Martinius

ked sa povie reality show, cloveku sa pred ocami automaticky vybavia veldiela ako big brother, vyvoleni, ci farma; vsetko produkcie, ktorych dopad na ludsku psychiku mal rozmery druhej svetovej vojny, ci globalnej prirodnej katastrofy. pojem reality show je medzicasom aj pre primaty s IQ nad bodom mrazu synonymom bliziacej sa apokalypsy ludskeho idiotizmu, pred ktorym nie je v bezpeci ani len v protiatomovom kryte. napriek vsetkym mojim nevyhnutne opravnenym predsudkom ma jedna krasna bytost, ktorej vkus i nazor si velmi cenim, upozornila na "love is blind". a voila, nie je reality show ako reality show. za experiment (tak aktualny a vystizny pre nasu informacnu dobu), na ktory boli kupodivu vybrani takmer len sami pomerne inteligentni a sympaticky jedinci, by sa nemusel hanbit ani profesor zimbardo. divaci prostrednictvom tejto relacie zistuju to, co mnohi vedia uz nejakych tych dvadsat rokov vdaka internetu - ze zalubit sa da na dialku, bez optickeho kontaktu, len pismenka ci hlas. tvorcovia show nam to ukazuju nazorne, so vsetkym dramatickym klise i s presladenou hudbou, z ktorej sa divacka cukrovka da chytit rychlejsie ako covid z cinskeho netopiera. a kedze laska je predsa "len" laska, (ne)funguje bez optickych dojmov rovnako dobre ako pri vsetkych vnemoch pokope. ludia sa na seba namotaju, vpadnu do nadsenia, neskor su konfrontovani s realitou i vlastnymi ocakavaniami. z niektorych sa stanu pary, z inych nie. spoznavanie sa na dialku isto dokaze priniest viac uprimnosti, avsak aj tu sa potvrdzuje, ze kazdy vztah si okrem chemie i zamilovanosti pyta vela trpezlivosti a vydrze.

slusny uvod mimoriadne zaujimaveho nametu, ktory sa pred nejakou dobou prejavil v (podla mna) vybornom filme. ano, namet je fantasticky, bizarny, absurdny, ale svojim sposobom nesmierne originalny a fascinujuci. z tohto dovodu picung podaktorych tu pritomnych mentalne vykastrovanych dusiciek nechapem (vlastne chapem, pretoze mentalne vykastrovane dusicky ine ako picovat nedokazu...). premisa vyzera slubne a poukazuje na komplexnu zapletku, ktora nas dokaze previest vsetkymi zakutiami snowpiercera. drzim tvorcom palce, aby nesklzli do klise a cierno-bieleho videnia vlastneho fantastickeho sveta.

v momente, ked sa zjavil deus ex machina kemp, som to vypol. druha seria sa ozaj prilis nevydarila. na jednej strane pribehovo predvidatelne, na druhej samoucelne zapletene. herecke obsadenie hlavnych hrdinov je dost fail.

pridavam sa do klubu "what the fuck is going on here". clovek pozera a nema tusenie, co sa vlastne deje a preco. rezia moze byt akokolvek dobra, ked je scenar jeden diletantsky bordel. herci sa mozu snazit, ked su ich postavy nezaujimave alebo nesympaticke. mackie nepresvedcil a kinnamana nahradit nedokaze. quell je rovnako nudna ako v prvej serii. na druhej strane to poe vyhrava na plnej ciare a clovek si vychutnava pasaze s nim. som zatial pri tretom diele a mal som pocit, ze slo o finale. som zvedavy, ci druha seria dospeje ku kvalitnejsej gradacii a k ohladuplnejsiemu narabaniu s dejom.

ide to od deviatich k piatim. pribeh zacina byt nepresvedcivym a tym padom nezaujimavym az nudnym. sklzava do stereotypov, aj do akejsi moralnej monochromatickosti. medzicasom zacinam byt alergicky na fiktivne neologizmy ako "sleeve" a "needlecast".

chcel som tomu dat vyssie hodnotenie, realne vsak nie je za co. zajatie lode a rukojemnicke dramy sme v star treku videli uz milionkrat a zakazdym milionkrat lepsie. preto je od tvorcov dno ubohosti siahnut po tomto otrepanom klise. a osyraa - what the fuck? kurzman a fuller, vy dvaja negramotni kokoti, ved popierate cely doterajsi vesmir ST. zeny orionu boli odjakziva atraktivne a zvodne a svojim sarmom dokazali zmanipulovat kazdeho muza. co do prdele ma byt toto? dalsi feministicky appeasement? moze niekto tychto dvoch prekorektnelych kretenov zastrelit, alebo aspon poslat do pice?

konecne sa na scene zjavila aj samotna discovery. a konecne bez burnhamovej. co zasa tiez nie je ziadna slava, pretoze asexualna bezpohlavna feministicka uderka lode bud otravuje alebo vycerpava. ak nieco do galaktickych sraciek svetelnou rychlostou rutiacu sa discovery aktualne zachranuje, je to uzasna michelle yeoh a jej povabne zvratena phillipa goergiou. sceny v medziplanetarnej kantine tahali epozodu nahor, rovnako ju vsak skrtili nikoho nezaujimajuce homo-lesbicke dialogy a milionkrat videne pchanie spravnej kocky lega so spravneho otvorceku, aby mohla lod vzlietnut. po odchode kapitanov lorcu a pikea zo sceny trpi serial okrem najzakladnejsej originalnosti akutnym nedostatkom sympatickych ci atraktivnych postav i akymsi syndromom nevyhnutnosti zleho bieleho zaporaka. silonu strankou i charakeristickou crtou kazdeho doterajsieho serialu star treku boli sympaticki herci, kvalitne vypracovane postavy a najma putave interakcie medzi posadkou. toto sucasnej discovery bytostne chyba.

philippa znovu exceluje a vladne. bravo. a burnham, ktora je konecne dobre nalicena a vyzera k svetu, si zjavne v jedinom heterosexualnom styku tohto serialu opat konecne zasexovala. blahozelam. :)

hmm, neviem, co som vlastne prave dopozeral. burnham trek? star michael? stereotypne sci-fi klise, ktore by horsie natocili uz len sestry wachowske, pricom na obranu sestier wachowskych podotykam, ze lepsie by im to neslo ani v case, ked este boli bratmi wachowskymi. museli by totiz pliest z hovna bic. cely prvy diel trpi vyslovnou instantnostou, do ktorej sklzol uz zaver druhej serie. instantny scenar, dej, postavy, humor i cela buducnost. bez stipky originalnosti, sarmu, koloritu. ked je burnhamova rovnocennou sucastou timu (ergo: je jej menej), vsetko klape. ked je az prilis v centre diania, neklape nic. tam, kde ine serialy dokazu ohurit svojou originalnostou a svojraznostou, topi sa discovery v nudnom stereotype a trapnom patose. ach, nech uz su tu orville a picard... discovery zasluzene kraca k najhorsiemu star trek serialu vsetkych cias.

som z discovery coraz viac zmateny. serial sa poctivo az toporne snazi tvarit ako star trek, az zanietene nadvazuje na elementy, udalosti ci poznatky z predoslych serialov. avsak star trek to nie je. kazdy star trek bol doteraz o atmosfere, o nadseni z vesmiru, o hlbsich myslienkach, o synergiach medzi clenmi posadky a o osobnostiach. discovery nema ani jedno z tohoto. namiesto toho je discovery je o patose, klise a koretnej potrebe vyhoviet celej galaxii.