BlackTom

Pre niekoho chladnokrvný vrah, kat z La Cabaña, pre mňa jedna z najväčších postáv histórie. Mladík opradený legendami, ktorý v rovnomennej knihe opisuje svoj prerod na neskoršieho aktivistu, revolucionára, partizána. Bernalovi to maximálne svedčí, príbeh nemá žiadne hluché miesta a všetko do seba krásne zapadá. Film, ktorý by sa mohol kľudne volať Che: Origin, keby ho už sám Ernesto raz nevydal pod svojim názvom. Zaujme najmä charakterová premena naivného chlapca v sociálne cítiacu bytosť, ktorá sa už ďalej nemôže pozerať na okolitú biedu, do srdca sa mu vkráda silné národné povedomie, nie však šovinisticky, ale v rámci všetkých štátov Latinskej Ameriky dokopy. Ernesto možno bol neskôr zodpovedný za nespočet popráv, jedno mu však uprieť nemôžem - počet životov, ktoré zachránil, či už ako lekár, alebo vďaka revolúcii. Veľmi silný filmový zážitok podtrhnutý príjemnou hudbou a krásnou scenériou.

Kam až môže zájsť ľudská obmedzenosť, nenažranosť a bezohľadnosť... Desivé, zvrátené a pravdivé, presne ako dnešná realita. Najhoršie na tom je, že sa to deje mimo nás a bez nášho súhlasu. Welcome...

Neviem, čím to je, že ma nedokážu zaujať ordinárne hollywoodske pohľady na fenomén lásky, ale skôr párik šialených vrahov (Natural Born Killers), lehce morbídne naladený pár s veľkým vekovým rozdielom (Harold a Maude), či čistá láska z alternatívneho sveta, kde ona (s malým "o") miluje Jeho, teda Vyvoleného (Matrix). Rovnaký prípad je tiež pár Song a René, a hoci to tak po odhalení všetkých tajomstiev nevyzerá, práve oni mi prídu najskutočnejší. Čo môže byť krajším posolstvom, než to, že nezáleží na tom, ako je človek orientovaný alebo aké telo zdieľa, keď záleží len na tom, aký ten človek je vnútri a čo skutočne cíti? Navrch, navzdory Cronenbergovej povesti, je to podané nečakane civilne, bez akéhokoľvek náznaku vulgárnosti či perverzie z rejžovej strany. Pre mňa obrovské prekvapenie a veľmi silné rozcítenie na záver. Jedným slovom, krásne.

Vyhovoval mi koncept filmu, ktorý vlastne ani tak nerozprával Kürtenov príbeh, ako pôsobivú metaforu o normálnosti a jej absencii v zvrátenom svete. Páčilo sa mi, že scenár od obyčajnej faktografie odbočil k psychologickej štúdii a nezameral sa len na postavu vraha, ale i rodiny obetí a rozhorčený dav pripravený lynčovať. A samozrejme, nemôžem prehliadať démonického Milana Kňažka, ktorého by som si v podobných úlohách pozrel aj častejšie. Mimoriadne profesionálna štylizácia, zaujímavo poňaté rozprávanie a primeraná stopáž, to by nemalo odradiť nikoho. A nato, aké monštrum bol Peter Kürten je navyše Normal celkom normálny film.

Oproti jedničke, ktorá bola poctivou zbesilou jazdou pôsobí dvojka viac civilne, ako by niekto pred zákrutou radšej pribrzdil ako ju prejsť naplno. Tak ako sa mi Mikkelsen páčil, tak mi tu jeho postava príde strašne plytká a hlavne beznádejne tupá. Divák si k nej len ťažko môže vytvoriť nejaké puto. Na druhej strane jeho stvárnenie narkomana je presné, Tonny koná nelogicky, hlúpo sa pýta a takmer nerozmýšľa, popritom však stále pôsobí akosi nad vecou a cool. Koniec mi vpálil guľku do hlavy, po pomalom tempe rozprávania by som niečo podobné nečakal...

Ťažko sa neopakovať, ale Kim Bodnia je proste pán plátna. Ešte pred Haraldom si strihol ešte väčšieho lúzra, no zato o čosi inteligentnejšieho. A v jeho podaní má navyše aj dokonale nepredvídateľný až absurdný scenár v spojení s uleteným Mikkelsenom (ktorý fakt zahrá hocičo) grády a nenudí. Špinavé dánske ulice sa mi zdajú ešte o kúsok atraktívnejšie než okukané ritcheovské Anglicko či tarantinovské kaviarne a bary a mám v úmysle sa do nich opäť vrátiť. Hlavne sa nezadĺžiť! Povinná akcia pre tých, ktorí chcú vidieť skutočný svet a nielen ružové okuliare high class.

Znovu jedna skutočná udalosť, znovu odhodlanie mladých ľudí niečo zmeniť a znovu príbeh zrady, lásky a rinčania zbraní na pozadí 2. svetovej vojny. A znovu inak. Konkurz sa podaril, hlavne hlavný hrdina Karl a jeho konflikt s Hansom robia z tejto drámy ešte čosi uveriteľnejšie a plnohodnotnejšie než len prehliadku bitiek s Hitlerjugend a unikanie pred pumami. Koniec ma dorazil, akosi som dúfal, že sa to vyvinie inak a že k tomu nemusí dojsť. Za film ako celok a sympatie k Edelweisspiraten nemôžem dať menej než silné ****.

Švédi majú crust, Nóri true norwegian blackmetal a Fíni hardcore a jednu unikátnu kapelu. Vôbec sa nemusím pretvarovať a s niekým súcitiť, keď poviem, že hudba Pertti Kurikan Nimipäivät sa mi páči, Kariho úsmev je neodolateľný, Perrtiho prejav roztomilo roztržitý, Toni je bavič na pohľadanie a Samiho Halle môžete ľahko znenávidieť (ako Perrti) ale aj tak by to bez neho proste nebolo ono. Chalani dokázali, že aj s hendikepom sa dá žiť viac než plnohodnotný život a ešte sa stihnúť politicky angažovať, zasnúbiť, zasrať a hrať punk na plné gule!

Obdivujem neskutočné odhodlanie Andreasa Baadera a nikdy neuverím oficiálnej verzii o samovražde členov prvej RAF. Film je v podstate historicky presnou rekonštrukciou, sedia myšlienky, všetky drobné detaily sú na svojom mieste, všetko povedané skutočne odznelo. Tiež oceňujem, že tvorcovia tohto unikátu sem zakomponovali aj Dutschkeho, bez ktorého by to proste nebolo ono a príbeh by nebol kompletný. Herci sú perfektní, zvlášť Bleibtreu ako Baader a tradične aj Bruno Ganz. Čím je vlastne tento film tak výnimočný? Tým, že sa to stalo. Že niekto, kto nebol pre spoločnosťou ničím iným ako squatterom a ľavičákom z presvedčenia, kriminálnikom, zobral spravodlivosť do svojich rúk a chcel zmeniť spoločnosť na svoj obraz. Áno, nakoniec sa to takmer vymklo spod kontroly, ale základná myšlienka ostáva - KAŽDÝ môže niečo zmeniť. To, že RAF fungovala ešte dávno po Baaderovej smrti hovorí za všetko.

Snáď zlý vtip, nie? Celá univerzita je prešpikovaná angažovanými ľuďmi, nechýbajú feministky (ehm, lesbičky), bieli aj čierni rasisti, náckovia... Názov stojí za hovno, boneheadi sa tam len mihnú a ušatý Rapaport si zaslúži Zlatú malinu, čokel pod oko a kopanec do riti. Paradoxne najsympatickejšie pôsobí Cube s hustým afrom a filozofickými myšlienkami, ktoré sú zrejme následkom dlhodobejšej nadkonzumácie mariše. Film, ktorý sa hrá na niečo a pritom nestojí za nič. Whigga ("biely černoch / čierny beloch") Fishburne s hotentotským prízvukom to všetko ešte klincuje. Ach jo, ďalší pseudointelektuálsky počin utláčaného debila á la Spike Lee...