artemis2

Nemôžem si pomôcť, neskutočná nuda, dosť čudná divadelná forma spracovania a taktiež ústredná herecká dvojica, ako aj ďalšie postavy, vo mne nevyvolali absolútne žiadne emócie. Sklamanie.

Fantóm opery nepotrebuje pokračovanie a rozhodne nie takéto. Hudba bola naozaj úžasná, tej nemôžem vytknúť ani slovo a naozaj som si ju užívala. Aj predstavitelia Fantóma a Christine spievali krásne, i keď o ich herectve radšej pomlčím, ale dej a celkové spracovanie je problém. Príliš tlačí na pílu, všetko mi to príde robené strašne nasilu a nemá to tú správnu atmosféru a emócie. Ako bolo už spomenuté, keby to bol samostatný muzikál, bolo by to trochu iné kafe, ale na pokračovanie Fantóma opery to nemá.

SPOILER: Dokonale zobrazená "demokracia" (nielen) na kórejský spôsob - keď máš prachy, môžeš si robiť čo len chceš a Tvoje kontakty Ti zariadia, aby Ti to prešlo...a vôbec ich pri tom netrápi svedomie. Naozaj veľmi silný príbeh o zneužívaní tích najnevinnejších, detí a odporne skorumpovanom systéme, ktorí chráni vinníkov. Pri scénach, kde za vinníkov lobovovali ich cirkevní súputníci a padali hlášky ako pomáhali kostolu a že sú to Boží služobníci a pod. som už mala žalúdok niekde v susednom byte. Fakt hnus. (cirkev má obzvlášť v Južnej Kórei veľkú silu v ovplyňovaní ľudí a udržiavaní a budovaní nových kontaktov cez rôzne cirkevné aktivity). Klobúk dole pred režisérom, že sa odvážil túto otvorenú kritiku kórejskej spoločnosti zobraziť na filmovom plátne vo svojej "plnej kráse", pričom film vyvolal masívny hnev kórejskej verejnosti voči neprávosti ich právneho systému, ktorý viedol k zahájeniu opätovného prešetrovania celého prípadu.

Pred rokmi som videla filmové spracovanie Fantóma opery a bola to láska na prvý pohľad. Odvtedy som veľmi túžila po tom, aby mi raz bolo umožnené vidieť aj divadelné spracovanie. Tento môj sen sa mi splnil pred necelými troma týždňami, kedy som mala tú česť vidieť tento muzikál live v Soule a mala som zimomriavky celý večer. V hlavných úlohách sa predstavili Brad Little v úlohe Fantóma, Claire Lyon v úlohe Christine a Anthony Downing v úlohe Raoula. Bol to jednoznačne môj najlepši kultúrny zážitok a nikdy na toto predstavenie nezabudnem. Tento divadelný záznam v hlavných úlohách s Raminom a Sierrou je úžasnou pripomienkou toho, čo som videla v ten večer v Soule, i keď mi zároveň ponúka aj možnosť komparácie medzi nimi. V naštudovaní boli malé rozdiely pokiaľ ide o kulisy, ako napr. úvodná scéna s lustrom, ktorý v tomto zázname už visí, avšak v predstavení v Soule bol na začiatku na zemi zakrytý (podobne ako tomu je vo filme) a za hudobného doprovodu ho postupne dvíhali, čo zintenzívnilo zážitok (bolo to naozaj úžasné a nezdržala som sa sĺz dojatia). Ramin Karimloo, ktorý hrá Fantóma v tomto zázname je úžasný a naozaj som si ho užívala (i keď Brad Little na mňa zapôsobil viac), avšak Sierra Boggess ma aj napriek svojmu úžasnému speváckemu výkonu herecky až tak neoslovila. Aj napriek tomu však bolo sledovanie tohto divadelného záznamu zážitkom a rozhodne sa k nemu budem často vracať a v duchu spomínať na ten úžasný večer v Soule.

Možno sú 4* za takúto záležitosť veľa, ale mne sa to proste páčilo. Vôbec mi pri tom nevadí, že je to film skôr pre teenagerov a ani to, že to má jednoduchý príbeh plný klišé. Dobre sa na to pozerá, nie sú tam zákernosti ani trápne fekálne vtípky a človeku sa to síce naveky do pamäti nevryje, ale príjemný pocit to zanechá.

Krásny príbeh o láske, oddanosti, osamelosti, priateľstve a šťastí, keď ho už najmenej čakáte...Tým, čo vyjadruje, sa mi vryl hlboko do srdca a to sa mi pri filme už dávno nestalo.

Film má zaujímavý námet a takú zvláštnu podmanivú atmosféru a nemôžem povedať, že by ma nudil, avšak pre mňa ostane v rovine priemernosti. Herecké výkony sú na slušnej úrovni, avšak najmä v druhej polovici filmu mi vyslovene vadí kombinácia Keishy v roli matky a Lizzie Brocheré, ktorá je od Keishy o 5 rokov staršia a vidieť to, v úlohe jej dcéry!

Nemám tomuto filmu čo vytknúť, pre mňa bol od začiatku až do konca bezchybný. Veľmi citlivo natočený príbeh, ktorý vzhľadom na osobnú skúsenosť režisérky dôverne podáva štúdiu emocionálne náročného procesu prijatia faktu, že človek, ktorý je dieťaťu, v tomto prípade Jinhee, celým svetom ju zrazu a hlavne bez vysvetlenia opustil. Postupne tak sledujeme rôzne fázy zmierovania sa so situáciou, ktorými malá Jinhee prechádza...Mimochodom v čase natáčania len 9 ročná Kim Saeron je v podaní Jinhee naozaj neskutočná, fakt klobúk dole pred takým výkonom! Úprimne sa teším na The Man from nowhere, kde hrá jednu z hlavných úloh.

Joon-soo má 18 rokov, poneviera sa stále von s kamarátmi a robí problémy, keď mu do toho z ničoho nič privedie život do cesty dieťa. V odkaze, ktorý nájdu pri malom je napísané, že je to jeho syn a má sa o neho postarať. Joon-soo sa ho prv snaží zbaviť čo ale nie je vôbec jednoduché a tak sa nakoniec začne o malého starať a vytvorí si k nemu hlboký vzťah... Celkom milá komédia s vtipnými scénkami, ktoré z môjho pohľadu prevažujú nad tými menej vydarenými a dej osviežilo aj to, že malému prepožičali dospelácky hlas, takže to čo si on myslí my aj počujeme, čo je tu strašne milé. Ja som sa bavila, aj keď som videla určite aj lepšie komédie, ale táto ma tiež potešila. P.S. Byeol Kim nemá chybu.

Tae-san už odmalička túži tancovať, jeho otec s tým ale nesúhlasí a tak sa učí tancovať sám podľa kníh, bez akejkoľvek pomoci učiteľa. Keď dospie chce ísť študovať, ale na prianie otca musí opäť svoj sen odložiť a zamestnať sa vo fabrike, kde strávi ťažkou prácou 10 rokov. V tom sa mu naskytne životná šanca a už si ju nenechá ujsť a aj napriek nesúhlasu otca odchádza do Singapuru, kde ho príjmu do tanečnej školy. Tam spoznáva Emi, bývalú tanečnú šampiónku, ktorá v ňom vidí talent a ktorá sa mu stane spriaznenou dušou... Príjemný film, ktorý sprevádza úžasná hudba, avšak trvalé spomienky vo mne asi nenechá. Dej ma do seba akosi nevtiahol a čo mi vyslovene vadilo bola kamera počas tanečných čísiel. Veľmi absentovali zábery na prácu chodidiel a kamera sa pri každej choreografii sústreďovala len na vrchnú časť tela, čo mi pri tanečnom filme naozaj prekážalo. Pre mňa tak na 2,5*.