Martinius

neznasam muzikaly. ale... ake bolo toto sympaticke, take to bolo genialne. kazdy jeden z nich by vyhral superstar. :)

star trek bol primarne symbolom inteligencie, nie akcie ci nerdovskeho pseudointelektualizmu. a tato cast je toho ctihodnym prikladom.

prekvapujuco nedocenena cast. avsak dokonale charakterizujuca to, co robi star trek star trekom. filozoficka dilema, ktorej musi celit posadka na svojich cestach, zanechavajuca pachut dizonancie. ked som TNG davno-pradavno pozeral po 1x, dufal som, ze to wesley kupi. zial nestalo sa tak. podla mna jedina skvrna na tejto casti.

fascinujuce, ako sa tu podaktori vyoutovali ako putinovi rektalni fajnsmekri. @Arsenal83: presne to iste robil pocas vojny churchill rovno niekolko rokov a kupodivu stihal vtipkovat este viac. nastuduj si dejiny, ty obmedzeny prorusky kokot.

ani piata seria nesklamala. prvy diel mi dal zabrat zvyknut si na nove tvare - napokon to slo velmi rychlo a na "starych" hercov z predoslych serii som (v dobrom) zabudol. serial nadalej exceluje v brilantom scenari, dialogoch a rezii a tu zo sucasnych podla mna ako jediny vazne konkuruje famoznemu better call saul. potesil aj vynikajuci vyber hercov. od imeldy staunton, cez jonathana prycea az po natashu mcelhone, ci timothyho daltona. obzvlast sceny pryce + mcelhone vo mne vyvolali lavinu nostalgie, kedze obe tieto zijuce legendy excelovali uz ako duo pred takmer stvrtstorocim v tomto majstrovskom pocine. lesley manville o milu prekonala helenu bonham carter a dala margaret o dimenziu sarmu a ludskosti navyse. rozcelenie epizod rovnako silne intonovalo jednotlive temy i udalosti a nenechavalo priestor pre vatu. ocenujem mimoriadne sarmantne vykreslenie rodiny al fayedovcov ci stretnutia s borisom jelcinom. k poslednemu dielu dodam mensi for, ktory svojho casu koloval v nemecky hovoriacich chotaroch. "wer war der letzte indianer? dodi al fayed." :)

za to, co svojho casu vyviedla BBC, by sa teraz nehanbil ani taky vladimir putin. hlavne, ze novinari to so svetom myslia dobre az do chvile, kedy tomu tak nie je.

riadna davka nostalgie. v 90. rokoch kolovali vtipy v zmysle: cim by chcel byt princ charles? a) kozmonautom, b) britskym kralom, c) krabickou tampaxu. ... bola to burliva postrevolucna dekada a snimam klobuk pred tvorcami ako ozivili jej divoky dopad na kralovsku rodinu.

ked som sa uz stracal v neprehladnej spleti jednotlivych charakterov a zacinal trpiet abstakom zo silnych dramatickych momentov, prisiel tento diel. ka-bum! vyborne natocene (aj napriek uvodnej tme) i nacasovane a dokonale vykulminovane. odrazu daval dej mojmu starnucemu mozgu zmysel, postavy sa striasli nevyraznosti a divak si mohol pricuchnut grrrr-martinovskej autorskej genialite. tymto dielom si ma serial realne ziskal.

picard si ide zopakovat skok do minulosti, len tentoraz tam nestretne safrana cochrana, ale nasu sucasnost, ktoru casto nedokazu uchopit akademicky vzdelani ludia, nie to scenaristi serialu. taketo skoky mozu vyustit do velkoleposti co do originalnosti i do pruseru, respektive bezradnosti. ST uz viackrat putoval casom, najlepsie sa to zvladla posadka filmu c. 4 - cesta domov. s nadhladom a humorom. drzme preto palce, aby sa picard vratil naspat. ani nie tak z dovodu zachrany ludstva ci federacie, ale cti star treku.

epizoda, ktoru by mohli zavidiet vsetci od kirka, cez picarda, siska, janeway az po archera. vlastne, kirk si v nej zahral a jeho postava je hommage na povodny diel TOS. pocut scottyho hlaskovat je na nezaplatenie. je to epizoda, kde sa brilantnost i respekt k TOS klbi s originalnostou a bez vahania ju zaradujem k najlepsim epizodam startrekovskeho vesmiru. uz aby sme tu mali druhu seriu.