Apanatschi

Herecký koncert Dustina Hoffmana a Roberta De Niro. Na filmovej produkcii nás učili, že to sa vo filmoch nerobí, aby sa obsadili 2 rovnako veľké hviezdy. Že to potom medzi nimi škrípe. Lepšie je vraj, keď je jedna väčšia a jedna menšia. Vo Wag the Dog je to teda proti pravidlám, ale tie 2 veľké hviezdy sú tak mega veľké, že dokážu popri sebe fungovať mega fantasticky a divák – typu moi – má z toho zimomriavky. A nedá mi nezmieniť sa aj o hlavnej téme filmu: sile médií. Verím a dúfam, že to vo svete nechodí presne tak ako v tomto príbehu. Ale viem si predstaviť, že „v princípe“ to sedí. Že napr. keď sa chce od niečoho odpútať pozornosť, vytiahne sa nejaká kontroverzná téma...vypustia sa dymovničky...a zatiaľ sa potichučku, poza bučky sa udeje niečo, čo by inak verejnosť odmietla. V žiadnom inom snímku som nenašla takúto tému tak skvelo spracovanú: je to satirické, inteligentné, plné čierneho humoru, ktorý postupne speje až do vypointovanej absurdity.

Pozreli sme si počas lockdownu ako maratón: každý deň jedna Mission. A každej sme priradili atribúty: 1 – tá je najprekomplikovanejšia. A najstaršia – samozrejme. :-) Bolo to úplné LOL, keď jeden z hrdinov povedal: „Počkaj, zapnem gé pe es!“ Vtedy sme si uvedomili, ako sa doba odvtedy posunula... ;-)

Chcela som byť cool staršia sestra, tak som na to zobrala brata. Na ďalší týždeň sa v médiách objavila správa, že Spielberg by to svojim deťom (vtedy vo veku môjho bráška) nedovolil pozerať. :-/ Veru, keď si spomeniem na tú predtitulkovú mrazivú scénu, ešte stále mám dosť! Akokoľvek, bol to pre mňa najväčší filmový zážitok svojho času - totálne absolútne wow.