Martinius

toto becko je len vtedy pozeratelne, ked ho vnimate ako uplnu frasku. ma vsak dve pozitiva: nie je nudne a nie je ani prilis dlhe. dej pozostava z kombinacii neplnoleteho mad maxa bojujuceho proti trojici terminatorov na pode strednej skoly. ide cisto o trashovu akciu, ktora sama neaspiruje na hodnotnejsi film, preto je zbytocne patrat po nejakej logike, ci klast si otazky typu: co motivuje vyrastkov, volne sa navzajom likvidujucich arzenalom polnej armady, navstevovat pravidelne vyucovanie a krotko odovzdavat buchacky na vratinici skoly, ktoru by mohli uz len z cirej nudy vyhodit kedykolvek do povetria? preco film z roku 1990 stvarnil rok 1999 v tak nesmierne anachronickej fall-outovo punkovej mode pachnucej gycom osemdesiatych rokov? alebo - kolko z tychto jesitnych pomstychtivych robotov s pamatou jeden milion megabytov by sa vam zmestilo na externy harddisk? nepytajte sa ani, preco lester zobrazil len devatrocnu buducnost tak nesikovne, lebo by odpoved znela, ze by mal problem aj s dvojtyzdnovou. uz z pohladu zaciatku devatdesiatych rokov, kedy som film videl prvykrat, sa mi javil ako neskodne vtakovinove becko. s odstupom casu sudim, ze som sa sice znovu pobavil, film vsak mozem nanajvys sucitne zaradit do skanzenu nepodarenych sci-ficiek.

film sice balansuje na okraji braku, zachranuje ho vsak viacero scen a skecov, ktore ho vo svojej vystiznej sialenosti a sialenej vystiznosti tahaju na uroven geniality takych bratov marxovcov. gandhi 2, conan the librarian, ci stolarsky majster - toto ma svoje miesto v komedialnej vallhalle.

tento film je sice trochu nenapadne ale ocarujuco ziariacim klenotom v skrinke nepravom odlozenych filmovych skvostov. jedna sa o sci-fi zapadonemecko-sovietskej koprodukcie (nie francuzskej, ako evokuje vlajka vedla nadpisu, francuzsky podiel bol skor marginalny) z roku 1990, ktore fascinuje nielen fanusikov zanru a nadsencov preastronautickych hypotez, ale aj divakov s narokmi na kvalitne myslienky s hlbokou filozofickou podstatou. film "je tazke byt bohom" (volnejsi preklad) ukazuje ludstvo tretieho tisicrocia, ktore konecne prekonalo svojich vnutornych demonov, nastolilo epochu osvietenia, rozumu a duchovneho vyvoja a konecne siahlo po hviezdach. pri jednej expedicii nadabilo na planetu obyvanu ludmi, ale v uplne inom stadiu vyvoja, porovnatelneho s temnym stredovekom. obyvatelia planety, ktorych kazdodenny zivot je sprevadzany drsnymi podmienkami, krutostou, poverami, nabozenskym fanatizmom a divokou emocionalitou, sa stanu studijnym objektom pre pozemstanov, ktori sa medzi nich votru v prezleceni za clenov najvyssej kasty a skumaju ich vyvoj. prve pristatie vesmirnej lode ("boh zostupil na zem a spravil z noci den"), ci prelety vrtulnikom (vznik legiend o lietajucich drakoch) su povazovane za nadprirodzene javy a kazdy, kto sa odvazi riadit sa rozumnym myslenim a vykrocit v ustrety pokroku - ci uz prvy knihtlaciar, vynalezca dalekohladu alebo lekar - je nemilostrdne prenasledovany, muceny ci popraveny. otazkou zostava, ci sa pozemstania, ktori zamerne kontaktuju osvietenych myslitelov ci vynalezcov a opatrne im pomahaju, dokazu nadalej len necinne divat na vladnuce bezpravie, brutalitu a udupavanie akehokolvek zarodku pokroku, alebo ci zasiahnu... zaroven si zacnu uvedomovat, ze realnym studijnym objektom su oni sami medzi sebou, pretoze su nuteni konfrontovat sa s vlastnou minulostou, niekdajsim barbarstvom, agresiami a demonmi, ktorymi planeta zem tiez kedysi prechadzala za cenu nekonecnych potokov krvi. film v tomto smere pripomina tarkovskeho solaris, zobrazuje pozemstana ako vyspeleho racionalneho jedinca, ktory je nuteny otestovat svoj duchovny spolocensky vyvoj skuskou vlastnej zrelosti. kombinacia nemeckej profesionality a ruskeho velkeho filmoveho srdca vytvara mimoriadne originalny, dejovo uceleny putavy film s hlbokou myslienkou, realistickym znazornenim ci uz modernych alebo stredovekych ludi a zaroven zimomravou surrealitou ich vzajomnych stretnuti, bez patosu, bez afektovanosti. a hlavne pri zaverecnej bojovej scene, kedy povabna zena cela v bielom za oslnivej ziary vystupi z vesmirnej lodi, s chapavym usmevom nastavujuc ruku, ze chce naspat laserovu pistol, pricom svedkovia pristatia idu od udivu, hrozy i omamnych latok do kolien, ste presvedecni o tom, ze presne takto by vyzeralo stretnutie ludi s bohmi... PS: tym styrom uzovatelom, ktori dali filmu po 2 hviezdicky, by som nechal zrusit ucet.

millennium patri k tazkemu undergroundu vo svete sci-fi, napriek tomu je natoceny vcelku profesionalne a prijemne pozeratelne. vytknut by sa mu dalo vselico. kris kristofferson posobi tarbavo, cheryl ladd je na nerozoznanie od davida bowieho zo 70. rokov, buducnost je az prilis ladena v style modneho postpunku (celkovy problem filmov z 80. rokov), niektore triky posobia mierne amatersky (robot s napadne ludskymi ocami). celkovy dojem to vsak nepokazi. film si vas vsak ziska prave svojim sympatickym dejom, postavenym na atraktivnej zapletke a myslienke cestovania v case. fajnsmekri zanru si pridu na svoje.

aby sa predislo nedorozumeniu, mal reziser na uvod filmu uviest cestne prehlasenie: "toto nie je garazova zabava studentov s pozicanou kamerou, ale ozajstna snaha o nakrutenie hororu". celu prvu polovicu totiz sledujete nezazivne tliachanie zamestnancov supermarketu (keby to pri tom zostalo, film mohol obstat aspon ako dokument z kazdodenneho zivota predavacov). potom su v priebehu desiatich minut v sprintovom tempe povrazdeni takmer vsetci protagonisti a zvysok snimku nasleduje dezorientovany slalom medzi regalmi. z jedneho zo spolumajitelov obchodu sa totiz vykluje zabijak, ktory nahle zisti, ze vacsia sranda ako predat obchod, bude vsetkych povrazdit. a tak jeden pomensi fuzaty redneck vyvija v likvidacii svojich obeti nadprirodzene sily (hravo prevriacia telefonne budky s nozom v hrudi), teleportuje sa z jedneho konca budovy na druhy, pricom sa jeho obete ani len netrufaju branit a rezaniu vlastnych hlav sa oddavaju s dobrovolnou lahkostou bytia, nanajvys za mierneho pokriku. schopny reziser vsak dokaze aj z maximalne stupidneho nametu vytlct zabavnu podivanu. toto je vsak amatersky paskvil na entu, v ktorom sa z akejkolvek snahy o moment hrozy ci vybudovanie napatia stava stereotyp nedobrovolnej sebaparodie, nabity vsetkym moznym existujucim klise. takze, keby ste si tuto somarinu chceli pozriet, tak pozor, v tomto texte boli spoilery, ktore vas mali od vasho zameru odradit.

tato televizna inscenacia sa mohla stat mensim skandalom - podobne ako svojho casu bony a klid. ale nestala sa. takmer okamzite po jej odvysielani prisla nezna revolucia a riesila sa realita ako taka. o com ale novinari su? v prvom rade na svoju dobu o mimoriadne odvaznej dileme medzi potrebou pisat pravdu a tlakom podlahnut politicko-spolocenskemu systemu. a aky politicko-spolocensky system v ceskoslovensku pred rokom 1989 vladol, to vieme vsetci dobre.

wesovi cravenovi sa podarilo natocit prototyp prvotriedneho mixu z politickeho thrilleru a mystickeho hororu. film je vsadeny do ocarujuceho prostredia haiti pri posobivom stvarneni jeho zivota (za ery duvalierovcov) i prirody. charakterizuje sa hned viacerymi velmi silnymi zabermi a scenami, ktore by inym tvorcom vystacili pocas celej kariery. spaja modernu dobu s prastarou primitivnou ciernou magiou woodoo rovnako, ako je na haiti spojene krestanstvo s prirodnymi kultami do velmi svojskej nabozenskej synergie. a v neposlednom rade film uchvati uzasnymi naturalistickymi vykonmi cernosskych protagonistov (obzvlast zakes mokae, ktory jednoznacne ukradol billovi pullmanovi celu show), ktore chytaju za srdce, vzdbudzuju hrozu i respekt. had a duha je film zrucne narabajuci s momentami i scenami desu, je to film, ktory nauci divaka bat sa.

naivne natocena ducharina s demi moore.

v podstate je to vtakovina prespikovana tym najotrepanejsim filmovym gycom a klise, ale sakra dobre sa na to pozera uz cele desatrocia!

prekvapujuco nedocenena cast. avsak dokonale charakterizujuca to, co robi star trek star trekom. filozoficka dilema, ktorej musi celit posadka na svojich cestach, zanechavajuca pachut dizonancie. ked som TNG davno-pradavno pozeral po 1x, dufal som, ze to wesley kupi. zial nestalo sa tak. podla mna jedina skvrna na tejto casti.