GILLWANDER

Príbehovo plytký zostrih života jednej z najnadanejšej osobnosti 20. storočia. Herecky netradične skutočný film, Marion Cottilard sa prezentuje neuveriteľým hereckým výkonom, po tom čo jej tvorcovia ubrali na kráse je hlavnou prioritou filmu ona. Stopáž filmu je zvládnutá do solidných 140 minút, čo je u životopisných filmov dostatočný základ. Nenudíte sa, príbeh síce neponúkne nič viac ako len vzostup a pád, no o to presvedčivejšie výkony jednotlivých hercov držia atraktívnosť nad líniou pozerateľnosti. Celkový formát prináša krásne nasvietenú mozaiku, farebne pochmúrnu, vieruhodne nastrihanú a sem tam sa chronologicky ukladá nesprávne. Ale komu po pravde záleží na technických vlastnostiach filmu, keď vám raz za desaťročie herec ponúkne zo svojho hereckého náboju viac ako je vo zvyku? Mne po pravde nie... 80%

Dexter je umelec. Aspoň si to on o sebe myslí i o svojej precíznej hre, kde si musí dávať pozor na dychtivé okolie a na seba samotného. Občas sa postaví z úzadia do povšimnuteľého popredia, kde si na moment niekto môže pozrieť pravú Dexterovú tvár. Konať predovšetkým dobro na úkor bezcitných vrážd si Dexter dlho neudrží, nikto nemôže konať spravodlivosť tak dlho, aby neurobil zásadnú chybu, ktorá ho pripraví o všetko. I puntičkársky Dexter ju urobí. Otázkou iba ostáva kedy... 90%

Psychologické sudoku pre konvertovaných oldboy fanúšikov, v ktorom si netradičná pomsta opäť našla svoju hlavnú prioritu. Narozdiel od skvelého Oldboy-a je Pani Pomsta rozsekaná dejovou sťahovačkou, postupne grádajúci punc krvavej pomsty sa líši od dobre prezentovanej filmarčiny, jednotlivé strihy a ich bezcitné ukladanie do rozpačitého celku tvorí odosobnenú verziu chlapíka "bez minulosti"- OLDBOY-A. To všetko a ešte viac skresluje Pani Pomstu v určitom uhle pohľadu do roviny bezchrbtovej geniality, kde si piati z desiatich kľudne za svoj kladný názor nechajú napľuť do tváre. Čo je tak geniálne na Pani Pomste? Po pravde neviem. Pochopil som psychologickú jazdu za horizont ľudského poznania v podaní 2001 a Kubrickovej vesmírnej odysey, Mulholland Dr, ktorý pochopiť ani nešlo či ďalšiu Lynchovu autorskú výhybku Lost Highway, no o čo malo ísť kurva tu, to vážne neviem... 60%

Asi jediný neTarantinovský film aký som od Quentina videl. A to ani herecký mohutný arzenál nezachránil túto prekecanú huspeninu a scenáristicky už niekde inde videnú (Pulp) šablónu. Palec dole. 65%

Krásna írska rozprávka štylizovaná neobvyklým grafickým spracovaním. Čarokrásna hĺbka s dôležitým posolstvom pretkaná úžasnou symfóniou tej najkrajšej hudby a dychberúcej hry zvukov. Tam kde Amerika vkladá všetky dosavadné piliere animovaného priemyslu, Európa ťaží z kultivovanej minulosti a z dávno zabudnutých čias, kde si svoje kultúrne bohatstvo vážime najviac. Mne animovaný šperk menom Song Of The Sea pripomenul ako vyzerá čistá krása v rozprávkovom šate. 90%

Samozrejme horor typu: "Nemáš sa čoho báť, len sa prosím ťa vyhýbaj tomu šialencovi" nemohol dopadnúť lepšie. Film Clown po úvahovej stránke nefunguje, scenár je promiskuitný kýbel plný otrepaných klišé a dialógov tak nelogických a absurdných, že si musíte pár krát vlhkou handrou pretrieť čelo. Hlavná "hrdinka" sa správa neprimerane v danej situácii, problém rieši hlúpo a nelogicky. Ani raz sa úprimne nezasmiala, vždy len nahodila vážny vyraz a aby nebolo málo, správala sa ako nafúkaná "blade" krava. Po obsahovej stránke suchota, predvídateľné ako ranná stolica, herci slabý, réžia sa neskutočne trápi a všetko to dotvára atmosféra tak vlažná, že sa pri jednotlivých scénach, pri ktorých by mal behať mráz po chrbte musíte len šibalsky pousmiať. Film Clown je bez debat ďalší zbytočný projekt absurdného hororového sveta, ktorý neponúkne nič iba lákavé masky, make up či kostýmy. 55%

150 minútový epos o židovskom osloboditeľovi s úzkym dejovým nadhľadom. Exodus je krásny film čo sa týka lákavého zovňajška, kde jednotlivé kostýmy, dychberúce scenérie a hra nevyspytateľného počasia berú obavy divákovi rovno z hlavy. Kamera štylizuje filtrami masívne rozlohy do úctyhodných rozmerov, ozvučený je Exodus ešte masívnejší a vizuál nešetrí na peniazoch a brúsi každú scénu na maximum. Čo ale nehrá v prospech Ridleyho Scotta je miešanec bezúrodnej dejovej linky, scenáristické odbočky a zbytočné míľniky, v ktorých sa utápa celá druhá (komorná) polovica. Je mi jedno, že mi do toho hrala razantná hudba, môžem kašľať na samoúčelový vizuál, keď si ma Exodus psychicky neosvojil. Scott je veľký výpravca, oživovateľ polozabudnitej literatúry v našej histórii. No stále režisérska kalkulačka plná zbytočných výpočtov. 65%

Interstellar nefunguje. Ako by aj mohol, keď chce diváka obomknúť iba "jedinečnou" frustráciou, neustálym doplňovaním neužitočných informácií a faktov či možnosti, sebestačným vyvrcholením ničoho a paradoxným odôvodňovaním, že ľudstvo si zaslúži pokračovať ďalej. Čo ale najviac podráža Interstellar je krehká skluptúra bez hlbšej myšlienkovej rozvinutosti, ktorá sa snaží čisto technický film posunúť ďalej na novú úroveň, kde sa človek a jeho existencia vyjadruje iba v číslach. Nolan je bezcitný režisér. Vždy bol. Jeho režisérsky vklad do Interstellaru je zriedkavý a zároveň aj zarážajúci. Chaoticky a bezhlavo usporiadáva jednotlivé pohnútky a činy, vykráda dávno poznané a lepí skutočnosť s fikciou, pretína sled podstatného a sled nahraditeľného. Jednoducho povedané vytvoril dva rozličné filmy, pozemský a medzihviezdný a tie potom nelogicky zlúčil v jeden. Nolan si dlho páral svoje ego na obdivuhodnej a silnej myšlienke až kým ju nepriniesol za horizont udalosti, kde nemá ako idea žiadnu cenu. Interstellar je krásny film s neskutočnými scenériami a s Zimmerom, ktorý na moment oživil Kubrickovú odyseu. Vizuálne očarujúci, technicky prevyšujúci všetky dosavadné americké blockbustery a posúvajúc sa na samotný špic vydareného marketingu v bezchybnom Hollywoode. Herecky nesmierne presvedčivý, hrajúci na divákove emócie, občas milujúci, občas zdrvujúci. No stále chladný, výpočítavý a škoda, že umelohmotne emotívny. To je obeť v digitálne napredujúcom svete... 70%

Psychopatický Bardem a jeho detský zostrih ma bude ešte dlho prenasledovať a desiť... 80%

Dynamický sci-fi mazec plný svižných súbojov prepletený nevýrazným dejom. Vizuál na vysokej úrovni, jednotlivé bojiská úžasne podfarbené a hudba o niekoľko rokov vpred. Kosinski má istú budúcnosť v Amerike, len treba pritlačiť na pílu a dostať nás na kolená. Jeho nasledujúci film Oblivion tiež vo mne vzbudil ako aj TRON veľké ambície, že to s ním v blízkej budúcnosti vyzerá veľmi sľubne. Tak držíme palce... 80%