Potrublo

Spoiler v texte! Téma paralelného univerza hmýriaceho sa príšerami, ktoré si otvorí bránu do nášho sveta, prelomová nie je (kvalitne spracované napr. v The Mist). Tele-kinetické schopnosti získané pokusmi na ľuďoch v réžii zlej vlády / NASA / CIA tu už tiež boli. (aspoň, že sa tvorcovia nehrajú na priekopníkov, a v skripte odľahčene odkazujú priamo na Stephena Kinga) Ale uznávam, že výsledný kokteil namiešaný z týchto dvoch už trochu vyprchaných ingrediencií, bol osviežujúci a bavil ma. Výborná stupňované napätie a svele vykreslené prostredie 80. rokov (s priamymi a nepriamymi odkazmi napr. na E.T.)., zaujímave postavy s vnútornou hľbkou... Ale zhruba od polky 5. epizódy prestal u mňa absolútne prestal fungovať moment prekvapenia. Odhalením nastrčeného Willlovho tela sa stráca akákoľvek ďalšia mysterióznosť hlavnej dejovej línie. Karty sú rozdané, vieme, kto sú dobrí, vieme aj, že zlí ne sú len monštrá, a trpezlivo čakáme na grand finále v poslednej epizóde série, kde musí nevyhnutne nastať konfrontácia dobra a zla. A niekto sa samozrejme bude musieť vybrať do Upside down a pokúsiť sa Willa zachrániť. Keď sa tvorcovia takto scenáristiky vystrieľajú už v prvej sérii, celkom sa obávam toho, čo nám ponúknu v druhej. Rád by som sa mýlil a dúfam že Dvojka bude pokračovať úrovňou, kde Jednotka začala.

SIlná záverečná myšlienka a filozofické odkazy v zmysle, kde sú hranice konania vo viere "vyššieho záujmu"... je to hlavné a žiaľ jediné, čo sa mi vybavuje s mesačným odstupom od zhliadnutia filmu. Scenár na 5 * ale celkové spracovanie podľa mňa šedo-priemerné.

Zaujímavý projekt. Pravdupovediac mierne ma zaskočilo extrémne silné herecké obsadenie, to je pri formáte minirole skôr rarita. Niektoré príbehy ma samozrejme oslovili viac, iné menej. Verím, že na festivale krátkych filmov by som bol z niektorých epizód absolútne unesený. Avšak, hodnotím zbierku ako celok a tej musím vytknúť značnú nevyrovnanosť a chýbajúci spoločný odkaz. Celý čas som čakal, že na konci príde určitý impulz, ktorý klbko dejových línií rozmotá alebo prepojí... ničoho takého som sa ale nedočkal. Teda, okrem trochu príliš všeobecných pojmov lásky a jedného mesta. A tak mi zostanú len spomienky na milé črepinky, tie však asi rýchlo zapadnú do zabudnutia.

Originálna téma, voľne spracovaná podľa skutočných historických reálií. Bohužiaľ, niekoľko kvalitných akčných scén (ktoré sa dajú za 10 minút pozrieť na youtube) na dobrý film nestačí. V rovine, kde sa príbeh pokúša mentorovať, tj. pokúša sa konfrontovať stalinistickú propagandu verzus vojnovú realitu, absolútne zlyháva. Postavy sú nedotiahnuté, dialógy plytké, korunu všetkému dodáva patetická love story. Vojnové filmy mám rád, tie kvalitné ponúkajú divákovi napätie, akciu a väčšinou aj silný príbeh. V minimálne v 2 z týchto atribútoch je Enemy at the gates značne podpriemerný. 2 a pol hviezdy

skutocne udalosti v Rwande, spracovane citlivo civilne - takze ja ako divak som si absolutne nevsimal filmarcinu len brutalnu silu pribehu

Skvely casing ale inak zufalo priemerny akcny film.

Kedze povodnu divadelnu hru v rezii Dejvickeho divadla som nevidel, neviem posudit Zelenkovu pridanu hodnotu. Na listky na divadlo sa vraj zvyklo cakavat v spacakoch, tak neviem ci prvotnym motivom filmu bolo len priblizit hru sirsiemu publiku alebo to bol skor zamer hlbsieho multizanroveho prieniku. V kazdom pripade som odchadzal z kina so skvelym zazitkom. Herecke vykony su priam brilatne, z filmoveho remesla ma zaujala najma kamera, ktora dokazala vytazit z prostredia vyrobnej haly maximum. Prevazuje vsak pocit, ze na Karamazovych si zgustne viac divadelny ako filmovy fanusik.

Skvely film v strhujucom tempe, ktory divaka nenecha ani na chvilu vydychnut. Kto vsak caka vybuchujuce lietadla a dvojicky padajuce do ulic Manhattanu, mal by sa tomuto pocinu radsej vyhnut. Napriek tomu si myslim ze film sa vyrazne (hoci nepriamo) dotyka 11. septembra a zivotnych hodnot, ktore tento datum radikalne postavil na hlavu. Pre nas Europanov mozno neboli odkazy televiznych realii dostatocne citatelne ale verim ze kazdemu Americanovi pripominali tykajuce hodiny odratavajuce posledne dni do septembrovej kataklyzmy a nalezite stemnovali uz aj tak dostatocne hustu atmosferu filmu. To ze Josh Harnett sa v roli mladeho frajerskeho prezidenta firmy doslova nasiel a vyborne zostaveny soundtrack su pre mna uz len bonusy navyse. 4 a pol.

3 a pol. Prva polovica filmu, ktora sa niesla v uvolnenom tempe a nadlahcene konfrontovala akademicky unudeny zivot profesora s existencno-vitalnymi potrebami africkeho paru imigrantov, mala zaujimavy spad. Od momentu zatknutia vsak pre mna film stratil svoje caro. Paradoxne, prave druha polovica filmu mal byt ten priestor, kedy sa reziser snazil divakovi pretlmocit hlavnu myslienku - problemy imigrantov zijucich v USA po septembri 2001. Politicky skutocne silna tema, ale co sa tyka umeleckeho spracovania, McCarthy podla mojho nazoru nevyuzil vsetok potencial, ktory ponukala. Konanie a vztahy postav, najma matka vs. syn a matka vs. snubenica (manzelka?) mi pripadali trochu umele a silene.

Som len okrajovy fanusik Sigur Ros, co v praxi znamena ze od nich poznam asi 3 veci ale tento film ma neskutocne zaujal. Uz samotna myslienka organizacie koncertov v odlahlych zakutiach drsno-krasneho Islandu je znacne zaujimavy pocin, umelecke spracovanie tohto dokumentu vsak v nicom nezaostava. Hudba je o kontrastoch a gradacii a toho ponuka dokument na rozdavanie. Obrazova a zvukova stranka filmu plynu v dokonalej symbioze, priznavam, ze pri niektorych scenach mi naskakovala husia koza. Najblizsia dovolenka na Islande!