black8

Trafila ma priamo do srdca. Jednoducho výborná stand up anti-comedy, do ktorej Hannah Gadsby vložila kus svojej duše, svojho životného príbehu a ja jej za to tlieskam a ďakujem.

Super, sexi, cool. A skvelá hudba. Niet viac čo dodať.

Príbeh adolescentky, ktorá žije v prostredí, kde starostlivosť o ňu stojí viac-menej na jej v mnohých ohľadoch nevyspelej sestre. Film okrem zdanlivo beznádejnej situácie ponúka pohľad na osamelosť, povrchnosť vzťahov a boj v podobe rebélie, ktorá je východiskom z bezútešnej situácie pre mladú hrdinku. Žiaľ, aj počiatočná nádej, ktorú zdanlivo predstavuje nová kamarátka, psychicky nestabilná herecká hviezdička, sa ukáže ako márna. Napriek tomu vnímam ako leitmotív tohto film cestu za vnútorným vyslobodením, ktorá prichádza v podobe ukončenia zhubného vzťahu so staršou ženou, ktorá mladé dievča z pozície moci zneužíva. Tento krok síce nevyrieši všetko, ale je to možno práve ten dôležitý prvý krok k sebaurčeniu. Napriek ťaživej téme sa nájdu aj komické situácie a aj hudobne film poteší.

Ramóna Salazara vraj na základe predošlej tvorby porovnávali k Almodóvarovi. Nepoznám jeho predošlé filmy, avšak tento film je dôkazom toho, že sa silných ženských príbehov nebojí. Obdivuhodný je aj herecký koncert Susi Sánchez a Bárbary Lennie. Aj by som možno vedela niečo vytknúť, ale nechce sa mi, lebo tú hlavnú úlohu to splnilo. Dotklo sa ma to.

V rámci kinematografie veľmi zaujímavo spracovaná a opomínaná téma beztrestného vraždenia a týrania zvierat ľuďmi. A ak ste niekedy čítali niečo od Oľgy Tokarczuk a páčilo sa vám to, tak sa určite potešíte tomu rozprávkovému/mystickému nádychu. Film s mnohými presahmi, cez eko (až eko-terorizmus), feminizmus, kritiku cirkvi a ľudskej sebeckosti. A k tomu tá nádherná poľština. Agnieszka Holland, ďakujem.

Som príjemne prekvapená z hereckého umenia Nicole Kidman a Reese Witherspoon. A veľmi si vážim ten citlivý filmársky prístup v súvislosti so zobrazením domáceho násilia. Naozaj skvelá psychologická sonda.

Sonia Braga predviedla nádherný herecký koncert. Bola v ňom jemnosť, vášeň, rebélia, gracióznosť a reflexia vnútorneho života ženy, ktorá toho zažila už veľa a stále, aj v staršom veku, má chuť prežívať veci naplno. Jej postava Clara prežila rakovinu a vedomie toho, ako aj fakt, že tento boj má zapísaný v každej bunke svojho tela, jej dáva silu bojovať ďalej – tentoraz za uchovanie domu, ktorého strata by pravdepodobne znamenala aj čiastočnú stratu vlastnej identity.

Čím ďalej, tým viac oceňujem škandinávske seriály, nielen kvôli príbehu (veď napokon aj tu by sa našli detaily, ktoré by sa dali vyčítať, napr. prekombinovaný dej), pútavej kamere, ale aj kvôli hereckým výkonom v podaní hercov a herečiek, z ktorých sála niečo úprimné a pozitívne ľudské... a návykové.

Chelsea som spoznala cez jej talkshow Chelsea Lately a uchovala sa mi v pamäti ako ostro-vtipná, inteligentná a bláznivá žena. Preto som si nenechala ujsť ani túto dokumentárnu sériu. Najviac som bola zvedavá na časť o rasizme a drogách, pričom za viac obohacujúcu a komplexnejšie spracovanú považujem práve časť o rasizme. Chelsea tam reflektuje nielen problém politicky nekorektného vtipkovania, ktoré je jej súčasťou (a istotne ju práve preto má veľa ľudí v láske i v neláske), ale aj Ameriku a jej postoj k svojim dejinám ako aj jej rasistickú súčasnosť. Nakoniec však musím uznať, že oceňujem do určitej miery všetky časti, i keď je to hlavne o Chelsea a jej postojoch k jednotlivým témam (okrem tých vymenovaných je tam ešte časť o Silicon Valley a o manželstve). Kto sa o túto ženu zaujíma, určite sa tejto sérii poteší, tie a tí, ktoré/í očakávajú viac, môžu byť sklamané/í. Ja som rada, že som mala možnosť vidieť Chelsea o čosi viac zblízka a mať možnosť jej porozumieť. Stále je to pre mňa skvelá žena a crazy bitch.

Tlieskam hereckému výkonu Micheliny Olszańskej. Naozaj vyčnieval, čo je na jednej strane pekné, na druhej strane škoda. Akoby vyrozprávať príbeh Olgy Hepnarovej bez toho, aby sme sa nehrali na „art film“ a pritom sa predsa absolútne prvoplánovo bahnili v čo najviac lesbicko-sexuálnych scénach, nebolo možné. Tieto filmárske skratky možno interpretovať aj tak, že ak o niekom vieme málo a bojíme sa alebo to nevieme podrobiť hlbšej analýze, tak radšej tých pár známych faktov preženieme. Čo musím pochváliť a už to tu vyjadrili aj ostatní komentujúci, že ide o určitý posun v českej kinematografií a ja tomuto smeru veľmi držím palce.