Preslav

Tak sľubne to začalo a tak to do.rali... "Rejžo, koho necháme skapať v nasledujúcom dieli?" "Hmm, čo tak napríklad toho, toho a toho?" "Výborne. A ja by som pridal ešte aj tamtoho." Asi takto si predstavujem, že sa tvorcovia seriálu rozhodovali o deji nasledujúcich dielov. Priamo a celkom zaujímavo naznačený dej v prvých epizódach postupne akoby išiel úplne do úzadia a miesto toho som sa dočkal masového vyvražďovania, ktoré miestami už vážne strácalo zmysel a bolo skôr na smiech. Niektoré úmrtia mi prišli totálne zbytočné a samoúčelné. SPOILER SPOILER SPOILER (Ako predstaviť 4 nové postavy a hneď v nasledujúcom dieli ich nechať všetky skapať? Seriously?? A toto sa zopakovalo minimálne trikrát). Hneď ma pri tom napadá Basilisk, kde ústredné postavy boli predstavené už na začiatku a umierali (relatívne) v únosnej miere, okrem toho to malo aj všetko svoju opodstatnenú logiku. Pri AgK si človek ani nestihne spraviť k nejakej postave citový vzťah, už ju zabijú. Navyše som nepochopil, prečo prežili také postavy, ktoré sa objavili až po polovici seriálu (a ani som nevedel poriadne ako sa volajú), a iné dôležitejšie skapali. Toto vážne nie! KONIEC SPOILERU. Tak isto mi nejako nešli dokopy niektoré časti veselého vtipkovania a fanservisu, ktoré boli vzápätí vystriedané vyplakávaním nad smrťou niektorej postavy a hrdinskými rečami o spravodlivosti a bla bla bla... A kto bol teda hlavná postava? Ak Akame (ak uvážime že sa tak volal seriál a aj podľa záveru), tak dostala ozaj veľmi málo priestoru. Pritom tvorcovia dej servírovali celý čas tak, že som za hlavnú postavu považoval Tatsumiho. Napriek tomu istú citovú odozvu vo mne tento počin vyvolal, plus súboje boli ozaj dobre spravené. Jedine si tak prečítať mangu, a dúfať, že tam to tak nezmrvili.

MIERNE SPOILERY!!! Neviem prečo to tu nie je rozdelené na dve série, aj keď je to síce jedna. Dosť to potom komplikuje hodnotenie... Takže za prvú sériu som pôvodne napálil 5*, pretože ma to totálne vtiahlo do deja, nebola tam žiadna vata, akcia striedala akciu doprevádzaná skvelou Sawanovou hudbou, OP MC Inaho dával dole postupne všetkých knightov a potom v poslednom dieli prvej prišiel parádny WTF cliffhanger... Začala druhá séria a celá atmosféra poľavila. Inahov charakteristický pokerface zmizol, zo Slaina sa stal hlavný záporák a z Asseylum ženská, čo si začala budovať reverse harem. Všetci samozrejme čakali na nevyhnutný záverečný súboj Inaho x Slaine a taktiež ich zaujímalo, koľko vedľajších postáv poumiera. No čuduj svete, celý seriál tak zmäkol, že oproti prvej sérii to bol len slabý odvar. A klinec do rakvy celému seriálu dal záverečný diel, ktorý vlastne akoby ani posledným dielom nebol. Jednu chvíľu som chcel len za posledný diel dať 5* a vzápätí som mal chuť to rovno vypnúť-najmä záverečných 5 minút to bolo ako na hojdačke. Takže suma sumárum, prvý diel 5* druhý niečo medzi 2-3*. Celkovo slabé 3*.

Predlohu som nevidel, takže porovnávať nemôžem. Chémia medzi ústrednou dvojicou funguje opäť, navyše Katrina sa herecky ozaj zlepšuje, to musím uznať. Akčné scény na bolly čo do reality zľahka nad priemer, songy ľúbivé, Hrithikove tanečné kreácie nesklamali, humoru tak akurát, skrátka pohodový komediálno-akčný bollywoodik, ale chýbalo mi tam celý čas "niečo", čo by urobilo skrátka "cvak". Ale áno, audiovizuálna stránka na 1. | Niktorius, bockbusterom roka bude rozhodne PK - podľa tržieb určite :). EDIT: Po zhliadnutí 1-Nenokkadine a z toho vyplývajúceho zistenia, že tvorcovia Bang Bang sa niektorými scénami inšpirovali práve tu, to predsa len musím trošku znížiť... Aj tak silné ***

Araragi je späť (čomu som úprimne rád), briskná výmena dialógov znovu funguje, fanservisu, ktorý tu Shaft dokáže doviesť až ad absudrum, sa mi zdalo byť tak akurát - ako v iných monogatari sériách. A myslím, že táto séria je založená hlavne na dialógoch, preto väčšinová absencia príbehu mi tu vôbec nevadí. Každopádne, úvodná kúpeľňová scéna je skvelá, po čistení zubov z Nise jedna z mojich top.

SRK po dlhom čase v komornej úlohe bez akcie a celkom mu to sadlo. Alia ma príjemne prekvapila, po Student of the Year som si ju zaškatuľkoval medzi nevýrazné tuctové herečky bez talentu a žiadny iný film som s ňou nevidel, ale zdá sa, že herecky dozrela. Mal by som si s ňou pozrieť niečo iné, aby som si napravil pohľad na ňu. /// Ono to má v sebe viac než sa na prvý pohľad môže zdať. Film aj príbeh vyzerá jednoducho, ale pod povrchom sa skrýva niečo viac. Dokonca som počas sledovania mal pocit, akoby som sám osobne bol prítomný na Khanových seansách a prechádzal akousi terapiou. Po skončení filmu som mal totiž urgentný pocit ísť urovnávať problematické vzťahy s ľuďmi v mojom okolí. A myslím, že o tom by film mal byť...

Spočiatku som bol týmto netypickým dielkom veľmi nadšený, ale s pribúdajúcimi dielmi moje nadšenie stále viac a viac opadávalo. Ide o zaujímavý a neobohraný námet. Samotná Mária je sympatická a originálna, ale tam výpočet postáv, ktoré ma zaujali, končí. Z počiatočného dobre rozbehnutého príbehu sa nepodarilo autorom do záveru nič vyžmýkať, čo je ozaj škoda. Nastúpili postupné nelogické konania postáv (najmä "obrátenie" opáta mi prišlo absolútne neuveriteľné), dej sa nejako zamotával sám do seba, až sa nakoniec nevymotal. Mal som vlastne pocit, akoby sa tam v konečnom dôsledku nič nestalo. Záver bol pekný, ale taký nemastný-neslaný. Škoda, že sme sa nedozvedeli či nakoniec Mária stratila svoju moc (to sme asi chceli vedieť najviac), alebo či konečne prirobila chýbajúci orgán Priapovi :). || Určite musím pochváliť kresbu a perfektné vystihnutie dobových reálií ako kostýmy, zbrane, spôsob života atd. Vidno, že na tom si dali ozaj záležať. Tiež sa teším z vývoja Jozefovho charakteru, príjemne ma prekvapil. Skrátka je to príjemne a milé dielko, ale nič viac.

Ako zvyčajne, po veľkej katastrofe žijú preživší ľudia v utopických svetoch nazývaných dómy, kde im slúžia autoreivy (androidi). Po pár vraždách spáchaných autoreivmi nainfikovanými „cogito“ vírusom, ktorý navyše spôsobí, že autoreivy nadobudnú „sebauvedomenie sa“, nastupuje na scénu krásna slečna Re-l Mayerová, aby vraždy vyšetrila. Navyše po objavení sa záhadnej bytosti menom Proxy sa to začne všetko poriadne zamotávať. Celým seriálom sa ťahá správna apokalyptická ponurá a tajomná atmosféra, každým dielom pribúda viacej otázok (často s filozofickým podtónom) ako odpovedí, takže ma to nútilo púšťať si jeden diel za druhým, až som sa zrazu ani neviem ako ocitol pri záverečnej časti. Niektoré epizódy mi prišli ako vystrihnuté z NGE, ale zase nie až tak totálne mimo (najmä 14. psycho diel so schyzofrenickým Vincentom), niektoré zase akoby do celého deja absolútne nezapadali (časť s milionárom, aj keď záver tohto dielu aspoň jednou vetou predsa len niečo naznačí, alebo 19. časť s Pino). Ale napriek tomu mi veľmi neprekážali, aspoň som si pri nich trochu oddýchol od psychicky náročnejších častí. Výborne vykreslené hlavné postavy dotvárajú pekne premakaný dej. Animácia je kvalitná, hudba tiež (najmä úvodný opening a záverečný psycho ending od Radiohead). Po dopozeraní vo mne ostala celkom silná dávka mystickosti, tajomnosti a zvláštnej, melancholicko-filozoficko-sentimentálnej nálady, a ja som si tak uvedomil, že sa Ergo Proxy do mňa zavŕtal viac, ako som si myslel.

Ďalšia adaptácia shakespearovskej klasiky o večnej láske Rómea a Júlie, tentoraz zasadená do gudžarátskej dedinky Ranjaar, neslávne známou obchodovaním so zbraňami („zbrane sa tu predávajú ako zelenina na trhu“), kde medzi sebou súperia o moc dva rodinné klany Rajariovcov a Sanerovcov. Vzplanutie lásky už vopred odsúdenej na zánik medzi Ramom a Leelou z dvoch znepriatelených rodín je len otázkou času... Dej je zasadený do súčasnosti, no postavy sa pohybujú v tradičných gudžarátskych kostýmoch, pričom sa preháňajú na džípoch, s radosťou po sebe strieľajú z pušiek, či im v rukách často zazvoní mobil, čo môže spočiatku pôsobiť zvláštne, ale po čase si divák na to zvykne. Samotná výprava, kostýmy a farebnosť, typická pre Bhansaliho filmy, od prvého po posledný záber berie dych. Geniálna atmosféra vtipmi odľahčenej prvej polovice (škoda, že mnohé vtipy a rýmy som v kine nestihol pochytiť) je vzápätí vystriedaná tragickou a správne temnou druhou polovicou filmu, ktorá sa však dala tušiť už v každom slove, pohľade, či geste hlavných predstaviteľov takmer od samého začiatku. Že Ranveer Singh je výborný herec, bolo vidno už v jeho prvotine, takže ako roztopašný a sprvu bezstarostný Ram s humorným prízvukom (tencn, atencn) ma vôbec nesklamal. Z Deepiky (o ktorej kráse sa jednoducho nediskutuje), sa po jej predchádzajúcich excelentných výkonoch, kam sa Ramleela určite zaradí, stáva ozajstná superstar. Leela v jej podaní je na tradičnú Júliu, ako si ju možno predstavujeme, vo vzťahu k Ramovi oveľa akčnejšia, ba občas je to ona, kto urobí voči Ramovi prvý krok, ktorý sa často neschopný činu a slova len Leelou kochá. V niektorých prípadoch sa však hlavné postavy správajú hodne nelogicky, ale na druhú stranu, v príbehu o takejto láske sa logické konanie asi ťažko dá hľadať. Táto vtipno-tragická, temná, drsná a zároveň mrazivo vášnivá nádielka divoko-krásnych Indiek a minimálne jedného Inda s výbornými hereckými výkonmi sa pre mňa stáva jednou z najlepších adaptácií tejto klasiky.

Kombo Farah, SRK a Deepika skvelo zafungovalo už v Om Shanti Om a v HNY to šlape dvojnásobne lepšie. Šiel som na to radšej s malými očakávaniami, ale... už keď po prvej polke na plátne naskočilo "intermission" som vedel, že tomu napálim s prehľadom 5*. V prvom rade o dej vôbec nejde, resp. veľmi mi na ňom nezáležalo. Ide tu hlavne o skvelo zahrané ústredné charaktery (najmä Abhishek, Boman a Sonu), ktoré už od začiatku súkali zo seba hlášku za hláškou a vidno, že si to samotní herci neskutočne užívali. Celé to bolo fajnovo prepletené narážkami a referenciami na iné filmy spolu s cameo pár známych osobností z bollywoodskej produkcie a plné malých, takmer nepostrehnuteľných drobností a uhrávok medzi hercami, takže celé kino sa v kuse smialo. Už sa nečudujem, že v Indii má HNY zatiaľ najzárobkovejší opening v histórii. PS 1: Neodporúčam tým, ktorý s bollywoodom len začínajú, mnoho vtipov a narážok vám tak unikne. PS 2: Som nevedel, že je stále cool zobrať si random bolly film a bez rozmyslu to hodiť rovno do odpadu... lebo... lebo made in India?

Ako napísal Niktorius, bollywoodsky trend remakov juhoindických masal a ich inšpiráciou je už nesporný. Otázka je, či je to dobré a či bollywood už nemá dosť vlastných nápadov. Niekdy to totiž môže pôsobiť kontraproduktívne, čo našťastie prípadom Chennai Expressu nie je. SRK konečne predviedol nové ksichty, vybrúsil svoju mimiku, moduláciu hlasu a skrátka, hral vynikajúco. Deps nedostala dosť priestoru, čo je škoda, pretože potenciál mala na to fakt skvelý. Ale jej mini herecká etuda námesačnosti ma dostala do kolien. A geniálne odkazy na kultové songy zaspievané navyše samotnými hercami silno potešili. Dej síce poslabší, hudba dobrá, len celkový dojem po tých očakávaniach vlastne nebol až taký "wow", ako som si myslel.