Puoskari

Je to asi dvadsať minút, čo som vyšiel z takmer prázdneho kina. Bolo nás približne sedem. Jeden pár a všetci ostatní sme boli osamote rozmiestnení tak aby sme zaplnili priestor pred plátnom. Presne trikrát bolo počuť smrkanie zo všetkých strán. A na štvrtý sme sa každý tvárili ako sme v pohode ale potajme si vylievali dušičku do vreckovky v spoločnosti neznámych ľudí. Áno, patrím k jedným tým "šťastlivcom", ktorí mali možnosť prečítať si knihu ale nepatrím k tým, ktorím sa i páčila. Avšak niečím ma zaujala a to niečo bolo v tomto filme nádherne rozprestreté na dve hodiny a päť minút. Ak vám môžem poradiť, tak choďte na to do kina. Choďte ale sami. Neberte si partnera, neberte si priateľov, ani rodinu. Zostaňte uväznení v miestnosti s ďalšími. Zostaňte s tými, ktorých príbehy máte práve na dosah a vnímajte ten film. Pozerajte ho. Sledujte. Počúvajte. Vychutnajte si ho... ale najprv si prečítajte knihu.

Talent všetkých čias alebo len zúfalý amatér, ktorý túži po uznaní? Tim Burton sa rozhodol sfilmovať osud mladého, často nepochopeného režiséra, ktorý miloval svoju vášeň. Nič sa nezdalo byť nemožné, všetko bolo možné. Financie, vzťahy, odporcovia, antitalent – nič ho neodradilo od toho aby sa venoval, tomu po čom jeho srdce bilo. Tragikomická biografia z dielny Burtona dokáže pobaviť a dokáže zanechať i otázku. Dokáže sa zavŕtať pod kožu a tak akosi nenápadne vnútiť rôzne emócie. Často protikladné. Smiech prebíjajú pocity smútku, nechuť prekrýva zvedavosť, ľútosť striedaná s nadšením. Celé zabalené do akejsi bizarnej škatuľky s umelo pridávanou nádejou. I zlý film má svoje čaro. Ale Burton dokázal vytvoriť milú cestu k najhorším filmom všetkých čias, ktoré hrdo nesú meno svojho autora – Ed Wood. A to celé v nádhernej dobovej atmosfére.

Áno! Takto, presne takto by mal muzikál vyzerať! Tri hodiny preleteli s takou ľahkosťou, s takým pôvabom ako máloktorý kratší snímok. Vynikajúce dielo, v nádhernom prostredí s postavami vykreslenými do posledného detailu a scenárom prepracovaným do poslednej bodky. Herecký výkon pána Topola vo mne zanechal neopísateľný úžas a rešpekt. Štýlom akým poňal svoju postavu a spôsobom akým ju zahral môže prekonať len málokto, teda ak vôbec. Dej je rozložený veľmi precízne. Nenastávajú žiadne zlomy, v ktorých by nastával úpadok, či umelé naťahovanie. Každá scéna má svoje miesto a vynechanie čoby len jednej z nich, by znehodnotilo túto dokonalosť. Dlho som už nebol z ničoho tak nadšený. Ak by ľudstvo malo zanechať päť vybraných filmov, ktoré by ho malo reprezentovať, tak Fidller on the Roof by bol určite jeden z nich.

Wow! Jednoducho wow! Milujem muzikály, taktiež éra hippies bola vždy pre mňa niečim zaujímavá. To bol vlastne aj hlavný dôvod prečo som sa s nadšením vrhol na tento film. Neprečítal som žiadnu recenziu, obsadenie, či réžiu. Na základne celkového hodnotenia CSFD a prakticky posteru som si povedal, že tento film nemôžem prehliadnuť ale spravil som obrovskú chybu. Po prvej pol hodine filmu som si hovoril, že mi na tom niečo neskutočne vadí. Sám seba som sa pýtal, prečo sa mi to nepáči? Prečo mám chuť si vraziť dýku do srdca ako ďalej znášať tú hrôzu? Pretrpel som všetky tie umelé, neskutočne povrchné a nasilu vtlačené skladby. Pretrpel som tie otrasné, miestami až absurdné, herecké výkony. Ale stále som nerozumel prečo vo mne tkvie ten strašný odpor k filmu. A teraz ma budú neznášať všetci fanúšikovia Miloša Formana ale keď som zistil, že na režisérske kreslo posadili práve jeho, všetko som vzápätí pochopil. Československý režisér, film zo sedemdesiatich rokov - pre mňa vražedná kombinácia (i napriek jeho niektorým skvelým dielam). Nič vo mne neodkáže vzbudiť takú nechuť, ani filmy Uweho Bolla, či Eda Wooda. Spôsob akým je film poňatý nedokážem zniesť. Typická československá atmosféra. Pri objektívnom hodnotení a istej dávke psychotropných látok by si film zaslúžil 3 hviezdy ale momentálne sa od subjektivizmu nedokážem odtrhnúť.