Marina111

Azda moje najobľúbenejšie dielo o opilcoch, začo sa nemálo zaslúžili dvaja Martinovia : Kukučín, ktorý milú poviedku napísal, a Ťapák, ktorý ju milo sfilmoval. Ruku na srdce, videli ste už niekedy dramatickejšiu komédiu ? Pretože nech je ako chce, a nech sa na Kronerových opileckých rozhovorov s tancujúcou lavičkou zo srdca smejem už neviem koľké Vianoce, pravdou ostáva fakt, že bez láskavého a chápavého pohľadu oboch Martinov by príbeh dvoch Adamov a dvoch Evičiek nebol kultovou stálicou stv, ale praobyčajnou dedinskou tragédiou, akých sa ešte i dnes odohrá mnoho ... A ešte kompliment, ktorý si neodpustím : znamenite nasnímané obrazy zasnežených dreveníc, výborne vystihnutá atmosféra starosvetských trhov, majstrovské gestá a mimika štyroch hlavných hrdinov ; to všetko je už samo osebe veľkolepé, no až hudba Svetozára Stračinu všetkým týmto prvkom dodáva správny rozmer a podtón.

Viete, aký je to svet, „kde žiť budem v úli?“ Kde je to čarovné tam, „kde sa v spánku včela k včele túli“? Prekrásne miesto, „kde cintorín je nádherná lúka“, miesto, kde „každý kvet mi zabudnutie núka“? Že neexistuje? Ale čoby! Tá čarovná zem, kde „krídla mám“, to je prosím pekne Jakubiskova verzia Slovenska v symbolickom, po všetkých stránkach takmer dokonalom opuse Tisícročná včela. Nielenže sa tam snúbi reálne s magickým, poetické s drsným a prízemné s nadpozemským, ale na dôvažok tu ešte vedľa seba hviezdia (hniezdia?) moji traja najobľúbenejší herci, menovite J. Kroner, Š. Kvietik a M.Dočolomanský, a ako statoční, hrdí a pritom i tak neskonale ľudskí Pichandovci bojujú svoje životné, národnostné i ľúbostné boje. Jakubisko sa s históriou (národnou i ľudskou) a realitou tak svojsky pohral, očividne sa riadiac rečou jednej z postáv: „Vymýšľajte si! Zveličujte! Preháňajte! Nebojte sa fantázie – a po čase už nikto nebude vedieť, čo je pravda a čo nie.“ A výsledkom takéhoto prístupu je azda najobľúbenejší slovenský film, o ktorom si trúfam napísať, že patrí na najvyšší piedestál slovenského kinematografického sveta. Nezaslúžila sa o to len „utekajúca“ rakva, nebožtík rastúci v truhle, žaby pršiace z neba či nešťastný zaľúbenec voliaci smrť zaúdením; najpozoruhodnejším, najprekvapivejším a najdojemnejším prvkom (aspoň pre mňa) ostáva záver hodný antického hrdinu – samozrejme, prezlečeného z tógy do liptovského kroja a namiesto vavríny korunovaného slzami, potom a krvou. Záver, ktorý ma vždy opakovane rozplače, a budí vo mne hrdosť na to, že i ja som potomkom tisícročnej včely ... Záver, pri ktorom vybledne i tých málo vyslovene nešťastných scén (murár Ryba získavajúci ženu spevom, napr.). Ak sa teda znova narodiť, tak len do sveta Jakubiskovho ľudského včelína.

Tisíc a prvá "romantická" (odporúčam si naštudovať pravý význam tohto slova) rozprávka na americký spôsob ... Nudná, trápna, neoriginálna, a aj tých málo situačných vtipných vsuviek stačí tak maximálne na jeden-dva úsmevy ... (Ne)príjemná oddychovka. Škoda peňazí, škoda času ... a vlastne aj škoda ďalších slov.

Ruku na srdce - čo nové sa už len dá vyťažiť z tak (sveto)známeho podkladu, akým Príbeh narodenia nesporne je? Azda nič. Aj preto tento film po obsahovej stránke nie je nijako výnimočný (ak nerátame pár historických vsuviek), no azda je to tak aj lepšie. Takto si film zachoval aspoň náboženskú hodnotu. Navyše, sympatická Keisha Castle-Hughes podáva celkom solídny výkon, a preto sa v celom rade preafektovaných Paneniek Márií, aké v tomto žánri zväčša výdať, doslova vyníma (aj keď trvám na tom, že najlepšou Matkou Božou pre mňa zostáva Klára Issová, i keď sa rozprávame o role v rozprávke). Hodnotiť v tomto prípade samotný príbeh, teda zvestovanie, panenské počatie a iné kresťanské dogmy, je azda až priveľmi subjektívne, ale to si súdnejší hodnotiteľ uvedomí aj sám. Ak by som to teda mala za seba zhrnúť - konečne kresťanský film, ktorý je naozaj kresťanský (v tom najlepšom slova zmysle) a ktorý sa s nespočetnými, poväčšine talianskými, obdobnými verziami vlastne ani nedá porovnať, nakoľko je postavený nielen na viere, ale i na dobrých technických základoch. Ak pravé katolícke Vianoce, tak bez filmu. Ak už predsa len musí byť film, tak tento. Amen