turkish44

Až mi je smutno, keď si pomyslím, že tento štýl humoru príde niekomu naozaj vtipný. Keby som nad tým rozmýšľal dlhšie, zrejme spácham sepuku od beznádeje v ľudstvo. Ale na druhej strane "humanity is overrated". A tak som iba so zvrašteným čelom ako Dr. House neveriacky pozeral na tragické herecké výkony, tak prázdne dialógy, že keby sa ich prázdnota spojila s ich nevtipnosťou, tak pokryjú vesmír od Zeme po Jupiter. Aspoň dvakrát. Ale má to svoje pozitívum, Troška si drží svoj štandard z posledných rokov a podáva vyrovnané výkony. Nech mu táto forma vydrží, českému filmu aj tak nemá, čo dať.

Názov núti porovnávať film s jednotkou. Prvý film bol pre mňa priemerná, miestami podpriemerná komédia, ktorá ma nepobavila takmer ničím. Dostala odo mňa 2*. Po 25 rokoch sa zmenilo takmer všetko. Čo sa nezmenilo je, že ani pri ich stretnutí po 25 rokoch som sa nesmial. To mi neprekáža, pretože melanchólia, skrachovanosť postáv či beznádej ma zasiahli intenzívne. Nebolo to dokonalé, mal som nulové očakávania voči tomuto filmu, a tak som neveril vlastným očiam, že som to dopozeral so záujom a zvláštnou melanchóliou, ktorá vo mne gradovala počas celého filmu. V ten večer som mal česť s Babovřeskami a nestačil som sa diviť, o koľko intergalaktických levelov sú dialógy v tomto filme lepšie. Ak nerátam citovanie už vtedy trápnych hlášok z prvej časti, čo si mohli tvorcovia odpustiť.

Humor nežný, inteligentný z rýdzo slovenskej dediny. Skvelá možnosť, ako si rozšírit slovnú zásobu o skvelé slová, vy kmíni. Sonda do prostredia ľudí, ktorí sa každý s každým poznali, a tak sa problémy ľahko riešili. A hlavne s rozumom, spravodlivo a nebolo potrebnej politickej korektnosti. Úžasný Jozef Króner, ktorý svojim hlasom a hereckým výkonom posúva film o tri levely ďalej, ako by bol bez neho.

Prvé tri série boli jazda na vlne, z ktorej ste nechceli zosadnúť. Uveriteľné dialógy, uveriteľní hlavní aktéri, uveriteľné životné situácie, ktoré nezachádzali do trápnosti. Po tretej sérii sa hlavné postavy metamorfovali na bandu blbcov, ktorým som neveril pol slova. Do toho prišli situácie, ktoré nevidieť ani v porne a nezmyselné dialógy a zmena charakterov do neznesiteľnej podoby. Kto je matka? Who cares. Nedopozeral som.

„Treating ilness is why we became doctors. Treating patients is actually what makes most doctors miserable.“ A tak treba aj k pacientom pristupovať, lebo aj tak všetci klamú. Jediná premenná je, o čom klamú. House prišiel na to, že keď ste cynikom závislým na Vicodine, tak svet nevyzerá ako najhoršie miesto na život. Sarkazmu a cynizmu sa dá odtiaľto vyšťaviť viac ako z pomarančovej plantáže. A to ma baví. Navyše House nepotrebuje ani ceduľku s nápisom "Sarcasm", čo rozhodne poteší. Pozerať, ako sa liečia choroby a nie pacienti, je v prevedení Hugha Laurieho hitparádne. Keď budem veľký, budem ako Dr. House, život bude jednoduchší.

Film rozdelený na dve časti. 1. časť je vizuálne podmanivá, obsahovo pestrá a vzbudzuje v divákovi záujem. Rozpráva príbeh, ktorého koniec chcete poznať čo najskôr. Exkluzívne interiéry, dokreslené farbami robia radosť oku. 2. časť sa odohráva väčšinou v exteriéroch, na ktorých vidno až príliš počítačovú prácu. Nie je natoľko vizuálne podmanivá a miestami sa zvrháva do nejakej zvláštnej grotesky, čo po navnadení prvou časťou čiastočne prekáža. Mihnú sa tu aj svetlé momenty, ktoré z pohľadu celkového hodnotenia filmu, robia film nadpriemerným. Suma sumárum sledovať nasledujúce dielo Wesa Andersona sa určite oplatí.

Vizuálne vydarené dielo, obsahovo však pokrivkávajúce ako veterán z Vietnamu. DiCaprio sa snaží a veľmi, aj mu to miestami ide, ale v tomto filme ma nebaví. Môj vzťah k hlavnej postave ostáva chladný. Buď by som ho mal nenávidieť za to, aká je sviňa alebo milovať za to, aký je prechcaný. Nerobím ani jedno, je mi úplne ukradnutý. To, čo mnou trochu pohlo, bola scéna s McConaugheym, ktorá bola najsvetlejšou časťou filmu. Potom už iba šeď. A trojhodinové nič.

Vizuálne porno, kde má Sorrentino dokonale premyslený každý jeden záber. Obrazová dokonalosť je zvýraznená soundtrackom, ktorý ušil na mieru tomuto filmu zrejme sám Catellani za asistencie Rebecchiho. Jep Gambardella je sympaťák s nadhľadom zľahčuje svoj život, svoje úspechy a mimovoľne sa prechádza, objavuje, rozpráva a očaruje v príbehu, ktorý nám Sorrentino rozpráva. Pôsobí ako päsť na oko rímskej smotánke, ktorá sa berie až príliš vážne. A preto ani vy neberte tento film príliš vážne, nechajte ho plynúť a možno vás unesie.

Po Endeavour je Broadchurch ďalší detektívny seriál z dielne BBC, ktorý si ma získal. Malé mesto, kde sa každý s každým pozná a kde sa problémy ľahko riešia. Britský vidiek, vražda chlapca, hlavný detektív podivín, ku ktorému je pridelená miestna detektívka po materskej. Myslel som si, že ju budem mať chuť zabiť, ale správa sa až prekvapivo racionálne, za čo kalap dolu. Okrem samotného vyšetrovania je zaujímavé sledovať, ako udalosť zamieša so vzťahmi, či už rodinnými alebo susedskými. Ďalšia vydarená detektívka z britského prostredia.

Veľká Británia, Oxford, 60. roky, krásne autá, štýlovo oblečené ženy, gentlemani, ktorí vedia pritvrdiť, ale stále sú britsky taktní. Do tohto všetkého je hodený Morse, ktorý komunikuje s ľuďmi tak šikovne, ako dieťa narábajúce s 20 kilovým kladivom. Mozog mu funguje až príliš dobre, tak sa ho snaží uchľastať, aby nepôsobil príliš briskne. Ani whisky a pinty piva nezabránia, aby sa mu darilo riešiť prípady svojskými metódami. Daley Cooper to nie je, ale Morseove metódy ma bavia viac. 90 minút príjemne utečie, aj vďaka úžasným exteriérom, ktoré dotvárajú špičkovú atmosféru britskej detektívky.