Martinius

no co timur, co natocis ako dalsie? matku terezu s motorovou pilou?

neviem tomuto serialu prist na chut. po stvrtom dieli je to stale roztahana nuda, ktora je v podstate uplne nezaujimava. nesympaticky hlavny hrdina, tuctova hlavna hrdinka - mozno aj vdaka vlaznym hereckym vykonom. pohlady z oboch stran su skor kontraproduktivne a idu na ukor dramaturgie. zvlast, ked je dej nudny a vy si to musite pozriet druhykrat. mimochodom odchylky vo vnimani istych situacii su natolko zasadne, ze divak nadobudne predstavu, ze jedna z hlavnych postav je fantazmagoricky paranoik. a este to neskonale klise - spisovatel, ktory hlada inspiraciu a jeho namety su tak mizerne banalne a nezaujimave, ze by s nimi nemal sancu prerazit...

prave som sa dozvedel, ze kleopatra v skutocnosti pochadzala z vychodneho slovenska, z ktorejsi z gelnickych osad,  a povodnym menom sa volala esmeralda lakatosova. narodila sa asi dvadsattisic rokov pred mohamedom i dvadsattisic mil pod morom a podla jej podobizne vyrobili v dolnych vestoniciach slavnu venusu ako aj utocnu pusku vzor 58 v nedalekom brnenskom pivovare. kleopatra aka esmeralda lakatosova je okrem ineho prototypom sloviänstva - priviedla totiz na svet vsetkych slovanov, ktori cez jej velku hviezdnu skatulo-branu pricvalali do poddunajskej niziny na velociraptoroch priamo z atlantidy, kde sa voda sypala a piesok lial rovno cez okraj zemeplochy. bum-bac a hotovy je dokument na netflixe. (kurvafix, ale tie cezarove leginy na zaver riadne klali oci...)

werner herzog sa podujal na odvazny projekt narocneho dobrodruzneho filmu, do ktoreho zatiahol kvalitneho herca, vo forme klausa kinskeho, velku vypravu a tocil na tazko pristupnych miestach v amazonskom pralese. nevysli mu vsak peniaze (polovicu rozpoctu pohltil kinski), takze bol odsudeny na stalu improvizaciu, co aj vo filme silno citit - zavana amaterizmom. nakrucanie bolo poznacene neustalymi prekazkami a problemami (podnebie, nahly priliv znicil cast vybavy a rekvizit, scenar na kolene), medzi hercami (vlastne nehercami, nakolko herzog angazoval len malo ozajstnych hercov, co je na filme tiez vidno) sa sirila nervozita a "blba nalada". herzog si tak z filmovacky urobil svoju vlastnu expediciu a namiesto dobrodruzneho filmu tak vznikol skor akysi dokument vo volnom style po stopach znameho spanielskeho conquistadora aguirreho. navyse sa najvacsim problemom stal kinski sam - bol so vsetkym nespokojny, beznaladovy, odmietal spolupracovat a vyvolaval neustale hadky a sarvatky. dokonca sa chcel zbalit a odist, naco mu herzog pohrozil zastrelenim. kinskeho herecky vykon je v tomto filme patricne katastrofalny. pozostava z nepricetneho pohladu a neustaleho kymacania sa z boka na bok. kinski zdaleka nehra agresovneho hyperaktivneho aguirreho, ale iba klausa kinskeho, rozmarneho manicko-depresivneho sialenca. cely film zachranuje hudobny podmaz, bezvychodiskova atmosfera do zahuby sa rutiacej expedicie a originalita celeho deja, ktora vzisla z nedobrovolneho dobrodruzstva filmoveho stabu a ktoru herzog nezamerne vyuzil v svoj prospech. aguirre je vzacny skor ako prirodopisny dobovy dokument, simulujuci niekdajsie historicke udalosti - nieco na sposob expedicii thora heyerdahla, len napriec juznou amerikou.

nechapem slabomyselne somranie podaktorych komentatorov na adresu disneyho, ze si dovolil siahnut po tejto predlohe a angazovat burtona jej natocenim. ved produkcia v ramci walt disney company nema na rukopis tohto svojskeho a excentrickeho reziserskeho genia ziaden vplyv a ak vobec, tak len podporuje jeho farebnost a vystrednu pitoresknost technologickymi kapacitami a stedrym rozpoctom. nebyt nezelaneho slovicka "disney", predpokladam, ze by sa film po rebricku hodnotenia vysplhal citelne vyssie. alica mozno nepatri k absolutnej spicke od tima burtona, v kazdom pripade je to vysoko nadpriemerny, skvely a putavy film so svojskym duchom, originalnou atmosferou a neopakovatelnymi postavickami. dominuju mu jednoznacne vystredne charaktery v podani johnnyho deppa a heleny bonham carter. tim burton sa dokladne postaral o to, aby sa blaznivy klobucnik a komicky despoticka srdcova kralovna vryli divakovi hlboko do pamate a "strasili" v nej ako z retaze utrhniti homunculovia. film je opijasom fantazie, povabne predavkovanie sa farbami, tvarmi a dojmami a v tomto ohlade vo svojej extravagantnosti pripomina imaginarium doktora parnassa od terryho gilliama. necudo, ved je zname, ze alicu v risi divov pisal lewis carrol pod vplyvom LSD. kto iny by takuto "haluz" sfilmoval lepsie ako burton?

alexander velky je jednym z najvacsich sklamani v dejinach kinematografie. to, co sa podarilo petrovi jacksonovi s velkoeposom pan prstenov, to sa nepodarilo oliverovi stoneovi s jednou s najvacsich postav ludskych dejin. stone sa pri jeho nakrucani dopustil niekolkych zasadnych chyb: mizerny vyber hercov, necelistvost filmoveho deja a neujasnenost pribehu. po (i pocas) vzhliadnuti filmu som sa chytal za hlavu a sklamane sa pytal: "toto je alexander velky? nervozny, precitlively a zzenstely adolescent s nutkanim vlacit armadu napriec preriou a riesit si svoje homosexualne sklony?" kde zostal neporazitelny alexander - jeden z najsofistikovanejsich, najgenialnejsich vojvodcov vsetkych cias? realny alexander - neuveritelne silna, vznesena a charizmaticka i zavse neuprosne tvrda osobnost? kde zostal povestny gordicky uzol? kde stretnutie s drzym diogenom a jeho "odid mi zo slnka?" kde legendarne a mysticke dobyvanie tyru, kde oslobodenie egypta a putovanie za jeho duchovnymi zdrojmi? kde je bitka pri isse? na to, ze film trva takmer tri hodiny, ukazuje o alexandrovi az prilis malo a do nezazivna roztahuje mnoho zbytocnych scen (obzvlast bojove - napr. bitka pri gaugamele). vykony hlavnych akterov su dost ubohe: angelina jolie, ktorej sedia nenarocne ulohy dobre vyzerajucich akcnych hrdiniek, posobi ako prilis mlada unudena nevyrovnana slobodna mamicka na materskej, nie vsak ako prespekulovana kralovna. rovnako sa anthony hopkins ocividne neciti dobre v ulohe starnuceho ptolemaia, nevyrazny je aj jared leto ako hephaistion. jedine presvedcivy val kilmer ako filip II. zachranuje cest hollywoodskych hviezd. vsetky uvedene kritiky by sa vsak dali pri prizmureni aj kuracich oci prepacit. nasledovna vsak nikdy: ritualna samovrazda filmu v podobe jedneho z najhorsich hercov pod slnkom - magora colina farrela v ulohe samotneho alexandra. som presvedceny o tom, ze keby mala byt na cele vypravy postava psychickeho skrachovanca stvarnena tymto "hercom", macedonske vojsko by sa v reale nedostalo ani po hellenspont.

tohto som sa bal. dalsieho "dokumentu" o vyznamnej historickej osobnosti z dielne netflixu, pripadne disney. podobne dokumenty totiz vyzneju ako cisty anachronizmus, kedze su poznacene povrchnostou, lacnou senzaciechtivostou a najma aktivizmom. medzicasom najdete na youtube cely rad ozaj kvalitnych a vynikajuco zresersovanych videi, ktore odsuvaju vyssie uvedene pociny daleko do bahna diletantizmu. ... ale postupne. bol alexander blondavy modrooky hezoun? ak sa tvorcovia inspirovali filmom olivera stonea, tak ano. realne tomu nenasvedcuje nic. podla mozaiky z pompeii bol skor tmavovlasy a tmavooky. hulili si alexander s hefaistionom navzajom brka? akasi provincna historicka tvrdi, ze hefaistion bol s ´najvacsou pravdepodobnostou´ alexandrovou najvacsou laskou. ma to len jeden hacik. neexistuje o tom absolutne ziaden zdroj, ziaden dokaz. cize s najvacsou pravdepodobnostou nebol, bol "len" dobrym priatelom. co je celkom standardne. preto ma fascinuje potreba interpretacii klasickych dobrych priatelstiev medzi muzmi formou homosexualnych vztahov. dalsi provincny historik tvrdi, ze v antickom grecku boli homosexualne vztahy bezne a tolerovane. pan historik moze svoj bc titul vratit spat vysokej skole v sladkovicove. lebo je to picovina. anticke grecko bolo prudko bigotne, homosexualne vztahy sa netolerovali, ale prenasledovali (svetlou vynimkou bol tebsky posvatny zvazok). tolerovala sa pedofilia starych muzov k mladym chlapcom, co je skor odporne. filip II nikdy nechcel alexandra zabit, to je dalsia cista kokotina. filip od zaciatku jasne deklaroval alexandra za svojho nastupcu a trenoval ho na spickoveho generala. to len olympias bola paranoidna hystericka pica. dalsia sprostost, co tam padla, bolo, ze filip si bral dalsiu manzelku z akehosi rozmaru, lebo kriza stredneho veku. co prosim? filip mal 7 manzeliek a vsetky boli z kralovskeho rodu a sobase boli cisto ucelove, lebo si filip potreboval upevnovat mocensku poziciu a budovat spojenectva pre tazenie proti perzii. toto bola v starom svete uplne bezna prax, nasli sa panovnici, co mali takychto manzeliek desiatky. dalej je tu filip stvarneny ako vyplznuty starec, pripominajuci skor vyziteho rimskeho senatora. jebe vam? ved to bol urasteny chlap v najlepsich rokoch, kuceravy, bradaty styridsiatnik. v case vrazdy mal len 46 rokov. samozrejme, ze ho nezavrazdili na jeho vlastnej svadbe, vy kokoti, ale na svadbe vtedajsieho vladcu epiru, brata olympias. dalsia usi drasajuca blbost je tvrdenie, ze alexander bol cosi ako bastard, lebo jeho matka bola cudzinka. wtf...? ved olympias bola grecka princezna, jej otec bol kralom epiru. rovnako priserne a lacne su kostymy, zbrane i panciere vojakov. alexander v bitke nosiaci korunu egypta? cooo? :D uz len na zaklade prveho dielu je jasne, ze tento serial je (dalsi) cisty fail. netflix uz davno prerazil dno, ktore kedysi definoval history channel.

alphaville sa da s kludom oznacit za priekopnicke dielo postmoderneho umenia (zazivajuceho svoj rozmach v kinematografii v sesdesiatych rokoch vo forme zanru, ktory nazyvame alternativny film). a to aj napriek skutocnosti, ze v nom mozeme objavit naznaky dejovej linie a dokonca aj happy end. americky veteran z guadalcanalu navstivi futuristicke mesto alphaville (aky pekny anachronizmus), kde zije ludstvo bez citov, lasky ci kultury, ovladane akymsi vsemocnym a vseveducim pocitacom. pocitac alpha 60 neustale krmi svojich poddanych nejakou abstraktnou zivotnou filozofiou a oddovodnuje svoj absolutizmus vysoko intelektualnymi argumentami, ktorym nerozumie ani on sam. vo francuzskom originale dokonca hlasom pripominajucim nejakeho potravinoveho hygienika kratko pred infarktom, ktoremu prave zabehol vyvar zo slimakov. alphaville si vdaka zlemu osvetleniu nepravom robi narok na film noir, nenavodzuje ziadnu atmosferu, interiery parizskych predmesti posobia lacno, klubovo a uz vobec nie futuristicky. film je popretkavany spletou uplne nezmyselnych iracionalnych scen nijako nesuvisiacich s pribehom a divak sa nimi doslova pretrpi az ku koncu. ked chcete zabit jeden a pol hodiny vasho zivota, upierajte radsej zrak na presypacie hodiny, co je z hladiska kulturneho zazitku podstatne obohacujucejsie ako dojem z alphaville. tym, ze je nieco stare, rebelantsky nemainstreamove a z dovodu plesnivenia obsahu 8mm kotuca vnimane ako klasika, automaticky neznamena, ze je to aj dobre. sugescia kvality okolo tohto filmu je podstatne sofistikovanejsia ako film samotny...

skvely matthew marsden zachranuje tento film od uplneho dna.

prekvapivo dobre. aj navzdory (alebo vdaka...) mnohym negativnym hodnoteniam, ktorym vobec neviem prist na chut. premisa filmu je dokonala. navodena atmosfera autenticka, podmaniva - akoby v nej ozil svet hieronyma boscha. rovnako aj dej samotny; v hororovych momentoch sa vyskytuje dokonca scena s kultovym nadychom - ano, zmutovany medved s vlastnostami papagaja. roztahane vztahove flashbacky sice viac iritovali a posobili zbytocne, celkovy dojem to vsak nepokazilo.