mata77

Vcelku ostrá psychologická dráma, ktorá sa odohráva vo vyššej spoločenskej triede a tak na mňa pôsobila snobsky a preto vcítiť sa do trablov, ktoré sa s Tiffany vlečú od strednej, bolo zavše náročnejšie. Páčil sa mi vnútorný hlas hlavnej hrdinky, ktorý vždy odhalil, čo si v skutočnosti myslí, pričom jej fasáda vyjadrovala presný opak. Záver filmu pôsobil agitačne, tlačil na city a balansoval na hrane gýču. Lenže aj trefne ukázal to, s akým typom opovrhnutia sa ženy a dievčatá po takejto životnej skúsenosti stretávajú "bežne na ulici". Strih a kamera niektorých scén boli urobené veľmi dobre, hlavne v dramatických momentoch filmu.

Halloweenska poviedka od Marvelu sa ponúka v čiero-bielom prevedení, neviem síce prečo, ale zrejme ako pocta, snáď. V tomto ohľade veľmi dobre vyznelo nasvietenie scény, grimasy hercov, či úderná hudba na doladenie klasickej desivej atmosféry. Na ozajstné horory to ale nemá. Zaujímavé zábery vznikli pri snímaní postáv od chrbta na scénu pred mini a pôsobilo to miestami naozaj komixovo. Vlkolak vypadal presne tak, aby nijako nevybočoval z konceptu filmu z minulého tisícročia. Jeho pohyby a choreografia, zhrbené držanie tela boli parádne. Poviedke ale vyčítam až príliš veľa počítačových trikov a to vlastne kazilo tie pozitívne stránky a atmosféru finálnej dramaturgie. Podobne horšie na mňa pôsobila choreografia bojových scén, ktorá síce obsahovala svižné kung-fu premety, chýbala jej ale logika.

Sledovať, ako cynizmus mladej Galadriel dostal úder do hlavy a ako sa to na nej prejavilo, bolo zaujímavé, ale nevyvolalo to vo mne silnejšie emócie. Bolo mi jej síce trochu ľúto, veď nikto nechce zistiť, ako veľmi sa mýlil. Herecky sa mi ale táto pasáž zdala nevýrazná. Južanskú dejovú linku sa snaží zachrániť nádherná lokácia, na ktorej sa natáčalo. To miesto vypadá naozaj magicky a kontrastne. Ďalšou silnou témou boli trpaslíci a ich mocenské boje, respektíve vzťah k elfom. Priateľstvo medzi Elrondom a Durinom dostalo jasné pomenovanie a bolo naozaj emotívne, zahrané precízne a natočené v pekných detailoch. Dosť šokujúco pôsobilo vyjadrenie Durinovej ženy v závere a nahlodalo obraz jej charakteru. Prinieslo mi množstvo otázok, ktoré sú skôr hypotetické a zrejme viac morálne. Niekde na stráni si aj Chlponohí začínajú písať svoje nové dejiny a podľa očakávaní došlo  k vymedzeniu hlavných postáv ich rasy. No a na pozadí celého dielu Hora Osudu chrlí svoje útroby, otrávený vzduch sa šíri a popol dusí všetko živé na zemi. Meno novej provincie už poznáme, pre menej chápavých divákov ho oheň vypálil čierne na čiernom. Mordor. Epizóda sa javí ako slabšia oproti akčnejšej predchádzajúcej, preto sa môže stať, že ak sa divák nechá odradiť tempom, uniknú mu zaujímavé alebo dôležité detaily.

Je to jedna z tých oddychových drám, ktoré neurazia. Námet obsahuje rôzne spoločenské klišé a postavy sú až nadmieru zromantizované. Hlavná hrdinka žije a čerpá obživu z bažín, obklopená samotou, jej osobnosť je definovaná zákonmi prírody, ktoré v tomto magickom svete spoznala. Táto snová časť príbehu predstavuje jeho mysterióznosť, pretože v reálnom svete by takto neprežila.

Nenápadný a až kriminálny seriál, ktorý predvádza divadelné scénky medzi postavami a tieto sa väčšinou odohrávajú v miestnostiach, byte, či v aute. Prevedením a dramaturgiou mi seriál pripomína klasickú BBC tvorbu, na ktorej samozrejme nie je nič zlé. Je to stará dobrá herecká škola a je celkom príjemné si pozrieť seriál vcelku nenáročný na premýšľanie. V každej epizóde sa doteraz vždy odohralo niečo zaujímavé, že som si pozrela aj ďalší diel. Chválim hlavne herecké výkony, reálnosť scenáru a či by sa takéto niečo mohlo aj stať, je na diskusii. 75%

Je síce pravda, že siedmy diel začal tak, ako skončil ten predchádzajúci a teda pokračovaním vzťahovej drámy. V polovici epizódy sa ale stalo niečo zaujímavé a zrazu, po jednej naoko nevinnej ale dôležitej scéne s drakom, sa vyžarovanie emócií celého osadenstva hercov akoby naštartovalo a ja som dostala zas ten pocit spokojnosti po zhliadnutí dobre odvedenej práce filmárov.

Prvých 20 minút filmu je absolútne šokujúcich a už chápem, o čom boli články s prvými recenziami o vypínaní filmu. Pritom ide o dve nesúrodé scény, ktoré predstavujú výseky z jej života. Sú ale neskutočne kruté a priamo ukazujú prstom na rozhodujúce momenty, ktoré nasmerovali život MM k sebadeštrukcii. Dej následne pokračuje sériou niekedy až surealistických scén. Čas sa vo filme neskutočne vlečie a scény svojou mozaikovisťou odpútavajú pozornosť od samotného deja a čoraz viac ju upriamujú výlučne na herecký výkon Any de Armas. Ten je v každom prípade obdivuhodný. Snímku ako takému ale chýba väčšia ucelenosť, pojítko alebo niečo, čo by dávalo obrazom vo filme zjednocujúci rád. Film zacieľuje na konkrétnu skupinu divákov, preto jeho hodnotenie a sledovanosť zrejme nebudú lámať rekordy. Bez správnej nálady bolo celkom náročné dopozerať ho do konca.

Zmena na režisérskej stoličke je citeľná a zdá sa mi, že pocitovo je šiesta epizóda najlepšia. Napätie pomáhala stupňovať kamera s detailnými zábermi na tváre postáv. Buď si pri tom dávala načas, čakala na nástup emócií postáv, alebo striedavo prebleskovala v detailoch, čím ešte viac stupňovala napätie. Hudba je viac chorálna a plná vokálov. Výborné masky, zase a ešte viac. Z niektorých scén sálala hlboká intímnosť, symboly a odkazy navádzali na zamyslenie. K stretom dochádzalo medzi menšími skupinami, pričom kamera sledovala v prvom rade súboje jeden na jedného. Záver neskutočne navnadil na ďalší diel a ja sa fakt neviem dočkať.

Scenár je až chorobne zameraný na Dahmera, jeho myšlienkové pochody a stavy mysle v rôznych časových úsekoch jeho života, pričom je kladený dôraz na menšie či významné udalosti, ktoré ho formovali, alebo prispeli k uvedomeniu si samého seba ako predátora. Takto je postupne vystavaný obraz monštra, ktoré šokuje, ohromuje a straší pri predstave, že takýto ľudia v populácii naozaj lovia. Atmosféra v každom diele je desivo autentická, dramaturgia dodržiava stvárnenie obdobia v časovom horizonte a veľmi rýchlo vnáša diváka do deja.  Pri prvom diele som mala až husiu kožu a sedela som priklincovaná, bez dychu a schopnosti sa pohnúť alebo nejako reagovať. Posledné možno dve epizódy by som si vedela predstaviť zostrihané na jednu, tvorcovia to ale všetko chceli mať rozobraté na drobné s podčiarknutou pointou v záverečných titulkoch. Seriál pre silné žalúdky.

Rod Draka sa mi po zhliadnutí polovice série začína javiť ako temná telenovela, okorenená drakmi. Samozrejme to teraz nemyslím sarkasticky, alebo ako čistú kritiku. Lež ako najsilnejší filmový dojem, ktorý na mňa po šiestich epizódach doľahol. Seriál si drží kvalitný a vysoký vizuálny štandard, nanešťastie pokračuje v podstate od začiatku v pretrvávajúcej vzťahovej dráme. Netvrdím, že Hra o Tróny nemala jalové diely, tu mi už ale citeľne začína chýbať nejaké to dobrodružstvo a akcia bez výtlaku na hádky medzi postavami.