Patryck

Ak si idealista, nechod do pekelnych horucav lovit vlkov.

Chviľami sa zdá, že Martian je film Michaela Baya a nie Ridleyho Scotta.

Pomaly plynúca špionážna hra na viacerých úrovniach, bez akcie, ktorá sa postupne dostane pod kožu. Jedinečný výkon Seymoura a jeho nezabudnuteľná posledná scéna absolútneho zúfalstva sa pre mňa stáva kultovou.


Nie je to typická romantická komédia. Chémia medzi Ruffalom a Knightley funguje bezchybne, pop rockové skladby nie sú otravné, práve naopak, výborne pomáhajú dotvoriť pozitívnu náladu filmu. Optimizmus spolu s príjemným príbehom o odplate a je tu jedno z najväčších prekvapení roka.


Prečo je Kevin taký aký je a prečo Kevin robí to čo robí? Kde sú hranice materinskej lásky? Príbeh o Kevinovi rozprávaný z časti náznakmi, z časti retrospektívne, nemusí sadnúť každému, strih však s prehľadom brázdi medzi prítomnosťou a minulosťou. Divák vie, že niečo nebude v poriadku a postupne si dáva skladačku dohromady. Swinton a Miller sa pre svoje role narodili.


Civilná sociálna dráma s provtriednym výkonom Marion, kde napriek realistickosti situácie nedochádza k výraznejšiemu záujmu diváka o osud hlavnej hrdinky. Schéma opakujúceho sa dialógu rýchlo omrzí, napriek tomu že minimalizmus považujem v takto civilných snímkoch za nutnosť. Akýkoľvek odkaz nám chceli Dardennovci dať, vyšumel kamsi do prázdna.

Kým jednotka bola sviežim prekvapením, dvojka pôsobí dojmom nedokončenej skice. Ľudské postavy sú ploché, nevýrazné a primitívne sentimetálne. Dialógy sú otravné a spolu s klišé klavírnym doprovodom robia z Úsvitu romantiku od Disneyho. Čo by pokračovaniu Planéty opíc svedčalo viac je chladná postapokalyptycká dráma, a nie nudná fantasy pre mladé páry tesne pred zásnubami. Vďaka za vydarený úvod, 3D absolútne zbytočné.