Matuyka

Už úvod filmu nám naznačuje jeho ponurú a mysterióznu atmosféru – pohreb otca dvoch tak rozdielnych sestier, ich rozdelí ešte viac. Jedna i druhá sestra predstavujú výrazné charakterové typy. Sú ako oheň a voda. Viktória ako oheň, ktorý nakoniec dokáže zahasiť voda Klára. S nástupom Viktórie na scénu zaznieva tajomná, až strašidelná hudba organu, ktorá je veľmi výrazná rovnako ako aj postava, ktorú sprevádza. Naopak pri Kláre hrá hudba vždy veľmi jemná, je príjemná a krásna rovnako ako ona. Tento film sa nesie v duchu protikladov, či už po stránke zvuku - hudby alebo kontrastnosti hlavných postáv - sestier. Výtvarná stránka filmu spolu s kulisami je taktiež veľmi výrazná. Honosné sú sídla sestier, Klárina záhrada, šperky… Kostýmy a ich farby vystihujú povahy a svedomie svojich nositeľov. Viktória ako čierna vdova, s výrazným líčením a Klára krásna ako ruža, vždy veselá, usmiata v bielych šatách. Čierna ako symbol smrti, biela ako farba nevinnosti a života. Viktória je postava mysteriózna – nevieme, čo od nej môžeme čakať, je nevyspytateľná, plná rozporov. Raz ňou zmieta nenávisť, potom výčitky svedomia. *SPOILER Keď podá sestre jed, chce zistiť jeho účinky. Jej milovaná mačka Morgiana má však, nanešťastie, pre Viky rovnaké príznaky ako jej sestra.* Zaujímavý je pohľad kamery akoby z perspektívy Morgiany. Až na pár momentov kamera takmer nikdy nesníma obe sestry naraz alebo tvárou k divákovi - *SPOILER (keď Viky príde do Klárinej izby, sedí za stolom a Klára je vajíčka, vidíme obom sestrám do tváre - vtedy naleje Viky Kláre jed).* Film Morgiana je expresívny, výrazný a pôsobivý. Nesie v sebe dramatickú až hororovú náladu. *SPOILER pokus o vraždu ženy, ktorá jej predá jed atď.* S ďalším výrazným prvkom, s ktorým sa tu pracuje je zrkadlo. O zrkadle sa hovorí ako prechodnej bráne, je záhadné, nevysvetliteľné a nie vždy sme si 100% istý tým, čo v ňom vidíme a akú skutočnosť nám odráža. Táto skutočnosť môže byť pokrivená, utajená. * SPOILER Klára na okamih zazrie Viky v zrkadle, ako jej nalieva jed do pitia. Je to iba sekunda, no táto scéna sa vo filme opakuje viacero krát. Keď je Klára na tom zdravotne zle, má „vidiny“ ako jej Viky podáva tento jed a vždy ju vidí v zrkadle.* Viky je vtedy v červenom kolorite. Klára ma po vypití jedu halucinácie. Tie majú akúsi snovú formu. Aj niektoré scény majú podobné snové podanie - v krvavočervených šatách napokon vidí Klára samu seba, znova len ako odraz v zrkadle. Je to skutočnosť alebo len vidina? “ten pruvan mne jednou zabije.” poznamenáva Viky, *SPOILER a táto veta akoby predznamenáva jej osud - obesí sa. Parodoxným a prekvapivým koncom je, že je to v podstate happy end, aj keď trochu morbídny. Dobro zvíťazí nad zlom, a “princ” - vojak si berie “princeznú” - Kláru.*

Nepripomína Vám to Moment to remember...? Aj keď ten je bezpochyby na úplne inej (kvalitnejšej) úrovni.