hanakonochi

“A guilty fox hunts his own hole.” (Texas saying)

Chabý pokus o punk.

Kiitos paljon!

Sťa by sa slepý starec rukou svojou, dotknúť sa slnka chcel. Rukou, ktorá sa otvára a zatvára, je reprodukciou tlkotu jeho zhasínajúceho srdca. Posledný mechanický úkon kým sila ducha pretne veci pozemské. 8mm, stopáž 32 min. Adstringentná zvuková linka na úrovni Patrick a Michèle Bokanowski resp. Philippe Grandrieux.

Z čista subjektívne. Mierne nadhodnotené. Krásne svojou dobou, farebnosťou, mäkkosťou filmu. Joseph Bernard sa radí k velikánom ako Stan Brakhage či Hollis Frampton. Filmári, ktorí mali oči otvorené. Ďakujeme.

Druhá polovica filmu je pomerne slabá. Dvojnásobná stopáž v podaní dua Coen bros. a sme na piatich hviezdičkách.

Ad boogieman: Aj Sepultura prišla v roku 1993 (Chaos A.D.) so skladbou Kaiowas a nik také niečo nečakal!

Ulica. Tanec. Divadlo. Tam, kde sa aj sochy zdajú byť živé. Transcendentálny zážitok. Peter Mettler je niekde inde.

Jeden z tých zaprášených podpultových filmov, zabalený v starých zažltnutých novinách, ktorý sa požičiava skutočne iba dobrému priateľovi, vďačnému divákovi, majúc niečo na bitevnom poli kinematografie už za sebou. Nerozmnožovať, strážiť. Pssst.

Slávny Stan Brakhage je v tomto krátkom dokumente zachytený kamerou režisérky Mary Beth Reed pri jeho obľúbenej činnosti a to ručnom kolorovaní niektorej zo svojich posledných filmových básní, keďže dva roky na to prehráva svoj boj s rakovinou. Aktuálne je Garden Path možno vidieť na youtube, napriek chabej kópii štátnej talianskej televízie Rai Tre ho všetkým jeho priaznivcom vrele odporúčam.