Jason.Cruger

Umelecky podaný skvosť som po včerajšom zhliadnutí musel v hlave ešte podržať. Niektoré veci mi došli neskôr a ja ich idem stručne zhrnúť. Celý film doprevádzame našu Matku, Jennifer, ku ktorej sme pripútaný. Vidíme a cítime jej lásku, jej dary, obätu a hlavne jej zraniteľnosť. Napätie v nej narastná, my nervóznieme. Kiežby sme to vnímali tak i v reálnom svete a nechovali sa ako Javier, ktorý len berie lásku a ničí všetko čo mu matka ponúkne. Film začína ako Thriller a postupne prestúpi všetkými žánrami tak rýchlo, že si detaili začnete dávať do celkov, ktorými sa neskôr snažíte prekúsať k pointe. Je take ľahké odpustiť ? Do kedy budeme taký sebeckí ? Matka! ponúka niečo, čo by mohlo slúžiť ako odkaz ľudstvu, pokiaľ by sa ľúdia vážne chceli zamyslieť nad myšlienkami filmu. Afonofskeho štýl nesklamal, viac pohltil a ukázal nám ako cez filmovú tvorbu stále môžeme dostať kvalitný obsah. PS: Ako vidím film sa dá vyložiť rôzne a myslím že čiastočne aj o to išlo tvorcom. Je super že sa veľa ľudí zamýšľa nad symbolmi vo filme a alegória im nie je lahostajná. PS2: Obdivujem režiséra vypustiť tak hlboký film medzi komerčné premietanie.

Filmy s hudobným motívom milujem. Filmy s dramaticko-realistickým príbehom tiež. A spojenie týchto lahôdok je pre mňa Whiplash! Tak dobre napísaná, zrežírovaná dráma so silnou hlavnou postavou (nespomínajúc vedľajšie) , ktorá sa vie presne pred očami vyvinúť je proste rarita. Keď predýchavate momenty spolu s tlčúcim srdcom hlavného protagonistu, ked sa modlíte aby za ním ďalší neprišiel alebo dúfate krvopotne aby neurobil v hraní žiadnu chybu... -> to prosím pekne je splnenie účelu filmu, a tento film ho splnil. Pre mňa rozhodne 5*.

Keď sa pozriem na Luhrmannov štýl, pri ktorom stál i pri natáčaní Gatsbyho, musím povedať že sa mu to fakt podarilo. Skĺbiť pulzujúcu energiu Fitzgeraldového románu s Luhrmannovým štýlom bol asi najlepší nápad , ktorý sa mohol preniesť na plátno. Dej mi príde dynamický, hudba skvelá i keď troška docenená a herecké výkony by som tiež hodnotil na výbornú, ako Jaya Gatsbyho , tak Daisy, Toma a spol. Film si zaslúži 5 hviezdičiek.

Totálne strhujúci príbeh a vízia Darrena Aronofskeho, ktorý sa ako inak nezaprel a predviedol nám epickú cesto do seba samého. Príbeh mladej baletky ohromí nie jedného diváka len pre svoj osobitý štýl i gráciu, s ktorou je natočený. Som zastánca názoru že nech to Aronofsky spraví aj 10 krát, vždy budem jeho štýl milovať !

Duna. Kniha plná filozofie, ekologie a príbehu, ktorý Vás pohltí od prvých písmen knihy. Že Duna 1 bola predzvesť a predjedlo toho, čo príde sa dalo čakať. Ale že Denis zhmotní druhú polovicu knihu na plátno tak presvedčivo, že si hovoríte, “takto som si to presne prestavoval”. To som naozaj nečakal. Že chýbajú mentati, navigátori alebo je troška ohnutá dejová linka mi vôbec nevadilo. To že záver je urýchlený.. prečitajte si knihu, tam je to presne rovnako. Duna part 2 je audiovizuálny masterstick. Scény sú ako dobre upravené fotografie, rozhovori sú autentické často zo samotnej knihy a emócie človek zažije rovnaké, ako keď čítal knihu. K dokonalosti chýba sfilmovať tretiu knihu, ktorá veľa uzatvára, a k tomuto filmovému veľkodielu, by sa patrila. Film desaťročia. Hans len podtrhol to, čo Denis stvoril, a obaja môžu spokojne umrieť, pretože dielo ktoré založilo knižné scifi zvládli na výbornú s pochvalou. 5*