hanakonochi

Pred pár dňami som si na mubi.com prečítal jeden krátky, zato výstižný komentár k filmu The Hart of London. "You have to be very careful." Tu to patí dvojnásobne, preto nakladajte s týmto filmovým materiálom nanajvýš opatrne. Musím sa ohradiť voči námietke užívateľa Vančura. Podľa môjho názoru profesia Stana Brakhagea ako umelca/kameramana nie je v žiadnom konflikte s jeho prítomnosťou na oddelení patológie. Film nemá mať edukatívny charakter. Je užitočné pochopiť, že čočka Stanovej kamery sa totiž opakovane vyskytuje na miestach, kde by ste ju najmenej čakali, ale tento fakt zatiaľ ocenia azda iba tí najvernejší fanúšikovia jeho neortodoxnej tvorby. Podobne, na mieste, by mohla byť vznesená námietka na režisérovu účasť pri natáčaní filmu Window Water Baby Moving, kde bol Stan viac kameramanom ako otcom, v čom práve spočíva jeho výnimočnosť! Kde Window Water Baby Moving začína, The Act of Seeing with One's Own Eyes končí.

Celý mesiac som sa dennodenne venoval filmografii, štúdiu a analýze tvorby jedného z najvýznamnejších umelcov 20.storočia a tento mesiac je vlastne len začiatkom dôkladného výskumu, na ktorý sa plne ohdodlávam. Vďaka géniom filmového plátna ako Stan Brakhage, sú naše životy niečím krajšie, plnšie, obohatené o krásne audiovizuálne zážitky a keď máte pri sebe človeka, s ktorým ich môžete ešte aj zdielať a filozofovať nad skrytým odkazom ukrytým v každom jednom z jeho diel, to je to pravé orechové. R.I.P. dear Stan.

Hviezda filmového neba. "Budete ma hľadať a nájdete ma; ak ma budete hľadať celým svojím srdcom. Dám sa vám nájsť." (Jeremiáš 29. kapitola, verš 13)

Stan Brakhage pohliada na svet úplne inými očami ako zvyšok planéty.

(Ne)správna hĺbka ostrosti. Rýchly pohyb kamery... a REM - rapid eye movement, rýchly pohyb očí, podobne ako ked človek zaspáva vo svojej prvej fáze, nevie či sníva alebo ešte bdie a postupne prechádza do spánkovej fázy druhej. Obidve hlavné spánkové fázy (REM a non-REM) sú dôležité a ich dlhodobé chýbanie vyvoláva stavy podobné psychóze. Možno sa pýtate čo to má spoločné s týmto krátkometrážnym snímkom, ale Stan Brakhage v týchto dvadsiatich dvoch minútach filmového zvitku Unconscious London Strata dokonale vizuálne analyzuje čo spomínam vyššie. Just keep on dreaming of London.

Šťastie je mozaikou drobných radostí. Tak ako je kvalitný film mozaikou dobrých záberov. Stan Brakhage si je toho vedomý. Film, v ktorom sú deti hercami, bez toho, aby o tom vedeli. Na svete je toľko krásnych príbehov. A kde sú sfilmované tie vaše?

3rd Episode vie existovať ako samostatný film bez ohľadu na to, či poznáte súvislosti z predchádzajúcich udalostí seriálu. Krásny herecký výkon v podaní Laurie Matcalf. Žiadne moralizovanie - takýto scenár napíše len samotný život. Dva dni mi tento príbeh rezonuje v mysli a preto zvyšujem hodnotenie na maximum.

Priblíženie života členov čiernej komunity a ich stratum intermendium očami prisťahovalca Alda Tambelliniho, v našich končinách menej známeho, zato všestranného umelca, ktorý si pre tento film umne a nie náhodou vyberá dve miesta kde sa všetky deti (a nie len tie s tmavou pleťou) cítia šťastne. Týmito miestami s najväčšou koncentráciou detského úsmevu sú pláž s príbojom a zábavný park. Do pozornosti dávam moment, kedy sa obyčajnou projekciou negatívneho obrazu zrazu stáva černoch belochom.

Determinácia dvoch svetov. Životné versus neživotné, kde prevláda to druhé. So zmyslom pre dokonalú kompozíciu sa umelec Robert Todd pomalým tempom venuje štruktúre jednotlivých materiálov. Azda jediným negatívom jeho príjemných filmov je použitie digitálnej kamery, v opačnom prípade by moje hodnotenia išli o jednu hviezdičku vyššie.

Ktorýkoľvek užívateľ čsfd, ktorý sa cíti ako doma (nielen) na bitevnom poli viedenských akcionistov a odhodnotil tento Schockierende Sache aspoň za štyri hviezdičky, mi môže napísať do pošty a získať tak pozvánku do SurrealMoviez.info