fantasticky. Ondřej Vetchý nesklamal, jeho herecky výkon bol excelentný. V snímku sa tvorcom mimoriadne úspešne znázorniť rozporuplnosť postáv, ich vnútorný konflikt, pocity neistoty a ohrozenia a potreby konformného správania. Celkovo film hodnotím veľmi dobre, treba brať na vedomie, že to nebol výpravný film, že sa musel zmestit do realizovateľného rozpočtu, a taktiež by bolo od neho nerozumné očakávať, že vyrozpráva široké súvislosti v Československu počas niekoľkých dekád. Film v populárnej forme a populárnymi prostriedkami poukázal na dobu, ktorou si Češi aj Slováci prešli a mohol tak hovoriť na generáciu, ktorá si to pamätať nemôže.