Arkanoid

Mladý zástupca komisára je fajn, no bohužiaľ no 90. roky nie je vôbec skazený a nemusia sa riešiť žiadne jeho morálne rozpory. Problém mám s hackerom, ktorý sa náhodou objaví na správnom mieste a takisto bezpodmienečne a nezištne pomáha. Charizma Raoula Bovu sérii veľmi pomáha a pri lepšom vykreslení jeho postavy mohol tromfnúť ja výkon MIchella Placida. Séria poteší skôr ako zábavné béčko s občas kvalitnými napínavými akčnými momentmi a bohužiaľ len povrchne zaujímavými zápornými hrdinami, kde postavy nedostávajú potrebný priestor na charakterizáciu.

Predstavy efektne strihnuté do normálnych scén tu ešte neboli. Bobby motaný klamstvom v akcii presviedča charizmou, a chladnokrvný zabijak Vito má rád kľudný južanský rock Lynyrd Skynyrd. Kuje sa zrada, Christopherova vernosť Tonymu je diskutovaná, Junior s napätím očakáva výsledok procesu a Tony sa stará o koňa lepšie než o manželstvo. Epizóda nerieši na rozdiel od minulej otázku života a smrti, je ľahšia, skôr vtipná ako dramatická, dejové línie ostávajú nedoriešené a postavy sú rozvíjané. Fanúšik ocení aj na 100%. „Ralpie Cifaretto’s horse is sick and they can’t find him.“

Veľkolepý úvod jedného z najlepších seriálov súčasnosti s adrenalínovými akčnými scénami predstavuje mix gýčového bohatstva aj špinavej chudoby, ktorý sa miesi do odmalička postupne budovanej disciplíny omerty, kde sa načrtávajú pohnútky budúcich rozhodnutí a strácajú zábrany.

Dozvieme sa viac o Johnovi a jeho pomsta vďaka citlivosti na urážku nepozná hraníc. Ralphieho problém naberá ostrejšie kontúry. Hľadá sa zradca, pričom sa konšpiruje. Konečne sa na Meadow dá pozrieť a prekvapí jej rozhovor s Tonym, ktorý sa dá označiť pre nich za neobvyklý. Sit-down kvôli problému vyzerá kvôli nasvieteniu scény ako z kvalitného westernu a aj obsahovo ide o dôležitú a najmä zábavnú scénu. Rovnako pobaví aj návšteva starých dôchodcov zabijakov, ktorí sa veru ešte necítia za zenitom. Na záver poteší tanec u Furia s výrazným sexuálnym nábojom, podporený aj skvelou hudbou. Scény sú vrstvené na seba ako kult za kultom. „Let me buy you drink.“

Séria trpí hlavne logickými lapsusmi a výmenou hlavného hrdinu, ktorého charizma bola jedným z kľúčových úspechov seriálu. Občas niečím zaujímavým poteší, ale je toho málo a téma je už vyrozprávaná, ďalšie jej omieľanie už škodí.

Epizóda začína zľahka, v prvých troch scénach sa venuje kultúre, názorom a voľnočasovým aktivitám a sexuálnym chúťkam, pričom sa vyhýba Tonymu skoro až 7 minút. Vôbec to nevadí, scény sú napísané akokeby spontánne, a podkresľujú povahu postáv. Bohužiaľ, nie každý sa smeje na dobrom vtipe, príde aj nešťastie potrebné na rozvoj postavy, pre ktorú bola tá osoba istou oporou. Ralphie prehodnotí svoje vzťahy a dostaneme poučenie na záver - zvieme sa, že úspech nezávisí od národnostnej príslušnosti, ale od osobnosti a snahy. Epizóda opäť rozoberá mnoho tém, baví a je aj vážna spôsobom, ktorý nejde nemilovať.

Situácie sa opakujú, len v rôznych nezaujímavých variáciách. Zaujímavá je dramatizácia poslednej scény, slo-mo so zvonom.

Vtipálek. Je toho málo. Badalamentiho soundtrack ku Twin Peaks však nikdy nesklame.

Lynch bol vtipnejší v Twin Peaks, ako v tomto stretnutí budúcich hercov Twin Peaks. Tu vie aj unudiť.

Vizuálne podmanivá forma rozprávania striedania farieb obrazu, ako aj kvalitnej kamery zachytávajúcej postavy z rôznej blízkosti a prostredie, ktoré žije vlastným životom. Herci svoje úlohy prežívajú tak, že im to veríte, a keď neviete, aký problém riešia. Žiadna scéna nevyzerá byť nazvyš, no niektoré by kľudne mohli byť kratšie. Presun postáv v 66. minúte (a aj neskôr) bez strihu je famózny. Téma je zaujímavá a reakcia hlavného hrdinu na vzniknutú situáciu na orbitálnej stanici spolu s pokojným pohybom kamery a kľudnou atmosférou desivá. Na tie neuveriteľné scény si však divák rýchlo zvyká a tým trochu strácajú svoju výnimočnosť. Rovnako rýchlo si aj hlavný hrdina zvykol na túto situáciu a chýba jeho reakciám určitý väčší vývoj. Napr. kapitola „Hunters in the Snow“ bola natočená len pre radosť z imaginácie obrazu a jeho oživenia zvukmi, pritom pre príbeh nemá veľký zmysel (aj keď filmoví teoretici mi nemusia dať za pravdu). Film načrtáva témy ako prázdnota, šialenstvo, podvedomie, láska alebo zmysel života, a aj keď je ich kombinácia zaujímavá, vo výsledku, ani jednotlivých častiach diváka emočne úplne nepohltí.