Sufferer

Sufferer

Matúš Franko

okres Svidník

12 bodů

Moje komentáře

od nejnovějšíchpodle abecedypodle hodnocenípodle roku vzniku filmu
    • 11.6.2016  12:25

    Zaujímavý príspevok do diskusie o tom, ako politika štúdia kriví auteurský prístup tvorcov. Do spárov podliezavého mainstreamu lapený Duncan Jones nekompromisne láme predchodcami vnuknutú kliatbu game-based filmov, lež hodnotiaci pohľad prudko devalvuje slabá priebojnosť v rámci žánru. Je ťažké nevysloviť presvedčenie, že s dosiahnutým legendárnym statusom hry a jej zrastenosťou s popkultúrou nevidíte aspoň malinké svetlo ako od svätojánskej mušky na konci tunela čoby udalosť, ktorou dobrodružné fantasy vstúpi do novej epochy. Namiesto toho Warcraft akurát ešte viac poukazuje na veľkosť žánrovej priepasti medzi príbehmi zo Stredozeme a ostatkom produkcie. Od väčšiny žánrových súkmeňovcov ho však stále delí nezameniteľná estetika virtuálneho sveta zhmotnená na filmové plátno s celou jeho bohatou mytológiou. Aj keď bez hlbšieho povzdychu nepopieram význam podchytenia stretu rás v odtieňoch sivej, nedokážem zatvárať oči pred tým, ako scenár dáva prednosť uplatňovaniu zákona pästného práva. Víchor do plachiet atrakciám autori navyše dávajú prvoplánovými stimulmi, akým je hudba, po ikonickom motíve, ktorý by navonok identifikoval značku a vo vnútri emočne spájal s určitými udalosťami alebo stotožňoval s konkrétnym priestorom či rasou, ale niet ani stopy. Hocikedy a hocikde sa pobijem za to, že v snahe prepasírovať pred diváka čo možno najviac z predkladaného sveta siahajú tvorcovia po fanservise, ktorý ženie k príliš rýchlemu otáčaniu dejových listov (pričom v istých okamihoch akoby ostentatívne nevyjadroval vôbec nič) a zriekajú sa nabaľovania komornejších, osobnejších dejových vsuviek (viď moment, kedy Orgrim hodí Durotanovi kamienok do hlavy), ktoré by z Prvého stretu vykresali emocionálne drásajúce, dramaticky silnejšie a v konečnom dôsledku komplexnejšie dielo. Nebyť videohernými koreňmi nedotknutý, pravdepodobne by som pod náporom sentimentu volil opatrnejší jazyk. Tak som si sľuboval viac. Ďaleko viac.

    • 10.5.2016  15:05
    King Jack (2015)
    ****

    Vskutku pozoruhodný zástupca coming-of-age vlny podávajúci naturalistický obraz objavovania sexuality a šikanovania čoby akné mladej generácie. Rozvrhnutý na príjemnej časovej ploche, s civilným hereckým prejavom a rozprávaný neokázalým filmovým jazykom. Ukážkový príklad toho, prečo ma čoraz viac baví objavovať nové zákutia nezávislej scény.

    • 7.5.2016  12:45
    Suburra (2015)
    *****

    Nedokážem skrývať nadšenie nad tým, ako zdanlivo nekontrolovane sa rozbiehajúce príbehové vlákna čoby biliardové gule po údere hráčom Stefano Sollima záber po zábere splieta do vzájomne prepletenej siete spoločenských a politických väzieb, pevne utiahnutej ako korzet obmotaný a haliaci telo ústrednej zápletky. Svojou naratívnou šírkou hutnejšiu a do nitky autenticitou premočenú kriminálnu fresku charakterizuje špirála udalostí, ktorú, paradoxne, roztáčajú postavy na okraji mikrosveta so špecifickými zákonmi. Vrátiť poistku späť do granátu nejde a každý ďalší krok je len premiestňovaním stoličiek na Titanicu. Renesancia žánru na taliansky spôsob.

    • 7.5.2016  12:35

    Pootvorenie dverí do temnej komnaty komiksového vesmíru ovládla naliehavosť otázky riadenia platformy superhrdinov, ktorá opodstatnene vyvstáva v súvislosti s mohutným echom civilných obetí. Na radosť trochu náročnejších jedincov diváckej obce Captain America: Občianska vojna pretrháva reťazec generických zápletiek a nenafukuje pátos boja dobra so zlom. Namiesto toho na pozadí politického kontextu, hlboko zakoreneného v realistickom prostredí, hľadá rovnováhu v spore medzi Avengermi s odlišným názorovým vymedzením. Bez škrupúľ a načase bez čierno-bieleho videnia sveta. Nepozorovane a s eminentným záujmom do rozkol podmieňujúceho konfliktu previazanom ďalšími menšími, zväčša osobnými konfliktami vstupuje intelektom oplývajúci zloduch ako tichý manipulátor v pozadí, ktorý hrdinov a udalosti postrkuje dopredu. Rozhodne viac než veľká časť aktérov, ktorá je viac unášaná prúdom udalostí, než by ich sama spoluvytvárala. V zásade som ani nemal nutkanie vziať do ruky nožnice, minutáž pokrýva dostatok chlieb lámajúceho deja na to, aby divák udržal svoje oči prilepené na plátne. To už si pamätá aj lepšie komiksové adaptácie, ovšem keď sa na MCU pozeráme ako na strom, je Občianska vojna spoločne so Zimným vojakom to najlepšie, čo sa na ňom urodilo. (Kino)

    • 27.3.2016  19:20

    Čas skladania účtov príde až s predĺženou verziou, no súboj dvoch najväčších komiksových ikon už teraz vzbudzuje údiv nad uchovávaním referencii a významov do fragmentov filmu. Užitočnosť prístupu sa prejavuje pri využívaní neverbálnych prostriedkov rozprávania a dištancu od doslovného prežúvania diania na plátne a spoločne s kladeným akcentom na chladné farby len podčiarkuje dospelý, temný tón rozrastajúceho sa komiksového univerza. Napriek tomu sa iba ťažko ubrániť dojmu, že scenár bol šitý horúcou ihlou. Naprosto hluchý k postavám. V naratívnej rovine sa prejavujú značné problémy pri etablovaní nových, často vedľajších postáv, prenikaní do rozbúreného vnútra protagonistov a ich vzájomnej interakcii. Mašírujú digitálnymi kulisami bez toho, aby prinášali vierohodný a záujem budiaci vývoj situácii v rámci diela i naprieč predkladaným fikčným svetom. Vskutku neukočírovateľná, uponáhľaná skratka, ktorá môže štúdio ešte veľmi mrzieť. (Kino) ___ Edit: Výdatná porcia minút pozbieraná z podlahy strižne o poznanie lepšie vypĺňa medzery, kde pokrivkávala logika, nedodržiaval sa vzťah kauzality a kde sa motivácie postáv nedočkali uspokojivého vysvetlenia, lenže ani to film neoslobodzuje od emočného chladu, ktorý z neho sála. (Ultimate Edition)

    • 3.2.2016  17:25
    Demonic (2015)
    ****

    Úvodom si dovolím vypožičať výrok Winstona Churchilla, ktorý raz povedal niečo v tom zmysle, že dobrý prejav by mal byť ako ženská sukňa – dosť dlhý, aby zakryl objekt a dosť krátky, aby vyvolal záujem. Rovnaký recept na úspech si osvojil aj Will Canon. Dimenzovanie jeho hororovej snímky Demonic na dve roviny síce zostalo niekde na polceste a s preľudnením priestoru dovedna posúvajú atmosferickú hru a záujem o postavy do latentnej roviny, avšak užšie vymedzenie priestoru a času razantne zakotvuje divákovú pozornosť o dom, v chodbách a izbách ktorého je zásluhou vysokého tempa narácie, pozvoľna dávkujúceho dôležité informácie, zachovať ataraxiu priam nemožné. U mňa spokojnosť.

    • 8.1.2016  21:50

    Musel by som hlboko zaloviť v pamäti, aby som si spomenul, kedy vo mne naposledy film rozpútal tak ťažkú súkromnú vojnu. Nechápte ma zle, Revenant podľa všetkého už v tejto chvíli sekvenciami dych kradnúceho prepadu kempu červenokožcami, útokom medvedice alebo záverečným súbojom dostávajúcim diváka na hranu fyzickej bolesti oskalpoval zbytok celoročnej produkcie o scénu roka, bohužiaľ nejde o momenty, kedy by sa snímka emocionálne zhustila do jedného okamihu. V ústrety čírej potechy ide výlučne vizuálnou poetikou postavenou na úspornom strihu a kamerových finesách. Na kieho frasa pracovať s diverzitou rámcovania objektov – ktoré, mimochodom, excelentne prepája malosť človeka s veľkosťou a majestátnou silou prírody – keď trestuhodné prešľapovanie na mieste podkopáva balans sympatickej výzvy o prienik mainstreamu a artu? Lubezkiho podmanivý koncert.

    • 22.12.2015  00:20
    Creed (2015)
    ****

    Anotácia možno znie trochu povedomo a základná zápletka spočiatku budí dojem istej vykonštruovanosti, našťastie a na moje veľké prekvapenie snímka nerazí tendenciu bezostyšného priživovania sa na sláve série. Pochopiteľne do seba nasáva esenciu sentimentu a nostalgie, ktorá na odkaze Apolla otvára priestor na prienik starého s novým, ale z ringu vybieha s vlastnou tvárou a víťazoslávnym úsmevom. Pod celou váhou obligatórneho, lež prvotriedne nasnímaného tancovania medzi povrazmi – pri ktorom sa aj divák spotí ako dvere od chladničky – je Creed skvelo napísaný a ešte lepšie zrežírovaný film bez dialógov pre učenlivejších primátov, ktorý informácie o sociálnej situácii postáv či ich minulosti poskytuje nadostač a v ktorom k zásadným dejovým zlomom dochádza dostatočne úderne na to, aby podnietili emocionálnu angažovanosť. A ako málo stačí, aby sa Sylvester Stallone na staré kolená dostal do sedla. Len v správny čas pristaviť potrebného koňa.

    • 17.12.2015  21:30

    Osamotené tri bodky by v najväčšej miere poskytli obraz o tom, ako som si zbieral sánku z podlahy. Nič by však nehovorili o tom, ako bolo krajne neprezieravé si myslieť, že expandovanie univerza Star Wars budú na temnú stranu preťahovať nové entity na časovej osi. Napokon, Hviezdne vojny sa vždy publiku prihovárali jazykom postaveným na sile postáv, ktoré mali vo väzbe na dramatično nezastupiteľnú úlohu, a s pokojným svedomím sa dá povedať, že dominantné tváre ságy vymedzoval počet midichlorianov. Osud praďalekej galaxie pred dávnymi vekmi kedysi definovali postavy, ktoré sú dnes už len spomienkou, respektíve hlasnou ozvenou minulosti (Darth Vader). Ťažké chvíle prítomnosti pomáhajú preklenúť a nostalgické uhlíky v srdci rozžhaviť starí známi posádky Millennium Falcon a nové charaktery zasadené v príbehovej štruktúre výborne zapadajú do vesmírneho koloritu a majú všetky predpoklady pokračovať v rozprave o generáciách. A ohniskom zábavy možno sú akčné scény robustných proporcii, v ktorých ILM napína svoje digitálne svaly, ani v nich sa ale neuhýba z vytýčeného kurzu a sústredenie na charaktery nepoľavuje. S určitou dávkou optimizmu sa dá povedať, že Abrams zaplával do neprebádaných vôd, ovšem neustále sa drží na dohľad bezpečnej pevniny. Nuž, empírie vracajú úder. Rozhodne ale môžete vziať jed na to, že nech už sa cez čapíky na sietnici oka do mozgu nekompromisne predierajú referencie na pôvodnú trilógiu, roztomilo sa kotúľajúci a pípajúci BB-8, povestný ukazovák Harrisona Forda či nabúšené atrakcie kradnúce teplo zo žíl prekladané hovorenými pasážami, Sila sa prebúdza nikdy nevypadáva z rytmu a zásluhou pod kožu zimomriavky naháňajúcej hudby Johna Williamsa vnútornou dynamikou disponujú aj statické scény. Obzvlášť záverečné intermezzo vo mne definitívne upevnilo presvedčenie, že anabáza Hviezdnych vojen sa dostavila aj s poplatkom za omeškanie. (Kino 3D)

    • 25.11.2015  21:50

    Jeden z tých pár malých, bez povšimnutia často ostávajúcich filmov, ktoré sa v priebehu roka objavia z čista jasna a ulahodia človeku ďaleko viac než kdejaký mesiace očakávaný mainstreamový flák. Z príbehového hľadiska akési z každého scenáristického rožku trošku bez mocného logického rámca a reálnejších kontúr, ibaže s kvalitným obsadením, ktoré sa pod vcelku solídnym dohľadom režiséra vnára do svojich jednoducho, ale presne načrtnutých postáv, a rozumnou minutážou. Obzvlášť De Nirove repliky či monológy – nech už sú akokoľvek otrepané či predvídateľne končiace – majú vďaka hercovmu prejavu stále šmrnc.

    • 9.11.2015  23:55
    Spectre (2015)
    ****

    Rok v znamení špionážnych filmov korunuje v brandži ten najpovolanejší. Bond. James Bond. (Dvadsiata) štvrtá misia najpreslávenejšieho filmového agenta s názvom Spectre na tenký ľad v očiach diváckeho plebsu vstupuje zvoleným temporytmom, ktorý siahodlhú minutáž so zámerne poloplným, respektíve poloprázdnym dobrodružstvom s minimom atrakcii intuitívne naťahuje ešte viac. Zvlášť keď sa s vážnou tvárou (hoc cynickým humorom často trefne odľahčujúc) upriamuje na psychiku nula nula sedmičky, keď z jeho súkromného života robí neoddeliteľnú súčasť toho pracovného – typickým skôr pre autorské snímky skromnejších produkcii. Osobne však nedokážem prehliadnuť, ako Sam Mendes v týchto žánrových súradniciach a zovretí povinných tradícii a trademarkov bondovského univerza povznáša sériu vo vnútri série. Skôr než estetickým a sluchovým vzrušením, zosieťovaným vyprávaním a vývojom filmu i aktuálnym dianím, ktoré vstupuje do zápletky. (Kino)

    • 30.10.2015  16:35

    Neprezraďte to môjmu ošetrujúcemu lekárovi, ale tento film ma bavil. Veľmi. Po obsahovej stránke We Are Your Friends len predkladá príbeh z rangu klasických, kde sa mladík – obklopený priateľmi rozhodnutými vystúpať po spoločenskom rebríčku a žiť na vysokej nohe – snaží urobiť veľkú dieru do sveta dídžejingu, pričom svojho mentora oberie o asistentku a priateľku v jednej osobe. Za omnoho zaujímavejšie považujem, ako Max Joseph tento príbeh navlečený na schému formálne uvádza do hedonisticky pulzujúceho života, podobného tomu, akým žije samotná hudba. Na moju filmovú mapu začínajúcich režisérov s potenciálom sa nedostáva kvôli tomu, že pred kameru dotiahol étericky krásnu Emily Ratajkowski, ale preto, akým spôsobom jej mrštné boky obchytil objektívom.

    • 2.10.2015  15:40
    Chlapectví (2014)
    *****

    Richard Linklater mohol pred sebou valiť balvan emocionálne a dramaticky vyhrotených situácii a klásť dôraz na sociálne otázky, namiesto toho prechádzkovým tempom krok za krokom zachytáva tie pominuteľné okamihy života, v ktorých postavy na diváka vylievajú svoje momentálne rozpoloženie. Scény súvisle prichádzajú a odchádzajú a každou ďalšou si hlavní hrdinovia postupne a nenápadne získavajú našu náklonnosť. Zažívajú slasti i strasti každodenného života, naberajú skúsenosti, ktoré ich ovplyvňujú a posilňujú. Možno ohýbajú, no nelámu. Občas filozofujú, občas rozprávajú do vetra a občas šíria životné pravdy a múdra. Zakaždým ale tým civilným spôsobom, ako by im to slina práve priniesla na jazyk. Pevná ruka režiséra nás privádza k všetkým jemným nuansám, ktoré by sme medzi riadkami scenára zrejme nikdy nenašli a usiluje o to, aby divák na prežívaní postáv participoval. Aposteriórna túžba po mozog zatemňujúcej scéne sa nenaplní, no za hranu obyčajného filmu Boyhood dostáva nielen nezvyklý časozberný prvok, ale postavy nasiaknuté človečinou, útržky cudzích príbehov, ktoré sú spolunosičom osudu jedného chlapca, ako aj tie indiferentné detaily zapracované do scenára (Star Wars, Harry Potter, posielanie papierových lístočkov v škole, štýl Emo, mobilný kontakt cez Skype, X na ruke Sheeny v bare) zachytávajúce dobu a jej premeny. Detsky úprimný a pritom vyzretý coming-of-age film v tej najsugestívnejšej podobe.

    • 1.8.2015  13:00

    Na počiatku bol X-Men. Film, ktorý na adaptácie komiksu vrhol úplne iné svetlo a nadobro zmenil pohľad divákov na okostýmovaných hrdinov. Časy sa ale pohli a najčerstvejší prírastok do mutantej ságy s podtitulom Budúca minulosť je v kontexte prebiehajúceho vývoja komiksového filmu na mieste prešľapujúcim kúskom, v rámci série, naopak, odvážnym počinom, ktorý štúdiu otvára nové možnosti a ktorý sa koniec koncov zavďačí predovšetkým fanúšikom. Sám nemám problém uznať, že na Olympe komiksových adaptácii sa usalašila trilógia o Temnom rytierovi, nebudem však zatĺkať, že hrdinovia z komiksových príbehov X-Men mi budú stále najbližší. ___ Tvorcovia otvorene vsádzajú na to, že divák je dobre oboznámený s dejom i postavami z predošlých dielov série. Odhliadnuc od tých popredných, Bryan Singer zaplavuje film aj postavami novými. Na malom priestore ich zvláda predstaviť, vzbudiť o ne záujem a zároveň dokonalé využiť ich skromné možnosti na sprehľadnenie deja, ako aj jeho posúvanie. Sústavne sa pracuje s motívom vlastnej záchrany, respektíve ťahaním za jeden povraz, ale vonkoncom nepôsobí opotrebovane. Konečne poriadny Marvel. (Rogue Cut)

    • 16.7.2015  01:40
    Neutečeš (2014)
    *****

    Svojim zvráteným spôsobom prakticky dokonalý film. David Robert Mitchell zavrhol dávkovanie informácii pripomínajúce miešanie lentilky v jednom z troch (sklenených) pohárov, po dvadsiatich minútach prichádza s pointou rovno na bubon a po zbytok minutáže svoju jednoduchú, ale zato originálnu premisu už len formálne poháňa. Na papieri samovražda v priamom prenose, v konečnom výsledku čistá radosť. Brilantná kamera a elektronická pulzujúca hudba aktivizujú atmosféru, ktorá je tak ťažká, že si sadne na pľúca a nedovolí sa poriadne nadýchnuť. Vskutku znervózňujúci, skľučujúci, znepokojivý film, ktorého čaro sa po skončení nepremení v prach ako Popoluškin kočiar po polnoci v tekvicu, ale naďalej nahlodáva pocit bezpečia.

    • 6.6.2015  16:45
    Kmeny - Straight edge (E13) (epizoda) (2015)
    **

    Výpovedná hodnota (pre nezainteresovaného človeka)? Nula bodov. Vystihnúť problémy, na ktoré naráža prívrženec Straight Edge v tuzemskom prostredí, sa tvorcom okrajovo (pohostinstvo) podarilo, no nežiť niečo cez šesť rokov podľa princípov tohto životného štýlu a v živote o tom nepočuť, len ťažko (slovo ťažko si podčiarknite) by som si z tej necelej polhodinky urobil nejaký ucelený obraz.

    • 19.5.2015  23:45

    Pokorne si sypem popol na hlavu, pretože som tomuto projektu od položenia prvej tehly až po prestrihnutie pásky neveril. Ja viem, hanba mi. (Kino)

    • 9.5.2015  22:20

    Ako nájsť to správne slovo. Asi únava. Vídať okostýmovaných superhrdinov na veľkom plátne sa v priebehu posledných rokov stal pomerne všedný jav. Ibaže to je iba časť pravdy. Tou menej príjemnou je skutočnosť, že keby som mal euro za každý film, v ktorom sa snažia zabrániť málo výraznému zloduchovi zničiť svet, bol by som milionár. Pritiahnuté za vlasy až po korienky, ale už nikdy by som nemusel jesť vifonky. Rovnako instantný tak je Age of Ultron, ktorý do tejto definície pásovej výroby zapadá do slova a do písmena. K dobru mu však musím zarátať, že nitky ostatných filmov komiksového univerza sa v ňom zbiehajú nenásilne a nové sa plynule rozvíjajú. Sledovanie druhých Avengers nevyžaduje ani desaťpercentnú sústredenosť, no v tej spleti postáv a informácii sa divák nemá problém orientovať a vždy vie, kde je hlava a kde zas päta. A čo akcia? Hlasité ticho. Musel by som mať prekrížené prsty za chrbtom, aby som hovoril, že atrakcie nie sú dejovo opodstatnené alebo inak motivované a že nevidím tie nápady, ktoré Whedon sype z rukáva, avšak v sedačke kina človeka tá nekončiaca deštrukcia do vytrženia nedostane, dupľom, ak absentuje obopínajúci strach o postavy a pochyby o šťastnom konci. Chvíľkové pobavenie. (Kino)

    • 18.4.2015  14:15

    Siedme Rýchlo a zbesilo už nevyvoláva tak pálčivú túžbu po pokračovaní. Nejedna nenahraditeľná postava je nadobro z hry von, nejedna dejová nitka sa dočkala rozuzlenia a ohýbanie trademarkov pri zosnovaní zápletky dosiahlo svoje maximum. Séria sa uchyľuje ku klasickej stratégii – viac atrakcii, viac humoru, viac hereckých akvizícii, viac všetkého. A mohol by som pokojne pokračovať zľudoveným hundraním nad absenciou pevného príbehového rámca nad akčným besnením. Veď kto by sa hneval, ak by vo filme jestvovala sila, ktorá by veci posúvala vpred? Leda tak Fantomas. Lenže diváckemu plebsu bohato stačí, ak sa v príbehovom vzorci premiešajú premenné a ide sa ďalej. Bodaj by aj nie, keď James Wan oživuje ducha pravého akčného filmu rovnako dobre ako jeho predchodca Justin Lin, hoc to chce viac pozornosti, aby ste za tými ťahmi kamerou spozorovali, že na režisérskej stoličke sedí niekto nový. ___ Akčný nátresk roka je paradoxne najviac pamätný v komorne ladenej “rozlúčkovej“ päťminútovke. Herecký rejstřík Vina Diesela nie je zrovna široký, lež pri pohľade do jeho tváre a prednese fráz šuštiacich papierom hodíte za hlavu, že kaskadérom prešlo cez ruky viac stránok scenára než hercom, a uvedomíte si, že za tými rečami o rodine je niečo naozaj nefalšované. Musím sa priznať, že som mal čo robiť, aby som nevypustil slzu. (Kino)

    • 26.3.2015  18:15
    Newsroom (TV seriál) (2012)
    *****

    Ako by vyzeral program vášho dňa, ak by vám štátnice zovretými päsťami búchali na dvere? Zrejme by ste ponorili nos do papierov s otázkami a liali do seba litre kofeínu. Znie to logicky. Lenže ja som namiesto toho hltal prvé dve sezóny epizódu za epizódou. Áno, tak odzbrojujúco pútavý The Newsroom je. Naprieč celým seriálom je veľmi zreteľná Sorkinova znalosť spravodajského prostredia. Neskutočným spôsobom sa odráža od jedného bodu a dej rozkošaťuje a rozvíja rozličnými smermi, aby diváka guľometovými a do bodky vypointovanými dialógmi pretiahol vzťahmi na pracovisku i mimo neho. Tlieskam. Postojačky.

    • 23.2.2015  00:00
    Co s láskou (2014)
    ****

    Cesty osudu sú nevyspytateľné. Sparksove príbehy osudových lások na opačnú stranu občas každou zatáčkou a výmoľom na ich ceste priezračne predvídateľné. Brať to môžete tak za negatívum, ako aj pozitívum, záleží čisto na náture. Čo s láskou, pravdaže, nejde odbočkou k dielam s vyššími ambíciami a s pokojným srdcom ho môžeme zaradiť do priehradky “na jedno použitie“, avšak dýcha z neho prenikavá a všeobjímajúca romantika. Hviezdna obloha a cvrlikanie cvrčkov. Svetlo sviečok, ruže a dva poháre s vínom. A praskanie dreva v kozube. A romantická hudba z gramofónu. A... Láska je nádherný gýč.

    • 16.2.2015  16:00

    Dve hodiny v Chujave. Ovšem s tým rozdielom, že po mizernej hodine sa nič na dobré neobráti. Ba naopak. V čom teda adaptácia celosvetového bestselleru zlyháva? Jednoduchá odpoveď neexistuje. V prvom rade by sa hádam patrilo spomenúť predlohu a jej “kvality“, avšak to by som skĺzol do roviny dohadov. Ak budem trochu hyperbolizovať, snímka je dejovo porovnateľná s kadejakým pornom, kde dvaja idú na tri strany. Že vám to nedáva zmysel? To ani správanie ústrednej dvojice, ktoré sa zo scény na scénu neopodstatnene mení. A po iskrivej chémii medzi nimi ani chýru, ani slychu. Povestnou čerešničkou na torte nemohúcnosti sú šteklivé scény, ktoré mali byť hedlajnom filmu. Ako jediné majú aký-taký rytmus, no erotické kúzlo v nich zabíja nevhodné hudobné podfarbenie, skratkovitosť, neuveriteľne plytké repliky či iritujúca miera repetitívnosti (hryzenie do pier), nie (niekým možno neočakávaná) decentnosť. Päťdesiat odtieňov sivej je skrátka minútu k minúte bolestivejší zážitok, lenže nie tým vzrušujúcim spôsobom, iba tým nudným. (Kino)

    • 14.12.2014  22:30

    Sú filmy, ktoré si chcete zapamätať do konca svojich dní, a potom sú také, na ktoré by ste najradšej okamžite zabudli. Štatisticky býva pravdepodobnejšou odpoveďou druhá možnosť, lež Bitku piatich armád radím do prvej skupiny. Nemám v úmysle nikomu sypať piesok do očí rečami, že je hodna ohlušujúcich fanfár, a keď trváte na tom, že rozpolenie na tri časti bola chyba, vyvesujem bielu vlajku. Sledovanie záverečnej časti trilógie nie je žiadnym Mordorom, ako sa vás niektorí snažia presvedčiť, vďaka trvale spoľahlivému režisérskemu remeslu Petra Jacksona. V naratívnej rovine používa tak obraz, ako aj slovo, do celku vsádza malé scénky, naoko indiferentné detaily či prežúvané floskuly, ktoré ho pekne organizujú, a plynulo prechádza z úsmevných situácii k obrazom, pri ktorých sa napnete ako tetiva luku. Samozrejme zamrzí, že nemá tak hrubú príbehovú niť, na ktorú by to všetko nabalil, a sústavu motivácii i plnokrvnejšie charaktery, ktoré by v divákovi väčšmi prebudili citovú angažovanosť a zamýšľané dramatické a emocionálne vrcholy na roky zakonzervovali ako momentky v okamihu odfotenom mozgom. Tobôž na dôvažok katarziu. A pri deji ešte zostanem. Nesmiem totiž opomenúť, že aj napriek jeho našponovaniu do úctyhodnej minutáže vás nikdy neprepadne zákerný pocit pozrieť sa na hodinky. Vďaka kamere v neustálom pohybe, dodávajúcej snímkam patričnú dynamiku, za minútami len zahučí. Naviac je zábavné sledovať, ako Peter Jackson ani pri šiestom filme zo Stredozeme nejaví známky zacyklenia v “lotrovskom“ stereotype. Akčné besnenie za dunenia, mimochodom, bezchybnej hudby Shorea je podmínované sviežimi nápadmi (nehovoriac o "vymietaní" Dol Guldur), pričom bitka piatich armád sa vám v hlave nikdy nezleje s tou o Halmov žľab, respektíve o Minas Tirith. A to sa takisto počíta. ___ Vyvrcholenie prequelovej trilógie Hobit nejde presne v intenciách mojich očakávaní, som však možno až príliš veľký fanboy, aby som pochopil nedostatok ochoty pristúpiť na hru štúdia a predstavy tvorcov. Či nájde rozuzlenie prienik s vašimi očakávaniami, musíte zistiť sami. (Kino)

    • 23.11.2014  22:30
    Interstellar (2014)
    *****

    Ani prvotné rozpaky, ani následné zmiešané pocity mi nezabránia povedať, že Interstellar je film, ktorý pohltí a naplní. Miesi v sebe veľkolepú výpravu a komorný príbeh bez toho, aby od seba tiahli ako dva plusové magnety, a je vyprávaný tým sugestívnym, ťažko predvídateľným spôsobom, vďaka ktorému sa mi chcelo v prítmí kina zrásť so sedačkou. Neskutočne mi imponuje, ako Nolan namiesto stopovania beznohého hollywoodskeho indiána skúša mnohé uličky. Niekedy, prirodzene, aj slepé, lež iným ukazuje smer, ako – priam soderberghovsky – rúcať stenu medzi umením a komerciou. (Kino)

    • 17.10.2014  18:30

    Do neškodného priemeru film posúva len moja inklinácia k romantickým komédiám, príjemná hudba a asi najviac ústredná herecká dvojica. Kvôli prijateľnej dĺžke utečie skôr, ako vás napadne sa pozrieť na hodinky, ale nezanechá ani tú najmenšiu stopu. Scenár operuje s niekoľkými pomerne interesantnými motívmi rekonštruujúcimi zápletku o mladej láske, ktorú sme už videli toľkokrát. Zakaždým inak, no často zábavnejšie. Postavám sa skrz dialógy nedarí vyjadriť svoju osobnosť, vyfarbia sa ako nemé výkričníky, ktoré v divákovi neevokujú absolútne nič. Človek vážne spozornie, iba ak Analeigh Tipton zo seba začne zhadzovať kúsky oblečenia.

    • 24.9.2014  15:30
    Ten třetí (2013)
    ****

    Pokiaľ Haggisovi niečo vážne ide, tak sú to postavy a ich funkcia v príbehu. Ich charakterové portréty sú jasné a len zriedka skĺznu do situácii, pri ktorých máte nutkanie sa do nich prevteliť a konať namiesto nich. Konečne pochádzajú z nášho sveta, v ktorom si vás život vezme do parády a zametá s vašimi citmi. Vyššie uvedené sa potom odráža aj pri ich premyslenom aranžovaní do dejových fragmentov a vytváraní vrstevnej mozaiky vzťahov. Človeku nerobí problém vkĺznuť do previazaného deja, do ktorého sa z môjho pohľadu podarilo vtisnúť istú emočnú hĺbku. Inak je to ale stále o tom istom. Niežeby som nedokázal žiť bez elementu prekvapenia, avšak ďaleko vďačnejší by som bol za narastajúcu tenziu vrcholiacu dramatickejším rozuzlením.

    • 20.9.2014  14:45

    S prižmúreným okom. Transformers uviazli vo vychodených uličkách a zcela zámerne sa nezbavili starých návykov. Bay zase raz otvára dvere popcornovej zábavy identickým kľúčom – vršením atrakcii, kde si ukája svoje chúťky drviť betón a ohýbať plechy. Spojivo, respektíve príbehová kostra je pozváraná výlučne z recyklovaného šrotu, zásluhou čoho aj tých pár svetlejších momentov vybledne akosi prirýchlo. Naostatok zostal len ubíjajúci pocit, akoby ma priamo do lebene trafila demolačná guľa. „Honor to the end.“

    • 19.9.2014  16:00

    Bývali časy, keď som fičal bezmála na každom “hajpe“, dnes nad tým najväčším tohtoročnej uhorkovej sezóny len neveriacky krútim hlavou. Nikomu však nemôžem zazlievať, že podľahol plnotučnej zábave, ktorá dokáže osloviť aj po stránke scenára. Presne tak. Liman jednoducho nahádzal do krabice od topánok prvky z viacerých filmov, zatrepal s nimi a na premietačky kín zavesil relaxačný sci-fi akčnák, v ktorom spomínané prvky spolu nielenže logicky fungujú, ale v jeho prevedení sa navyše javia sviežo. Obzvlášť to predurčuje snímku do kategórie blokbasterov, ktoré nie sú ako náplasť. Takisto zbehnú rýchlo, ale pozerať ich, naopak, nebolí.

    • 21.8.2014  13:15

    Merať dvojakým metrom výlučne kvôli plejáde hereckých es? Tak to ani omylom. Najprv to bola prenikavo znejúca ozvena nostalgie a následne pozoruhodná zmes charizmy a požmurkávajúceho nadhľadu, vďaka čomu sa aj zlátanina zdala byť super. Trojka nič také nemá. Iste, nerozbíja sa na scénky ako druhá časť, ibaže je zhora nadol prešpikovaná priemernosťou a ďaleko väčšiu nápaditosť možno sledovať aj u noliferov na tunajších diskusiách. Som skrátka toho názoru, že kvality novodobého filmu by sa nemali začínať a zároveň končiť výpočtom zvučných mien v titulkoch. A pritom, keď sa to tak vezme, na to po hereckej stránke mala.

    • 18.8.2014  16:30
    Mr. Jones (2013)
    ****

    Čert to vezmi, že si Mueller pri hororovo vzostupnom dávkovaní informácii nevie v expozícii dať rady s vtiahnutím do deja a že sa koncept found footage k záveru pozvoľna rozpadá, keď vývoj deja je plus-mínus neznámou, minútu k minúte pútavejší a diváka zvláda režisér atmosférou rozhodiť znamenite. Moja spokojnosť nabrala na konci také rozmery, až som sa pristihol, že by som na bohom zabudnutom mieste s postavami rád zotrval ešte o chvíľu dlhšie a dozvedel sa viac.