pijavica

4,0/10 Zdá sa mi, že Burtonova vizuálna estetika sa pomaly ocitá v slepej uličke. Je to o to markantnejšie, že mal principiálne neobmedzené možnosti na jej zdokonaľovanie (z hľadiska použitia všadeprítomných špeciálnych efektov, nie finančného rozpočtu). Jeho umelecké(?) cítenie je azda jediným magnetom, ktorý drží pokope všetky ostatné a rozhárané prvky tohto filmu, vrátane pokrivkávajúcej pridanej (čítaj myšlienkovej) hodnoty o sebapožieraní sa v danom spoločenskom systéme a v emocionálnej rovine aj požieraní seba samého. Vzhľadom na to, že zo žánrového hľadiska ide o muzikál, mu chýba tá najpodstatnejšia vec - chytľavé piesne alebo aspoň melódie. Na všetky zabudnete v okamihu, keď doznie posledná nota.

8,0/10 Pokiaľ to tvorcovia mysleli ako drásavú alegóriu, tak za päť.

8,0/10 Prednedávnom som videl hororovú komédiu o zmutovanej(?) ovci, pričom tento výsledok laboratórnych pokusov označovali ako "godmonster". V Bjútifl kántry zazriete celé stádo "godmonstrov" .... a nie, nejde o triky. Tento dokument neodporúčam zhliadnuť pred jedlom a už vôbec nie po jedle.

8,0/10 Chladný a až dokumentárny štýl filmu umožňuje vyniknúť silným stránkam Čechovovej tvorby, teda do podrobna rozpracovanej psychológii postáv a ich motivácii. Ak vás nenudia psychologicko-filozoficky ladené rozpravy, potom si určite vychutnáte aj tento príbeh na témy "normálnosti", "choromyseľnosti", či vzdel(áv)ania. A standing ovation pre Vladimira Ilyina, prosím.

??/10 Viac ako "vášnivá dráma, plná túžby a žiarlivosti" je tento film úvahou o povahe umenia a jeho mieste v ľudskej spoločnosti (strašné klišé, že?). Hodnotenie zatiaľ odkladám na (prípadné) druhé zhliadnutie, keďže som ostal príliš zaskočený konceptom filmu.

8,0/10 Nalejme si čistého vína - hlavnou úlohou Skrotenej hory nie je obhajoba "inakosti" kovbojov - táto téma je však dostatočne kontroverzná a pútavá, aby na nej Ang Lee mohol založiť (ďalšiu) sebaprezentáciu svojich remeselných zručností (všimnite si, s akou ľahkosťou dokáže striedať rôzne filmové žánre - podobne ako Polanski). Z pôvodnej poviedky vydestiloval aj tú malú štipku drsného humoru, a k rozprávaniu o krutosti života pridal trochu jemnej a neurčitej lyriky. V samotnom príbehu je zas zreteľnejšie cítiť jeho banalitu (čo mi je osobne na tomto filme hodne sympatické). Mimochodom, oceňovať prírodné scenérie štátu Wyoming je trošičku scestné, keďže sa natáčalo hlavne v Kanade.

7,5/10 Obviňovanie z čarodejníckych praktík je v Dni hnevu len spúšťačom a vyústením mechanizmu hriechu a (nevyhnutného) trestu, a ako také nie je v tomto prípade problematizované. Z teologického hľadiska je však zaujímavé, že diabol/Satan nehrá iba rolu iniciátora, pokušiteľa k porušovaniu (božích?) zákonov, ale má aj prsty v samotnom potrestaní (všimnite si kozla v jednej z kľúčových scén).

7,0/10 Aby som obránil pisateľa toho nešťastného filmového popisu: hlavný predstaviteľ na aute jazdí (s Kristen na ňom utečú z oslavy), má sex (so slúžkou, a jeden ...ehm... "nevyžiadaný"), a užíva aj drogy (jedenkrát, LSD, hoci nie úplne dobrovoľne). Autor popisku akurát zbytočne zveličuje.

7,0/10 STOP! IT'S HAMMERTIME! Pozitívny vzťah k Hammerfilmom, R. Cormanovi a staručkým čiernobielym hororom je nutnosťou. Chybičkou na kráse je občas dýchavičné tempo. "Ladies first" ...

9,0/10 Ambientné nálady sfilmovaným mýtom jednoznačne svedčia (usudzujem aj podľa nedávno videného Mikres Afrodites). Avšak som na pochybách, či sa hudobný doprovod verne drží starogréckych tradícii (mne totiž pripomínal skôr experimentálne ladenú hudbu k japonským filmom ako napr. Onibaba). Každopádne, pri čítaní ostatných komentárov cítim potrebu upozorniť, že Oidipus kráľ nevychádza zo Sofoklovej tragédie (jej dej sa totiž začína až po dobrej hodine filmu) - Pasolini sa nechal skôr inšpirovať pôvodným mýtom (aj to je však trochu problematické, pretože grécke mýty mávajú zvyčajne niekoľko rôznych verzií, a Oidipus tiež nie je výnimka). Naviac, Pasolini sa nezaoberá niektorými dôležitými aspektmi tohto mýtu (zdôvodnenie Oidipovho osudu), a iné zase pozmeňuje (stretnutie so Sfingou). Využíva ho skôr na komentár k súčasnosti (v duchu jeho politického presvedčenia), kde je oidipovskou kliatbou postihnutý nielen každý človek/muž, ale aj kapitalizmus.