PALINO

Škoda, že Roman Polanski pristúpil k známej literárnej klasike príliš formálnym a neosobitým spôsobom, jeho OLIVER TWIST je síce rozhodne dobrým filmom, ale nedokázal vo mne vyvolať výraznejšie filmové emócie a až na pár výnimiek pôsobí skôr chladným ako vrelým dojmom. Herecké obsadenie ale poteší, Barney Clark v úlohe Olivera rozhodne nesklamal a Fagin Bena Kingsleyho je skutočne zaujímavou kreáciou. Zato Rachel Portman odviedla iba svoju rutinu, čo je škoda, pretože aspoň jeden krásny a dojemný hudobný motív ála Pravidlá muštárne alebo Legenda o slávnom návrate by sa sem nesmierne hodil. Ale taký je OLIVER TWIST, miestami pripomína málo pocukrovaný koláč; dá sa jesť, ale nie je to ono.

Tim Burton a Planéta opíc? Na prvý pohľad geniálna kombinácia, ktorá sa ale bohužiaľ nepretavila v geniálny film, ktorý by dokázal ohroziť postavenie pôvodnej klasiky. Chváliť na ňom ale možno veľa vecí, počnúc vynikajúcimi maskami (akademici opäť raz zaspali), dobrej Elfmanovej hudby, kostýmov, končiac kvalitnou výpravou. Napriek tomu ale Burtonovej Planéte opíc chýba to najpodstatnejšie a tým je poriadna dávka nezabudnuteľnej atmosféry, ktorú na nás pôvodná Planéta opíc chrlila všetkými stranami. Páči sa mi ale, ako sa Burton snaží zobraziť opičiu komunitu, ich zvyklosti a politiku (výborná je scéna spoločnej večere), no všetky tieto motívy iba hodil pred diváka, ale nedotiahol ich. Malé výhrady mám tiež k hereckému obsadeniu, pri všetkej úcte k Markovi Wahlbergovi si nemyslím, že jeho výber bol najštastnejší, na druhej strane hereckí predstavitelia, ktorí stvárnili opice, sú bezchybní. A čo znamená sakra ten záver? Keby to dávalo aspoň nejaký zmysel, tak nepoviem, ale ako snaha vyrovnať sa vyvrcholeniu pôvodnej Planéty opíc je to dosť chabé.

HARRISONOVE KVETY sú pomerne menej známym alebo lepšie povedané menej medializovaným filmom, od ktorého som očakával skôr rutinnú komornejšiu záležitosť, no vo výsledku ponúka veľkú vojnovú drámu a poctivý filmový zážitok. Na kvalite filmu sa okrem iného podpísalo aj herecké obsadenie, dá sa povedať, že každú dôležitejšiu postavu hrá kvalitný herec a mne osobne sa na filme páčilo aj to, že zobrazuje filmom nepresýtenú vojnu v Juhoslávií a vzdáva zaslúženú poctu odvážnym fotoreportérom. A už len kvôli niekoľkým silným scénam sa oplatí venovať HARRISONOVÝM KVETOM našu pozornosť.

Timothy Dalton sa vracia, no zároveň sa touto, v poradí už 16. bondovkou aj lúči. A to je podľa mňa škoda, pretože Dalton by si zaslúžil obliecť sako Jamesa Bonda aj viac ako dvakrát a fuga, ktorá vznikla medzi Licence To Kill a Zlatým okom mohla byť na vznik jeho tretej bondovky ideálnou príležitosťou. Ale Licence To Kill nepriniesla do kasičky toľko peniažkov, ako by si producenti želali a tak bondovská séria na 6 rokov uľahla na zimný spánok. Licence To Kill je ale celkom vydarená bondovka alebo lepšie povedané vydarený akčný film, pretože typická bondovská atmosféra sa tu trošku vytratila, čo platí aj pre hudbu Michaela Kamena. Veľmi sa mi ale páčilo, že James sa vykašle na svojho zamestnávateľa a ide do akcie na vlastnú päsť a celé jeho dobrodružstvo je z tohto pohľadu drsnejšie, ako sme zvyknutí.

Peter Jackson ma so svojim Pánom Prsteňov naučil veriť v zázraky, naučil ma nepochybovať o výbere menej známeho režiséra pre veľký projekt so silným príbehom a obrovským rozpočtom. A tak som veril aj Andrewovi Adamsonovi, keď som si rok pred premiérou zistil informácie o pripravovanej Narnií, bol by som ochotný vsadiť všetky moje úspory na to, že bude pre mňa stopercentným filmovým dobrodružstvom, nezabudnuteľnou fantasy klasikou, no ak by som tak urobil, bol by som dnes na mizine. Adamson mal k dispozícií veľa potenciálom nabitých filmových prísad, ale bohužiaľ z nich nedokázal uvariť tú pravú filmovú lahôdku, ale aj napriek tomu vo mne Narnia predsa len dokázala zobudiť moju slabosť pre fantasy príbehy a bolo by neférové nepovedať, že sa mi naozaj páčila. Úvod filmu sa rozbieha veľmi sľubne, no po niekoľkých desiatkach minút strávených v Narnií sa na plátno začínajú vkrádať aj slabšie chvíľky, ktoré ale spoľahlivo zaženie lev Aslan, pretože od okamihu jeho príchodu až po záver sa zábavnosť drží na vysokej úrovni. Škoda ale, že samotná Narnia aj napriek množstvu zaujímavých mytologických bytostí (fanúšikovia počítačových hier Heroes of Might & Magic sa musia cítiť ako doma) nie je tak funkčne dokonalým svetom ako sme zvyknutí z iných filmových ság, príbeh je zase vzhľadom na celkovú stopáž pomerne plytký a takisto dôležitejšie postavy sú síce fajn (či už je to sympatický Peter, charizmatický Aslan alebo zlatá Lucy), ale o ich prepracovanosti nemôže byť reč. Očákavania ale naplnila hudba Harryho Gregson-Williamsa, ktorá vo mne v spojení s niektorými peknými zábermi dokázala vyvolať zimomriavky a minimálne Peterov motív sa dokáže vryť do pamäte. Celkovo som od Narnie čakal viac, ale nakoniec som dostal dosť na to, aby som si z nej odniesol dobrý a príjemný pocit.

Dalton, Timothy Dalton si po Rogerovi Mooreovi oblieka sako Jamesa Bonda a aj keď v ňom vydržal iba dvakrát, bondovskej sérií aspoň priniesol viac serióznosti. Timothy Dalton je sympaťák, ale nie je obdarený až takou charizmou ako jeho kolegovia a aj preto si myslím, že Lazenbyho síce prekonal, ale Conneryho a Moorea nie. Jeho titulná bondovka ale patrí k tým lepším, na druhej strane proti nej hovorí fakt, že nemá výrazného zloducha. Veľkou udalosťou v poradí už 15. bondovky je pre mňa ako rodeného Bratislavčana to, že časť príbehu sa odohráva v Bratislave (kvôli komančom sa ale muselo natáčať vo Viedni), takže o zábavu nie je núdza. Je sranda vidieť, že bondgirl je vlastne Slovenka, že v bondovskom filme viackrát počuť slovenčinu (aj keď v českom dabingu sa to stráca) a že James Bond si to rozdáva s VB vo vydarenej akčnej scéne. Takisto John Barry odviedol tradične dobrú prácu, hlavne jeho hudba, ktorá podmaľováva scény z Afganistanu, sa mi veľmi páčila a Barry sa vo filme dokonca aj na niekoľko sekúnd mihne v úlohe ako-inak dirigenta. Timothy Dalton skrátka začal celkom dobre, no svoj cieľ nachádza už v nasledujúcej bondovke.

Na režisérsku stoličku tentokrát usadol vizuálne zdatný Francúz Jean-Pierre Jeunet a natočil štvrtého Votrelca, ktorý je hodný svojho mena a to aj napriek tomu, že v porovnaní s predchádzajúcimi súrodencami je najslabší. Scott a Cameron ale nastavili laťku veľmi vysoko, tak niet divu. Jeunet zahalil svoj film do štýlového žlto-hnedého filtra, vizuálne spracovanie je v tomto ohľade jeho silnou zbraňou a na mnohých miestach sú cítiť až prvky comicsovosti. Štýlová je takisto vydarená akčná scéna pod vodou a tradične i výtvarné a tentokrát i počítačové spracovanie Votrelcov (na rozdiel od Fincherovho trikového Votrelca, ktorý bol na smiech). Na druhej strane biely človeko-Votrelec, ktorý sa vyliahne v závere filmu, mi až taký štýlový neprišiel, jeho likvidácia je síce poriadne efektná, ale jeho vizuálne spracovanie ani moc nie. Zato posádka sa hemží zaujímavými charaktermi, len Ripleyová ako klon už nie je to, čo bývala Ripleyová ako človek. Ja len dúfam, že votrelčia sága nezostane navždy tetralógiou, pretože kvalita tu stále je.

Príbehy o hasičoch v sebe skrývajú ideálny podklad pre vynikajúci a napínavý film a o to viac ma mrzí, keď vidím, že ich potenciál nie je využitý. Bohužiaľ to je prípad Posádky 49. Núka sa porovnanie s Howardovým Ohňom, ktorý považujem za vynikajúci stopercentý film a v tomto ohľade Posádka 49 výrazne zaostáva. Na druhej strane rozhodne nie je zlým filmom, hasičský príbeh podáva citlivo a s náležitou poctou k tejto ťažkej práci, ale zároveň sa filmu nedarí výraznejšie vtiahnuť diváka do deja, akčné scény zase trpia nedostatkom dynamiky a aj ten jeden výraznejší hudobný motív od Williama Rossa mohol byť využitý častejšie alebo efektívnejšie. Takisto na jednotlivých postavách (s výnimkou Jacka Morrisona v podaní Joaquina Phoenixa) mohli scenáristi viac zapracovať, lebo aj napriek ich dobrým hereckým predstaviteľom sú pomerne málo výrazné. Každopádne Posádka 49 sa mi aj napriek trpkej chuti v ústach páčila.

Aj lacný, amatérsky pôsobiaci film môže zasiahnuť masy ľudí a získať status kultový (a masy to skutočne boli, veď len v USA našporili ich tvorcom celoživotnú rentu vo výške 140,5 mil. $). A ZÁHADE BLAIR WITCH sa to poďla môjho názoru podarilo právom. Ako jeden z mála hororov vo mne dokáže tento film vyvolať pocit strachu a myslím, že každého, kto sa dokáže ponoriť do tohto príbehu, čakajú podobné pocity. A to určite nie je málo. Najlepší čas, kedy si sadnúť k tomuto filmu sú ale samozrejme neskoré večerné hodiny.

Je naozaj veľa vecí, ktoré možno na Zwickovom filme pochváliť. Začnem hercami. Či už je to Matthew Broderick, Denzel Washington, Morgan Freeman, ale aj ostatní, tí všetci odvádzajú poctivú prácu a vytvárajú charaktery, ktoré dokážu zaujať, získať si naše sympatie a tým pádom v nás vyvolať i pocit smútku z ich neodvratnej straty. Ed Zwick na režisérskej stoličke velí pevnou rukou, jeho réžia a vlastne celá formálna stránka filmu je na vysokej úrovni. Hudba Jamesa Hornera takisto v ničom nezaostáva, pomocou krásnych motívov dokáže v spojení s rôznymi dobrými scénami vyvolať celú škálu emócií a v záverečnej vynikajúcej scéne vo Fort Wagner nás prekvapí veľkolepými chorálmi. Skrátka podarilo sa vytvoriť film, ktorý si právom zaslúži našu pozornosť.