Recenze (124)
Ali - Baba a 40 loupežníků (1954)
Odporne vyškerený Ali-Baba robí z rozprávky reklamu na zubnú pastu. Celkovo sú herecké výkony dosť naivné a oveľa zábavnejšou a rozumnejšou formou spoznania Ali-Babových dobrodružstiev pre mňa bola kniha.
Americký ninja (1985)
Jeden z prvých filmov, ktoré som videl v 80. rokoch na VHS, a preto hviezdička navyše :D
Anděl zkázy (1962)
Úžasne absurdné, krásne surrealistické. Spoločenská "elita" je uväznená a prežíva to, čo nepozná, hoci v inej triede je to bežné - hlad, smäd, beznádej, zúfalstvo. K prežitiu im nepostačí pasivita, musia sa postarať sami o seba a vykúpiť...
Annie Hallová (1977)
Od tohto filmu som si dosť sľuboval, a hoci v porovnaní s predchádzajúcimi, tak trochu crazy, filmami som sa až toľko nenasmial, zostal vo mne osviežujúci pocit. Woody zostal verný svojmu neurotickému hypochondrickému hrdinovi, kritizuje Hollywood, Grammy a chytrácke mudrovanie, nezabudne na svoju obľúbenú psychoanalýzu či politické narážky. Vo vzťahu Alvyho a Annie je však vážnejší ako kedysi, a na veciach sa už len nesmeje, ale smeruje viac do hĺbky. A jeho záver: "Vzťahy sú totálne nezmyselné, bláznivé a absurdné...ale predsa do nich ideme vždy znova."
Armageddon (1998)
Strašné niečo - ako stvorené pre mýtus amerického hrdinu a hamburgerovú kultúru :D
Asterix a Olympijské hry (2008)
Zasmial som sa iba párkrát. Príbeh je otrasný, hlavní hrdinovia sú v ňom stratení a nevýrazní.
Azzurro (2000)
"Fantozzi" dokazal, ze nie je len komik.
Baader Meinhof Komplex (2008)
Výborné, prepracované, jeden z filmov, ktorému sa treba venovať a ktorý je pre filmového fanúšika (a nielen preňho) určite dôležitejší ako nejaký milionár z chatrče či iný haliwúd :D
Banáni (1971)
Celkom slušná zábava, myslím, že Woody ani tentokrát nesklamal. Príbeh rámcovaný kritikou žurnalistov (v úvode maximálna snaha vyťažiť z politického prevratu, v závere maximálna snaha vliezť do ľudskej intimity), popletený neúspešný babrák, ktorý sa proti svojej vôli stane významných revolucionárom, narážky na americkú "podporu" demokracie, výsmech diktatúram každého druhu, no a nakoniec katarzia v podobe "lásky z postele". Bergman, Ejzenštejn, Castro, John Lennon a Yoko Ono...to všetko sa zmestilo do tohto príbehu. A nezabudnime na mladého Sylvestera Stalloneho, ktorý sa v úvode mihne ako zlodejíček v metre okrádajúci starú ženu. Len škoda, že niečo nezamumlal :-)))
Baron Prášil (1961)
Jednoducho krásne, fantastičné, zábavné, skvelý Kopecký...