Vladimus

Po rokoch opakovanych pozreti v podstate moj najoblubenejsi z prequelov a jeden z top 3 mojho SW rebricka. Objektivne je to stale za 4*, ale ako fanusik to mam v hlave za 5*. Velmi nepravom osocovany film, ktory predbehol svoju dobu. Premysleny pribeh s dvoma nadvazujucimi pokracovaniami, ktory dava vacsi zmysel ako cokolvek v sequeloch. Styl filmu je postaveny na vizualnom rozpravani, prevadzani nas uzasnymi svetami, ktore neposobia plytko ale naopak su plne detailov a ozivaju sposobom, ktory nabada k ich dalsiemu skumaniu a novym dobrodruzstvam. Cely film je dokazom toho, ze Lucas je uzasny vizionar, schopny dramaturg, nie bezchybny scenarista a fakt nie dobry reziser hercov. Napriek tomu jeho filmy drzia stylom pokope a podnecuju fantaziu obrovskeho mnozstva divakov napriec vsetkymi generaciami. Ku asi najznamejsiemu (umelo nafuknutemu) problemu filmu: JarJar nie je postavou, ktora by ma ocarila vtipnostou ale funguje v pribehu preto lebo je to len dalsi presne taky bizarny smiesnotrapny prvok, ktory ku SW patri od Novej nadeje. A to robi SW tym, cim su. Od kantiny po Ewokov, rozpravkove az infantilne aspekty tu boli od zaciatku. Jar Jar je nemotorny primitiv s dobrym srdcom, jeho vzhlad, rec a vystupovanie do SW pasuju ako rit na serbel. Nepride mi vo vacsine scen skutocne vtipny ale tichy usmev vzdy vyvolava tym, ako velmi SWovsky je jeho postava navrhnuta a stvarnena. Inak povedane: nevadi mi a bez online hejtov namrzenych OT hardcoristov by urcite nevadil 90% divakov. Film ma par objektivnych neduhov: Lucas si mohol dat viac zalezat na rezirovani hercov aspon v postsynchrone. Vo filme je par (ale zdaleka nie tolko, ako by vam tvrdili hejteri) “prednesov”, ktore by zasluzili facku. Prikladom bud intonacia Natalie Portman v scene, kde sa Anakin ponukne pomoct navstevnikom vyhrou v pod race. Alebo Anakinova mama Shmi Skywalker a jej legendarne: “Anakin.” :D Avsak zvysok je uplne v pohode a v sulade s tym, ako tie postavy v pribehu funguju. Qui-Gon v podani Neesona je mentor, ktoreho je tazke citat z emocii lebo ich tlmi. Mudry a rozvazny no zaroven s vierou v prophecy of the Chosen One. Mlady Obi-wan, toto este nie je jeho film. Predstavuje sa nam mierny vzdor voci svojvoli jeho ucitela ohladom proroctva ale inak zatial neplni ziadnu vyznamnu ulohu. Adekvatny herecky vykon. No a potom je tu hlavny hrdina (vlastne cely film je hlavne Qui-Gonov a Anakinov), mlady Anakin Skywalker. Nuz co povedat, za sto rokov by som nepochopil ludi, co kririzuju maleho Jakea za jeho vykon v epizode I. Je to totiz bez debaty najprirodzenejsi a najlepsi herec v celom filme. Svedci o tom aj to, ako ho vnimaju detski divaci a dospelak co predstavoval SW uz niekolkym generaciam drobcov by vam povedal (a prave hovori) ako velmi uspesne vytvoril GL v epizode I dobrodruzstvo pre vsetky generacie a film, ktory priviedol ku SW obrovske mnozstvo prvodivakov. SW dobrodruzstvo s mnozstvom bizarnosti, par smiesnych masiek, ranneho CGI (stale vypada velmi dobre ak pozerate spravnu verziu! Nie standardny blu-ray alebo nedajboze trapny “4k” release), uzasnych detailnych svetov, technologie, kostymov a subojov, ktore dodnes tromfnu kdejaky moderny blockbuster (digibordel). K tomu pridajte vyrazny a jeden z objektivne najlepsich soundtrackov v dejinach filmu vobec (ultimate edition ost je cisty gem). Este k negativam: kamera je na dnesne pomery mierne nudna a nevyrazna. Velky podiel na tom ma i sposob, akym bol film robeny, ako boli renderovane efekty a ako sa to vsetko davalo dokopy (vratane ranneho cisto digitalneho zaznamu, ano uz v Epizode I je par scen zaznamenanych digitalne, zvysok bol este film. Lucas chcel dokazat, ze nik nepozna rozdiel.) Oficialne releases filmu maju mnozstvo problemov. Okrem zbytocne predlzeneho pod raceu a vlozenia zaberov, ktore su kvalitou pod uroven zvysku filmu su tu problemy ako cerveny nadych v DVD a HDTV verziach. Nespravny color grading - v porovnani s kinoverziou - na blu-ray a masivny DNR efekt, ktory vsetkemu dava umely vzhlad, vyhladene voskove tvare postav a spolu s pozmenenym color gradingom robi mnohe casti filmu vyslovene skaredymi. Skuste porovnat zrno a detaily na tvarach medzi 40GB HDTV ripom (HD verzia DVD vydania) a standardnym blu-ray obrazom. HDTV ovela lepsie inkorporuje vsetko CGI, ktore nevypada tak zastaralo a umelo, je to obrovsky rozdiel. Bohuzial HDTV trpi cervenym nadychom obrazu a tazkym edge enhancement efektom. Najlepsia verzia filmu je tak z hladiska povodnych farieb a dlzky jedine japonsky LaserDisc. Je to jedine oficialne vydanie kinoverzie so spravnymi farbami, a teda atmosferou scen. Bohuzial v nizkom rozliseni. Jediny sposob, ako vidiet film v HD a v povodnej kinoverzii je rozbehnuty projekt 4k99. Ide o naskenovany 35mm film. Google pls.

Vela sa narozpravalo, fanusikovia sa rozdelili do dvoch ci troch taborov a vo vsetkom tom zmatku si malokto uvedomil, v com skutocne tkvie cely problem. Nezufajte, ujo Vlado vam to teraz vysvetli, aby v tom bolo konecne jasno. 1. Sequelova trilogia nemala od zaciatku zaklad v podobe premysleneho dejoveho obluku, ktory by vystacil na tri uzasne filmy. Fakt. Neexistovali poznamky jedneho tvorcu a vizionara ako v pripade povodnej trilogie a prequelov. Neexistovali este nezrealizovane fantasticke napady. Existovalo par odmietnutych scenarov a nesputane odhodlanie megakorporacie usatej mysi zacat tu drahu licenciu co najskor dojit. Existovalo tiez presvedcenie, ze nadviazat na povodnu trilogiu uspesnymi filmami bude k***a tazke! A tak prisiel fanusik JJ a po dlhych prechadzkach so scenaristom prisli na to, ako co najbezpecnejsie zacat novu trilogiu, avsak bez akehokolvek planu pre onu trilogiu a bez akychkolvek vacsich rizik. Prisli na to, ako vsetkych oblbnut filmom, ktory bude takmer 100% kopiou Novej Nadeje ale v novom modernejsom kabate. A tak vznikla epizoda VII. Zo vsetkych moznych scenarov sa rozhodlo, ze to najlepsie a najbezpecnejsie riesenie bude ... dobrodruzstvo s cielom vyhodit do vzduchu dalsiu hviezdu smrti. Tichy potlesk, cvrcky, tumbleweed rolls across the screen... 2. The Force Awakens. Herci nie zli, potencial fajn. Pribeh: copycat epizody IV. Hmm, este stale to mohlo byt ako tak zavavne. Trochu aj napokon bolo. Trochu. Ale... SW uz v case, ked sa produkovala epizoda VII nebolo nieco nove a nezname. Bol to obrovske univerzum s tonou historie, vlastnych zakonov a uzasnych svetov, kreatur, ktore GL hlavne v prequeloch posunul daleko za moznosti povodnej trilogie. SW galaxia mala uz co to za sebou, prequely vznikali v dobe , ked velke filmove serie prezentujuce epicke fantasticke svety nadobudli nove rozmery uveritelnosti vo svojej fantastickosti tym, ako detailne a komplexne boli na platnach prevedene. Divaci sa naucili byt vtiahnuti do tychto bohatych fantastickych svetov, skumat ich vymyslenu historiu, hrat hry z ich prostredia, citat knihy, komiksy, atd. SW boli uz od cias povodnej trilogie (pri obmedzenych technologickych moznostiach) az po miestami bezuzdne trikove exhibicie v prequeloch, filmami podnecujucimi fantaziu, vyvolavajucimi vzrusenie z objavovania Sily a novych svetov. Filmy s atmosferou pustnych planet ci hustych lesov, ktore napriek podobnosti s pozemskymi prostrediami posobili vzrusujuco a fantasticky az po skutocne imaginativne svety ako mesta v oblakoch, na oceanoch, celoplanetarne megacity, ci utopicke zelenomodre raje, ...boli to svety plne dobrodruzstva a spektaklu co cakalo na kazdom rohu. V pribehoch, kde som vedel, ze aj ked to nie vzdy vidim na platne, deje sa v zakulisi vela veci. Prebieha boj, v ktorom ide o nieco vyznamne, nieco co definuje buducnost tejto zivej a komplexnej vymyslenej galaxie. Kde som chcel vediet, co sa deje v tych vzdialenych budovach na horizonte Coruscantu, ci ake dalsie kreatury ziju v hlbkach Endorskeho pralesa. Co sme dostali v epizode VII? Nostalgicke fajn momenty s charismatickym Harrisonom Fordom, slabo hrajucou zostarnutou Leiou a... nudny, absolutne bez pozadia a hlbky, plocho nastaveny, nevysvetleny konflikt, v ktorom nezaujimave postavy zachranuju galaxiu pred nejakou kopiou stareho imperia. Preco, ako, kto, kde? Ani po epizode 9 sa vela nedozviete. Toboz tu, kde Prvy Rad disponujuci zdrojmi vacsimi ako ma cely zvysok galaxie a ake malo cele imperium pred nimi vypali z dalsej (a vacsej) hviezdy smrti paprsok a nasi hrdinovia sa pozerajuc na oblohu skonstatuju: That was the republic. The First Order, they’ve done it.” Ok, ale tento nezmyselny konflikt bez stipky originality a pozadia je aspon audiovizualnym dobrodruzstvom, v ktorom objavujeme atmosfericke, fantasticke svety, aspon toto minimum co robilo SW uzasnymi je tam, ze?? Nope. Nic. Takodana su take europske lesiky s jazierkom kde pevnost Maz Kanaty posobi az mimozne, ako nejaka atrakcia z amusement parku. Vnutri je ale aspon kantinou verzie 2 - cize moderne masky, prosthetics a nejake nevyvazene cgi. V podstate kreatury v Maz Kanata’s castle je to najfantastickejsie najSW co v celej trilogii uvidime. A aj to je len upgrade z ikonickej zalezitosti predoslych filmov. Inak posobi cely vesmir sequelov neskutocne dull, boring. Konflikt medzi First Order a bandou resistance nikde nikto okrem nasich hrdinov neriesi. Nevnimane ani nevidime, ze by to malo nejaky dosah na zvysok galaxie. (Ano je tam jedna balkonova scenka z republiky, fascinujuce, vzrusujuce... nie). Vlastne v celeh trilogii sa akoby nahanal Kylo Ren a par vesmirnych lodi s par resistance lodkami a bojovnikmi. Nebyt Harrisona Forda a jeho: That’s not how the Force works! Oh really, you’re cold?- Rwaaargh!” a nostalgie, tak tu nie je prakticky nic. Absolutne nic. 3. The Last Jedi Nech bola epizoda VII akokolvek nudnou stavkou na istotu, ktora stala cisto na fan service a nostalgii, herci neboli na zahodenie (i ked ich postavy a hlavny konflikt boli prevazne nezaujimave, ploche a neoriginalne). Stale sa dalo vymysliet nieco uzasne. Odrazit sa a zacat skumat galaxiu ako sme to videli v mojich oblubenych prequeloch. Mohli sme vidiet epicke bitky na novych planetach, detaily novych svetov ktore nabadaju ku atmosfere a skvelym dobrodruzstvam, ved moznosti SW galaxie su obrovske. Fantazia s rozvahou, aby to nove zas neposobilo mimo svojho univerza ale rozvinulo ho. To chce um a jasnu viziu, no zaroven respektovanie pravidiel !!siedmich!! predoslych filmov v tejto serii/sage. Na prevvracanie ocakavani je epizoda 8 absolutne nevhodnym miestom pretoze je to stred trilogie, ktora zacala nostalgickou hrou na istotu, kde sa, pokial ide o Silu a konflikt Jedi vs Sith, potvrdili pravidla vlastneho univerza. Je cas spravit z toho nudneho konfliktu epicku zalezitost so vsetkym, co ku SW patri! .Tak ideme Rian Johnson, do toho! ...Vysledok: hlavna hrdinka sa poneviera po velmi pozemsky vypadajucom ostrovceku a presviedca zartpkleho Jedi mastera o logike celej zalezitosti ale tomu, ako i nam, to nie je vobec jasne. Zatal par lodi vo vesmire nahana zopar inych lodi, kde ti utekajuci maju mensiu vzburu na palube za okolnosti, ktorym nerozumeju postavy, divak, ani reziser. Prekonaju to az napokon dosiahnu pustu, nezazivnu solnu planetku, (miesto snehu sol), kde sa pred utesom trochu nezazivne pobiju, hlavny zaporak da duel s projekciou, v ktorom sa naznaci ake cool by to bolo keby sa skutocne pobili a nie len stali a smykali sa po soli, Mary Sue zdvihne par cartoonish šutrov a good guys zduhcnu. Uzasne vzrusujuce lokacie: fadny stokrat videny interier dvoch vesmirnych lodi. Pozemsky ostrov v severskych vodach s krizencami morskeho prasata a tucniaka. Solna pustatina a tmava jaskyna s par zabermi na diamantove lisky. Este tam bolo pozemsky vypadajuce kasino s mimozemstanmi vo frakoch a s nejakymi konikmi a hackerom ale to ma pri pisani povodne ani nenapadlo. Som musel doplnit neskor. Pre porovnanie - prequels: Coruscant - viacere nove lokacie napriec trilogiou (Dex’s diner, opera house, apartments, Jedi Temple,...) Naboo - rozne lokacie v celej trilogii (podvodny svet, Gungani, Naboo mesto, waterfalls, pláne), dalej Utapau, Mustafar, Geonosis, Kamino, Kashyyk, obrovske mnozstvo uzasnych kostymov, technologie, fantasticke suboje s premyslenymi choreografiami, ktore sa nesu roznymi priestormi, castami daneho prostredia, epicka a vyrazna Williamsova hudba a s nou spojene zimomriavky. Premysleny dejovy obluk od epizody I po III. Jednotny audiovizualny a rozpravacsky styl. (vizualne podane pribehy predovsetkym) Hlbsie zobrazenie politiky v republike, uzasny world-building a expansion of lore davajuce SW galaxii epicky rozmer moderne stvarnenych fantastickych svetov ako napr. Stredozem v LotR, Star Trek universe ci magicky svet Harryho Pottera. Na co su nam objektivne vyborne technicke kvality a dobri herci, ked nam bola v sequeloch predhodena tak nudna, neinspirativna, nesuroda trilogia s bezvyznamnymi (s ohladom na celu sagu) postavami? Ano, ma to svoje momenty, kamera a triky su spicka. Dejova linia Luke-Rey-Kylo nebola v epizode 8 beznadejna a byt viacej premysleneho pribehu pre celu trilogiu, mohlo to byt fajn. V principe mi nevadilo, ze Luke bol zatrpknuty starec na ostrove. Ale pozadie celeho pribehu a stvarnenie vesmiru a konfliktu ... proste skor nuda, aj ako tuctovy blockbuster, nieto este SW film.

Na co sa to ludia pozeraju, ked hovoria o perfektnych trikoch? Perfektne triky sme uz v blockbusteroch videli, ale nie tu. Prilisna “ostrost” praveze zdoraznuje velke nedostatky a prinajmensom trikovu nevyvazenost filmu. Hoci zaver je zabavny a trikovo vydareny, v prvej polovici vas miestami oplieska CGI ako z hier dekady a viac starych. Lode a podzemie (Kongov suboj s lietajucim hadom, Kongov splaseny beh do kopca, dino kraby, ci co to za kreatury, a ten smiesny dinosaurik, ktory jedneho zozerie - ten ma rozsekal, trapas).Teraz k tomu co nikoho nezaujima ale predsa len je dobre, ked to tam je a dava zmysel: pribeh a postavy. Linka s dievcatkom a Kongom dala na zaciatku nadej, ze to nebude uplne retardovane a reziser sa pokusi o nejake true emocie v zavere. Nestalo sa. Miesto toho zle hrajuci, nesympaticki  herci v retard rolach konaju v rozpore so zmysluplnostou a logikou cohokolvek v nezmyselne a neuveritelne postavenych situaciach a dejovych linkach. Dobry fantasy svet stale potrebuje predat svoju neuveritelnost na platne dostatocne uveritelnym spracovanim (alebo ako budovat epicke univerzum s vlastnymi zakonmi fyziky, logiky, atd., ale tak, aby to nebolo na smiech a naopak to divaka vtiahlo do svojho sveta). Nic take sa tu nekona. Facepalmy nad uzasnou technologiou, nahodami, splacanim vsetkeho mozneho i nemozneho co sa deje jedno za druhym. Mega rozmer tento aspekt nadobudne, ked znenazdajky Godzilla sprudka vypali Starkiller beamom dieru rovno do stredu zeme, doslova dža, len tak, lebo preco nie. Neprepali ine objekty ale zemsku koru napriec ano. :D Spominam na Lego bitky s bratrancom, a to sme este mali ukrotene pravidla v nasom svete detskej predstavivosti proti tomuto, sme to brali az vazne by som povedal. Linka s cernochom a tymi dvoma absolutne nesympatickymi trdlami na velku facku. Trapas. Pritom ten podcaster sam o sebe nebol uplne postava na zahodenie.V zavere triky necakane zacnu vypadat akoze sa nesetrilo kvoli covidu a neistej buducnosti a dostaneme solidne (i ked bez akejkolvek hlbsej atmosfery) fackovanie sa monstier s destrukcnym levelom 9 z 10. Cize, ked vyhodime tie ludske postavy, mame tu par dobrych cinematics do nejakej monster-universe videohry. To je vsetko.

Pred pozretim filmu si treba uvedomit nasledovne bezdebatne fakty: nova trilogia nemala od zaciatku premysleny dramaticky obluk (potvrdene tvorcami). Epizoda 7 bola nostalgickou kopiou epizody 4 a nepredstavila nic nove co by sa čarom a atmosferou priblizilo OT alebo i prequelom, ktore maju svoj vlastny vibe a atmosferu. Epizoda 8 bola potom fanfictionom, ktory sa v mnohych smeroch ubral totalne mimo od svojho vlastneho univerza asi i v snahe urobit nieco zaujimave s tymi nudnymi postavami a plochym, neuveritelnym, nevysvetlenym konfliktom, ktory bol kazdemu u riti. Jedine pozitivum ale v zavere bola zaujimava linka Kylo-Rey (ich prepojenie) a Luke. A s tymto rozohratym, prakticky ničim, mal teraz Abrams upliest (z čiastočne svojho vlastneho) hovienka bič a ukoncit asi najvacsiu filmovu sagu vsetkych cias. A s odretymi usami dokazal nemozne. Dal nejaku tu vahu predoslym dvom nepodarkom a ako tak uspokojivo ukoncil aj celu sagu. Epizoda 9 natrepala do prvej tretiny to, co sa malo rozvijat uz min. v epizode 8, a tak miestami posobi velmi rushed, cim trpi atmosfera. Ale po case sa to utrasie, vsetko do seba zapadne, pridu aj ozaj pekne, dojemne momenty a moderne, cool ponatie sily v subojoch (avsak bez smiesnych zamrznutych babičiek plapolajucich vo vakuu). Ak nic ine, tak je to paradny blockbuster pre velke platno so skutocne posobivymi vyjavmi doprevadzanymi uzasnou Williamsovou hudbou. 8/10 (neskor asi viac, uvidim co to da druhykrat). Opakovane pozretia: jediny zo sequelov, ktory dokazem dlhsie pozerat bez takmer isteho vypnutia z nudy a ak ho prerusim, pokracujem neskor a dopozeram. Jedine co sem tam preskakujem je Zori a Poe na Kajimi. Vlastne si k tomu domyslam svoj vlastny pribeh predoslych dvoch filmov a potom si aspon tento film ako tak uzijem. Ked nic je to aspon blockbusterove dobrodruzstvo. Dobrodruzstvo a fun totiz v predoslych dielich silno absentuju. I tak je to strasne neimaginativne proti takym prequelom, hudba stale nikde na urovni predoslych filmov, prostredia nemaju atmosfericku hlbku, nevtahuju do univerza tak ako fantasticke svety prequelov a cely konflikt First Order vs Resistance je tak neuveritelny, plochy a nezazivny, ze az. Palpatine tomu aspon v spojeni s mojou vlastnou fantaziou a domyslenim pribehu pred dava aky taky epicky rozmer a zmysel ako pokracovanie OT.

Premrhaný potenciál na pekný historický film. Triky miestami nestačia a čo sa týka pátosu, tak by sa bolo treba inšpirovať niektorými kvalitnými hollywoodskymi filmami. Kórejci niekedy nevedia, kedy strihať a koľko sekvencia znesie, aby nezačali byť veci nechcene vtipné. 60%

Chcelo by to mierne prestrihať a lepšie spracovať - zakryť, pozmeniť, pomôcť nejako tým nelogickým až retardovaným rozhodnutiam a nastaveniam situácií, aby vyzneli o niečo prijateľnejšie, ba dokonca realistickejšie ( to už chcem veľa ja viem). Je mi jasnééé, že sa niekto chcel zabávať s ohníkom a heroickými figúrkami, ktoré sa doň bezbreho hádžu z podrepov , ale odtiaľ potiaľ. Mohol to byť inak fajný katastrofčák, triky v pohode.

Výrazná atmosféra - doba, prostredie, kamera a hudba podporujú v sústredenej réžii jednoduchý príbeh za pomoci dvojice výborne hrajúcich, sympatických hercov. Remeslo, ktoré citlivo a precízne napĺňa očakávania svojho diváka. Výstražný prst pri prvých medzititulkoch a stmievačkách rýchlo opadol. Všetko je tu tak, ako má byť.

Zo začiatku ma naivne a skratkovito zobrazené zárodky vzťahu budúcej mladej matky a otca sklamali, rovnako ako herectvo mládenca Harumy. Malo to ale niečo, atmosféru, akú som pri seriáli už dávnejšie nezažil. Čo ma očarilo, napriek režijne a scenáristicky nie najlepšie zvládnutému úvodu, bolo herectvo mladej predstaviteľky. Síce som si prvé 4 diely trieskal hlavu o stôl nad toľkou naivitou, napokon ma presvedčila, že svoje rozhodnutie myslí vážne. Výrazne jej v tom pomáha zobrazenie vzťahu s jej matkou (taktiež výborne zahratá rola) a od piatej časti je z toho už aj celkom dobrý seriál. Otec malej matky (aj s tým jeho špúlením úst :) sa taktiež postupne stal z nezaujímavej figúrky jedinečnou a zapamätateľnou postavou. Keby sa ubralo z miestami príliš násilne vloženej slzopudnej hudby (motív je veľmi pekný) a ešte viacej pritvrdilo, zamotalo vo všetkých rovinách (škola, spolužiaci, novinár, Satoshiho matka), bolo by to dokonca vynikajúce. Už dávno som nejakej rodine v seriáli nedržal palce tak ako tu. Ale toho chlapca mal preboha niekto na pľaci riadne zaučiť a motivovať, lebo tie výrazy do close upov čo sem-tam produkoval boli fakt na trest.

Slzopudné romance a romantické dejové linky ma vždy buď rozosmievali, uspávali alebo otravovali. Už niekoľko kúskov z ázijskej dielne ma ale pekne zaskočilo a niektoré ma dokonca hodne rozsekali. Asi starnem a sentimentálčim rýchlejšie než som čakal alebo neviem ako to robia. Aj v tomto filme je napriek všetkým možným výhradám voči réžii a scenáru niečo neopakovateľne magického čo vo mne vyvoláva pocity, aké iné romance nedokážu.

Skôr 3,5*. Na plnohodnotné 4* tomu chýba trochu súdnosti, režisérskeho citu a hereckého talentu Harumy Miura. Triky nie sú dokonalé ale postačujú, vojnové časti a bojové scény sú spravené veľmi dobre.